Spoznávam seba samého a pozitívne rozvíjam svoju jedinečnosť. Mám radosť z toho, že ako muži a ženy sa dopĺňame, a tak môžeme robiť svet krajším. Mám v úcte život a chránim ho. Viem, že život začína počatím a končí prirodzenou smrťou. Viem, že človek je stvorený, aby bol darom pre spoločenstvo osôb v láske.
Preto, ako eRkár mám takýto postoj k:
Fajčeniu…
Fajčenie poškodzuje zdravie – moje, ale aj ľudí v mojom okolí. Navyše vytvára závislosť.
Žijem to, keď…
- nefajčím vôbec, príp. sa snažím odnaučiť
Nežijem to, keď…
- fajčím medzi deťmi
- fajčím, keď nie som plnoletý (porušujem zákon)
- chválim sa svojou fajčiarskou „skúsenosťou“ a propagujem fajčenie
Obliekaniu…
Hanblivosť je prirodzenou reakciou človeka. Je to akoby ochrana pred znehodnotením, zneužitím dôvery… Pekným oblečením komunikujeme pravdu o svojom tele a svojej ženskosti či mužskosti.
Problematické situácie s obliekaním sme na okrúhlych stoloch zaznamenali najmä vo vzťahu k obliekaniu dievčat. Ženské telo skrýva v sebe určité tajomstvo – hodnotu materstva, ale i hodnotu osoby. Ak dievča vyzývavým oblečením „prezrádza „všetko naraz“, budí to dojem, že už nie je čo na ňom spoznávať. Dievčatá, vaša prirodzená hanblivosť a hrdosť nech je pre chalanov darom. Nech im pomôže vytvoriť si pravdivejší obraz o žene.
Je tiež pravdou, že chalani sú vo vnímaní sexuality stvorení s odlišnými danosťami ako dievčatá. Preto ich fantáziu provokuje často to, čo sa dievčatám nezdá pohoršujúce.
Žijem to, keď…
- sa obliekam slušne a primerane veku, situácii
- sa obliekam vkusne, tým môžem vyjadriť svoj vnútorný (duchovný) život a svoju krásu
Nežijem to, keď…
- pohoršujem svojim oblečením
Chodeniu dvoch vedúcich…
„Každá ľudská láska je odrazom Božej lásky. Láska je totiž tým, čo Najsvätejšia Trojica prežíva vo svojom vnútornom živote.“ (Youcat, *402)
Žijem to, keď…
- svedčím svojim vzťahom
- beriem svoj vzťah vážne a správam sa k partnerovi úctivo
- pri problémoch, nezhodách v našom vzťahu to neprenášam do stretka, aktivít, za ktoré sme spoluzodpovední
Nežijem to, keď…
- na akciách sa venujeme prednostne sebe a až potom deťom
Úcte k človeku
Boh stvoril človeka na svoj obraz – to mu dáva dôstojnosť, ktorú mu nemožno odobrať a je mu vlastná už od počatia.
Žijem to, keď…
- som za ochranu života od prirodzeného počatia po prirodzenú smrť
- prejavujem úctu ku všetkým ľuďom (starým, ľuďom s postihnutím, chorým…)
Nežijem to, keď…
- súhlasím a podporujem potraty, eutanáziu
- vysmievam sa z druhých, ponižujem druhých
K homosexualite…
Úcta k človeku znamená i rešpekt dôstojnosti každého človeka. Zároveň nesúhlasíme s homosexuálnym správaním a jeho pribodobňovaním k manželstvu muža a ženy. Formovať vlastný postoj v tejto otázke Ti pomôže Katechizmus katolíckej Cirkvi (2358-2359) alebo Youcat.
„Boh povolal muža a ženu, aby boli navzájom jeden pre druhého a neboli už „dvaja, ale jedno telo“: takto majú prežívať lásku, plodiť deti a stávať sa znamením Boha, ktorý je prekypujúcou láskou. (Youcat,“ *260)
„Boh stvoril človeka ako muža a ženu a telesne ich určil jedného pre druhého. Cirkev bezvýhradne prijíma ľudí s homosexuálnou orientáciou a odmieta akúkoľvek formu ich orientácie. Zároveň však jednoznačne prehlasuje, že forma sexuálneho spolužitia osôb rovnakého pohlavia nezodpovedá poriadku stvorenia.“ (Youcat, *415)
K antikoncepcii…
Antikoncepcia narúša Boží plán s manželstvom a môže vážne poškodiť zdravie. Preto nesúhlasím s manipuláciou plodnosti ženy (i muža) a podporujem využívanie prirodzených metód plánovania rodičovstva.
„V sexualite a úplnom sebadarovaní sa manželov poznávam obraz Božej lásky. Sexualita, prostredníctvom ktorej sa muž a žena navzájom darujú jeden druhému úkonom, ktorý je vlastný a výhradný manželom, vôbec nie je čosi biologické, ale týka sa najvnútornejšieho jadra ľudskej osoby ako takej.“ (JPII.)
„Zatiaľ čo pohlavné spojenie celou svojou povahou vyjadruje bezvýhradné vzájomné sebadarovanie manželov, antikoncepciou sa z neho stáva objektívne opačný prejav, neúplné sebadarovanie. Z toho plynie nielen rozhodné odmietnutie otvorenosti pre život, ale aj falšovanie vnútornej pravdy manželskej lásky, ktorá je povolaná na odovzdanie sa celej osoby – aj s prijatím plodnosti manžela/manželky.“ (Familiaris consortio, JPII.)
Veď ma za ruku
Ján Pavol II. (18.5.1920 – 2.4.2005, Poľsko a celý svet)
Ty si sa už ako mladý kňaz zamiloval do ľudskej lásky. Viedol si rodiny, učil o manželstve, zastával sa slabých a nenarodených. Ty si nás vyzval k tomu, aby sme boli spolutvorcami a šíriteľmi kultúry života… Veď ma za ruku.
Matka Tereza (26.8.1910 – 5.9.1997, Macedónsko / India)
Ty si rozpoznala ľudskú dôstojnosť i v tých najbiednejśích životoch v uliciach Kalkaty. Ty si sa pri preberaní Novelovej ceny verejne zastala života nenarodených… Veď ma za ruku
