Kedy bude po korone? Otázka, ktorú si kladieme všetci. Podľa prieskumov ide o najčastejšiu otázku, ktorú sa v súvislosti s pandémiou deti pýtajú. Odpovedať nevieme ani sami sebe. Tak čo povedať deťom?

Za touto otázkou sa skrýva veľa neistoty a veľa iných nevypovedaných otázok. Kým my dospelí si môžeme vytvárať pocit bezpečia a orientovať sa v aktuálnej situácii rozhovormi s blízkymi, kolegami či sledovaním diania v médiách, deti ostávajú v svojich otázkach často stratené a sami. Keď navyše rodičia prežívajú intenzívny stres z dôvodu ekonomickej neistoty, straty práce, alebo zo strachu zo samotného ochorenia, napätie sa prirodzene prenáša aj na deti.

Ako môžeme deťom pomôcť cítiť sa bezpečnejšie v neistote?

V prvom rade je dôležitá vnútorná pohoda a pokoj rodičov. To vytvára pre deti bezpečie najviac. Doprajte si starostlivosť o seba, pravidelný voľný čas – ak máte malé deti, striedajte sa s partnerom. Ak cítite potrebu, nehanbite sa využiť aj odbornú pomoc psychológa alebo kouča – či už online alebo osobne.

Hovorte s deťmi o tom, čo sa deje, aká je situácia, aké sú opatrenia a čo vieme o ďalšom vývine situácie ohľadom pandémie. Deti väčšinou sami vedia vyjadriť, koľko informácií potrebujú. Za otázkou „Kedy sa to skončí?“ stojí často vnútorné napätie spôsobené množstvo otázok, na ktoré dieťa nepozná odpoveď – Kedy uvidím kamarátov? Kedy bude zase všetko normálne? Prečo musím nosiť rúško? Prečo musíme byť doma? Hrozí nám nebezpečenstvo?… Nájdime si čas na rozhovor a hľadajme spolu korene neistoty. Čo dieťa naozaj trápi a čo potrebuje vedieť, aby sa upokojilo? Odpovede nemusia byť zložité. Stačí, že z nich cítiť náš záujem a emočnú blízkosť.

Hovorte spolu o tom, ako sa cítite. Keď dieťaťu načúvame a pomáhame mu pomenovať čo cíti, pomáhame mu zorientovať sa vo vlastnom prežívaní. To samo osebe prináša úľavu. Následne môžeme dieťaťu pomôcť pomenovávať, čo by potrebovalo a čo by mu pomohlo cítiť sa lepšie. Odpovede sú častokrát prekvapivo jednoduché.

Padnémia COVID-19 a s ňou spojené opatrenia nás všetkých postavili pred nové výzvy s ktorými bojujeme a hľadáme stratégie na ich zvládnutie. Mnohé z nich nabúrali naše každodenné fungovanie a priniesli neistotu, strach i obavy o našu budúcnosť. Všetky tieto pocity a emócie sú prirodzené, vzhľadom na neprirodzenú a nezvyčajnú situáciu ktorú dnes žijeme. 

Deti nie sú výnimkou a aj ich sa pandémia a strata istôt značne týka. Deti a dospievajúci sú zvlášť citlivou skupinou, pretože narozdiel od nás dospelých, nemajú vytvorené stratégie a skúsenosti, ktoré by im pomáhali vyrovnať sa s neočakávanými a náročnými situáciami ako je táto. Je na nás – na radičoch, aby sme deťom vytvárali bezpečné prostredie a dbali zvýšenú pozornosť budovaniu istôt v ich živote.

• Buďte zvlášť v tomto období vašim deťom k dispozícií a skutočne im dajte najavo, že ste tu pre nich.
• Zhovárajte sa s nimi a zaujímajte sa o to, aké pocity v nich vyvoláva táto situácia a opatrenia.
• Odpovedajte im na ich otázky pravdivo a vysvetľujte im dostupné informácie pre nich prijateľným spôsobom.
• Vysvetlite im a ukážte spôsoby čo môžu urobiť pre zvýšenie bezpečia (svojho i svojho okolia) – umývanie ruk, nosenie rúšok, sociálne dištancovanie. 
• Hovorte s nimi o ich pocitoch, a ubezpečte ich, že v takejto nezvyčajne situácií majú práve na svoje emócie, ktoré sú prirodzené. 
• Zaujímajte sa o ich aktivity a podporte ich v udržiavaní bezpečného sociálneho kontaktu s blízkymi a kamarátmi. 
• Pomôžte im vytvoriť a naplánovať nový denný režim, ktorý sa prispôsobí opatreniam a karanténe. 
• Trávte spolu čas užitočným spôsobom. Čítajte si, cvičte alebo hrajte spoločenské hry. Kreativite sa medze nekladú.

Jedným z najväčších dopadov, aké na deti pandémia koronavírusu má, je sociálna izolácia. Deti dlhodobo izolované od kamarátov a širšej rodiny môžu prežívať pocity smútku, opustenosti, ale aj hnev, nudu, strach a neistotu, kedy svojich blízkych uvidia. Dlhodobá odlúčenosť od širšej sociálnej siete má dopad aj na vývin detí. U mladších detí je výzvou pomôcť im v rozvoji samostatnosti, komunikácie a zabezpečiť dostatok podnetov potrebných pre mentálny rozvoj – keďže rodičia často síce doma sú, ale musia pracovať. Staršie deti čelia výzve vzdelávania na diaľku, bez možnosti individuálneho vysvetľovania učiteľom, bez podpory spolužiakov, bez interaktívnych, hmatateľných podnetov. Zároveň viac ako malé deti trpia vytrhnutím z kolektívu kamarátov, ktorý je hlavne v období puberty pre človeka taký dôležitý. 

Ako môžeme deťom pomôcť, aby sociálnu izoláciu zvládli čo najlepšie?

Vytvorte si doma režim – štruktúra a pravidelnosť dávajú deťom pocit bezpečia. Zároveň im pomáhajú zvládnuť tie časti dňa alebo aktivity, ktoré sú menej obľúbené, lebo vedia, že potom príde aj to, na čo sa tešia. Mladšie deti tak budú vedieť, kedy rodičia pracujú, kedy je naopak priestor, aby sa im venovali. Starším deťom môžeme pomôcť vytvoriť režim v tom, kedy vstávajú, kedy sa pripravujú na vyučovanie, kedy majú voľný čas. Mladšie aj staršie deti môžeme zapojiť do domácich prác. Tak podporujeme samostatnosť, ale aj vzájomnosť v rodine. Sme v tom spolu a pomáhame si ako vieme.

Zachovajte kontakt s rodinou a kamarátmi – pokiaľ je to možné, skúste sa vrámci dodržiavania nariadení stretávať aj naživo aspoň s určitým okruhom blízkych (vonku, s rúškami,…). Udržiavajte kontakt aj online. Mladšie deti pri ňom vydržia len krátko, je pre ne ťažké virtuálny kontakt prežívať emočne. Môžu však aspoň vnímať, že širšia rodina a priatelia tu stále sú, zaujímajú sa o nás. Staršie deti dokážu z online kontaktu profitovať viac. Treba im v ňom ale vytvoriť štruktúru a pravidlá, aby sa nestal jedinou voľnočasovou aktivitou. 

Venujte sa záujmovým aktivitám, tešte sa spolu – doprajte deťom zábavu, trávte spolu čas v prírode, pomôžte deťom zachovať kontinuitu záujmových aktivít, ktorým sa venovali. Pri mladších deťoch si vytvorte pravidelný čas, kedy sa s nimi budete aktívne hrať. Pri starších deťoch sa skúste vrámci svojich časových možností zapájať do vzdelávacieho procesu – dovysvetľujte to, čomu nerozumejú, zaujímajte sa, skúste sa vrátiť k učivu a predstaviť si ho interaktívnou formou. Oslavujte spolu všetky sviatky a dôležité udalosti, ktorými deti prechádzajú v takých podmienkach, aké sú, neodkladajte to.

Pokiaľ je to možné, udržujte kontakt s blízkymi. Zároveň sa ale neupnite na virtuálny kontakt. Deti potrebujú cítiť bezpečie a pohodu tam, kde sú, s tými, s ktorými sú v domácnosti. Čím väčšiu pohodu si vytvoríme doma, tým menej nás bude izolácia trápiť.

Koronakríza v mnohých rodinách spôsobila výrazné obmedzenie kontaktu detí so starými rodičmi. Starí rodičia pritom patria medzi kľúčové postavy nášho detstva. Deti môžu pociťovať smútok, pravidelný kontakt im môže chýbať. U menších detí sa môže puto vytvorené so starými rodičmi, dlhým časom odlúčenia oslabovať. Väčšie deti, ktoré boli zvyknuté na pravidelný spoločný čas, určité rituály alebo pravidelné aktivity, môžu ťažko prežívať ich absenciu. 

Ako sa vysporiadať so stratou pravidelného kontaktu? Ako deťom vysvetľovať, že sa so starými rodičmi teraz nemôžeme stretávať? Ako deti povzbudiť? Ako pomôcť udržaniu živého vzťahu medzi vnúčatami a starými rodičmi?

Pri odpovedaní na otázky detí ohľadom situácie a možností stretávania, buďte čo najviac úprimný. Vysvetlite deťom, že obmedzením kontaktu chránime samotných starých rodičov, aby neochoreli. Že im tak prejavujeme, ako nám na nich záleží. Nebojte sa priznať, že sami neviete, ako sa situácia bude vyvíjať a koľko to bude trvať. Zároveň ale dieťa uistite o tom, že spolu situáciu zvládnete a budete spoločne hľadať spôsoby, ako ostať v kontakte. Nebojte sa negatívnych emócií. Smútok alebo hnev sa nezmenšujú, keď ich držíme v sebe. Naopak, deti môžeme podporiť v tom, aby hovorili, ako sa cítia. Vedomie, že môžu pustiť von svoje emócie a že my rodičia to s nimi ustojíme, vytvára pocit bezpečia a istoty. V rozumnej (nie zahlcujúcej) miere môžeme deťom povedať aj o tom, ako túto situáciu prežívame my sami. Že aj nám je to ľúto, aj nám blízki chýbajú, ale spolu to zvládneme. Poodhalením nášho vlastného prežívania dávame dieťaťu signál, že je normálne to, ako sa teraz cíti. 

Okrem vysvetľovania situácie a prijímania emócií s tým súvisiacich, hľadajte spolu s deťmi spôsoby, ako udržať blízkosť so starými rodičmi čo najviac. Zapojte deti do riešenia situácie. Podporíte tak rozvoj ich zvládacích stratégií a upevníte pocit kontroly nad situáciou. Ostávajte v kontakte so starými rodičmi cez telefón, alebo videohovory. Deti môžete podporiť v písaní listov alebo pohľadníc. Dajte tipy samotným starým rodičom v tom, aký spôsob kontaktu bude z vášho pohľadu pre vnúčatá najlepší – v akom čase by ste si mohli volať, čo by ich potešilo. Zapojte starých rodičov do osláv – zorganizujte blahoželanie cez videohovor, zaspievajte si spolu koledy a pod. Pokiaľ to nariadenia a vaše podmienky dovoľujú, stretávajte sa so starými rodičmi napríklad na prechádzkach v prírode.

Súčastná situácia pred nás postavila mnoho výziev. Jednou z nich je nepochybne prechod z tradičného kontaktného vyučovania na domáce, online vyučovanie. Prirodzene, pre mnohých z nás, či už deti alebo rodičov, je táto nová a doteraz nepoznaná situácia zdrojom obáv či stresu. Zo dňa na deň sme sa museli vysporiadať s tým, že počítač a internet je nový najnovší priateľ našich detí, bez ktorého je výučba neuskutočniteľná. 

Rovnako aj pre mnohé deti je situácia náročná, online vyučovanie si vyžaduje vynaložiť väčšie množstvo energie, pozornosti a veľkú časť úloh a cvičení je prenenchané deťom na samoštúdium.

Ako sa s týmto vysporiadať a čo môžeme pre naše deti urobiť, aby sme im domáce online vyučovanie uľahčili?

• Zostaňte v kontakte so školou, s vyučujúcimi a ďalšími odbornými pracovníkmi (psychológovia, vychovávatelia, …)
• Pomôžte vašim deťom naplánovať a vytvoriť si denný režim a rozvrh prispôsobený učeniu doma  
• Zvážte potreby a požiadavky vášho dieťaťa vzhľadom na jeho vek v novo vzniknutej situáciu domáceho vyučovania
• Hľadajte spôsoby, ako spraviť z učenia zábavu
• Hovorte a zaujímajte sa o to, čo sa vaše deti učia. Ponúknite im pomoc pri vysvetľovaní učiva a riešení úloh. Zapátrajte v pamäti, možno si sami spomeniete na svoje vlastné školské časy a aj takýmto spôsobom budete môcť svojim deťom uľahčiť situáciu.
• Zaujímajte sa o to, čo vaše dieťa robí na počítači a internete aj mimo vyučovacieho času. S kým vaše dieťa na internete komunikuje a hovorte s ním o zásadách bezpečného správania na internete.
• Strávte s deťmi čas aj mimo online prostredia (čítanie, hranie spoločenských hier, výlety, …) a vysvetlite deťom dôležitosť týchto aktivít
• Buďte pre vaše dieťa vzorom a aj vy sami si vytvorte čas a priestor na offline aktivity, ktoré vám urobia radosť.

Dobro v dobe krízy: Online vzdelávanie - dočasné riešenie, či nový začiatok? | IPčko.sk - Internetová poradňa pre mladých ľudí.

Počas jarnej koronakrízy to bolo iba dočasné riešenie. Avšak na jeseň, keď udrela druhá vlna, ho väčšina žiakov, študentov a pedagógov musela prijať za svoje. Dištančné vzdelávanie online formou, alebo inak vyučovanie na diaľku pomocou video-aplikácii, je dnes realitou našich škôl. Niekto si možno p…

Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí

Mnoho detí nie je pripravených vzdelávať sa online.

Bezpečie na internete:

Internet je miesto, ktoré nám poskytuje veľké množstvo vedomostí a informácií o dianí po celom svete. Dáva nám možnosť prekonať vzdialenosti a byť v kontakte s blízkymi a priateľmi, a to je práve v týchto dňoch nesmierne užitočné. Avšak internet so sebou nesie aj nástrahy, ktorých si musíme byť pri jeho používaní vedomí a upozorniť na ne i naše deti.

Nie všetko, čo je na internete je pravda a preto musíme byť obozretný s kým a akým spôsobom na internete komunikujeme. Pýtajme sa detí, čo ich na internete zaujalo, čo a kde sledujú a aké obsahy sú im prezentované.

Viac o tom, ako môžeme byť na internete v bezpečí, o tom kde hľadať pomoc a čo robiť v prípade, že máme skúsenosti so sexuálnym zneužívaním alebo vyhrážaním na internete najdete tu: stalosato.sk

Rodičia a škola

Rodina a škola sa v čase pandémie ocitajú pod veľkým tlakom: rodičia vnímajú požiadavky školy ako nereálne a zase učitelia čelia vysokým očakávaniam ambicióznych rodičov. Paradoxne, niektoré súkromné školy aj predškolské zariadenia v zvýšenej miere oproti štátnym akoby dokazovali rodičom svoju nenahraditeľnosť pri vzdelávaní a výchove. Týmto prístupom vyvolávajú v neistých rodičoch neopodstatnené pocity zlyhania. Zároveň si niektoré neštátne výchovno-vzdelávacie inštitúcie určujú vlastné bezpečnostno-hygienické opatrenia, ktoré sú pre rodičov neprijateľné. Takže bez ohľadu na to, či štátna, či súkromná škola, musí sa viesť dialóg o primeranosti domácich úloh, zadaní a pravidlách. Nájsť cestu medzi ideálom a možným predpokladá pedagogickú aj rodičovskú zrelosť.

Rodičia dieťaťa, ktoré je skôr pohybovo a spoločensky orientované, môžu byť zaskočení prechodným zhoršením prospechu ináč dobrého žiaka, ktorému však online vyučovanie nesedí. Tu sa odporúča osloviť školského psychológa, prípadne špeciálneho pedagóga s prosbou o podporu pre dieťa.

Treba dúfať, že skúsenosť s krízovou situáciou bude viesť k prehodnoteniu vyučovacích osnov a systémovým zmenám v školstve. Zatiaľ sa musíme pokúsiť o dohodu a spoluprácu.

Možno využiť aj služby SPDDD Úsmev ako dar, ktorá poskytuje psychologické a špeciálno-pedagogické poradenstvo zdarma.

Bez ohľadu na vek detí, je obdobie pandémie záťažové pre rodičov. Domácnosti čelia kombináciám práce z domu, materskej dovolenky, domáceho vyučovania a do toho ešte zmenám v karanténnych opatreniach. Väčšina rodín býva v bytoch, kde sa aj za bežných okolností bojuje s priestorom. Vytvoriť 3 a pomerne bežne až 5-6 online pracovísk v takýchto podmienkach vyžaduje veľkú dávku kreativity a flexibility zo strany rodičov. A keďže každá zmena spôsobuje stres, treba hľadať spôsoby, ako ho zmierňovať. Čiže, čo môže fungovať pomerne štandardne, treba zachovať: nepodceňovať spánok, stravovanie a samozrejme odpočinok. A tu je otázka, ako relaxovať, keď sme zvyknutí odreagovať sa na internete, prípadne starší pri televízii? Či sa nám chce, či nie, mali by sme ísť aspoň na chvíľu von, dopriať si trošku čerstvého vzduchu a pohybu.

Ak je to čo len trochu možné, treba udržiavať svoje koníčky a kontakty.  

Tiež by bolo vhodné, nebyť stále všetci spolu – prestriedať sa pri deťoch alebo sa cielene preskupovať. Veľmi náročné to majú osamelí rodičia, ktorí by si zaslúžili špeciálnu podporu a systémovú pomoc.

Takýto čas je výzvou na duchovný program – individuálny ale aj spoločný. Spiritualita prekračuje hranice domácnosti, je ako prizvanie priateľa alebo výlet mimo rutiny. A to sa mimoriadne hodí.

Ďalej sa v období pandémie neodporúča robiť radikálne rozhodnutia. Tie sa dajú odložiť do budúcnosti, keď sa zmierni celkový vonkajší tlak.

Pandémia je obdobím vyhrotených názorov a emócií. Preto by sa rodičia mali zamerať na kontakt s ľuďmi, ktorí nemajú extrémne postoje voči dianiu v spoločnosti. Ideálne je odľahčovať situáciu humorom a hrou, ale tak, aby sa nespochybňovali nastavené bezpečnostné opatrenia. Veľkou výhodou je, keď sa otec a mama v základnom prístupe k situácii zhodnú a dokážu spolupracovať. Ak majú to šťastie, že majú spriatelenú rodinu s deťmi, s ktorými sa dá stretať aspoň vonku, môžu sa pri strážení detí na chvíľu prestriedať.

Rodičia by mali mať aj chvíľky pre seba vo dvojici, keď nič veľké neriešia. Môžu si nezáväzne robiť plány do budúcnosti, keď sa situácia znormalizuje. Prípadne si treba nájsť nejakú spoločnú záľubu: cvičenie, prechádzky do prírody, posedenia pri kávičke… Hoci ideálne odporúčania pre rodičov, ako čítať si spoločne, sú pre väčšinu rodičov nereálne, vzhľadom na podmienky, možno sa pokúsiť aspoň o spoločné zdieľanie nejakej povzbudivej alebo duchovnej myšlienky na deň. A tu sa dostávame k výzve na spoločný duchovný program, ktorý pomáha vnímať momentálny stav z nadčasovej perspektívy. 

Ak sa rodičia cítia v úzkych, môžu požiadať o pomoc odborníkov. Napríklad SPDDD Úsmev ako dar má projekt pre podporu rodín so službami sociálneho pracovníka, psychológa aj špeciálneho pedagóga zdarma.

Kyslíková maska pre dospelých v čase covidu | eRko - HKSD

„Najprv nasaďte kyslíkovú masku sebe, až potom vášmu dieťaťu“, počujeme pred každým odletom. Tomuto princípu rozumieme dobre. Keď sa nepostaráme o seba, kto sa postará o naše deti a tých, čo na nás závisia?

Ak  sa  ochorenie dotýka už i našich blízkych, či priamo našej rodiny, môže to byť mimoriadne záťažová situácia nielen pre nás, ale aj pre naše deti. Je dôležité pomôcť im túto situáciu spracovať. 

Zachovajme pokoj – ukážme deťom, že máme dosť sily situáciu zvládnuť 

Deti budú reagovať na naše verbálne a neverbálne reakcie a budú ich nasledovať. To, čo robíme a hovoríme o víruse a súvisiacich udalostiach, môže zvýšiť alebo znížiť strach a úzkosť našich detí. Doprajme si čas spracovať situáciu, kým budeme o ochorení hovoriť s našimi deťmi. Skúsme komunikovať čo najpokojnejšie, gestikulujme mierne, doprajme deťom čas spracovať informáciu v našej blízkosti, pripomeňme im, že my rodičia sme tu pre to, aby sme sa o nich a túto situáciu postarali. Pokiaľ situácia vyžaduje izoláciu detí od vás svojich najbližších, uistite sa, že dobre porozumeli čo sa deje a pomôžte im na odlúčenie a zmenu prostredia sa pripraviť. 

 Dajme deťom náležitú pozornosť  (Najdôležitejších na 1.miesto)

 Nechajme deti hovoriť o ich prežívaní a pomôžme im na ich znepokojenie nájsť prijateľné východisko. Deti od nás môžu v tejto situácii vyžadovať osobitnú pozornosť a môžu chcieť hovoriť o svojich obavách, neistotách a iných otázkach. Je dôležité, aby vedeli, že je pre nás dôležité, čo prežívajú. Urobme si na nich čas. Povedzme im, že ich máme radi, doprajme im veľa náklonnosti. Fyzický kontakt je pre deti dôležitý v každom veku, v prípade nútenej izolácie môžeme využiť všetky tvorivé možnosti ako si prejaviť blízkosť a lásku. Dieťa sa rodí s potrebou milované a nikdy z toho nevyrastie.

Hovoriť s deťmi je teraz ešte dôležitejšie ako predtým.

Veľa sa s deťmi o aktuálnej situácii rozprávajme. Odpovedajme trpezlivo na otázky, ktoré ohľadom ochorenia majú, objasňujme súvislosti, odpovedajme  jednoducho – veku primerane, aby dieťa pochopilo, čo sa okolo neho deje a čo  je v danej situácii potrebné urobiť. Upokojme dieťa, že vírusy sú tu medzi nami a my vieme, ako s nimi bojovať. Bude veľmi nápomocné, ak sa nám podarí dieťa i svojim rozvážnym postojom  uistiť, že zabezpečíme všetko potrebné pre čo najrýchlejšie  prekonanie ochorenia, zdôraznime fakt, že pre väčšinu ľudí je to ochorenie, ktoré dokážu  bez výrazných ťažkostí behom pár dní prekonať, vyhýbajme sa výrazom, ktoré spôsobujú strach,  hovorme s deťmi veľa i o tom, čo konkrétne môžeme spolu urobiť, aby sme čas liečenia (alebo  karantény) využili čo najpríjemnejšie, rozhovor veďme aj ukončime pozitívne, uistime dieťa, že všetko bude čoskoro v poriadku, Overme si, či sa po rozhovore cíti pokojnejšie. Akceptujme všetky otázky a vyjadrenia, ktoré dieťa má.

Vylaďme sa na prežívanie dieťaťa

Pre dieťa je dôležité vidieť, že mu skutočne načúvame. Vyjadrime mu porozumenie, naša fyzická blízkosť s dieťaťom  a slovo „rozumiem Ti“ má veľkú moc.  Hovorme s deťmi nielen o faktoch, ale aj o emóciách, ktoré v tejto situácii  cítia, vylaďme sa na dieťa, vnímajme  jeho prežívanie – či sa bojí, či prežíva úzkosť,  alebo hľadá odpovede ako sa v danej situácii správať…. Je dobré rátať s tým, že deti budú mať strach. Vyjadrime,  že aj my dospelí sa niekedy bojíme, že strach nie je zlý sám o sebe, že potlačiť ho nie je užitočné, a je lepšie hovoriť o ňom nahlas. Môžeme tak mnoho obáv objasniť aj sa vzájomne podporiť a aj práve tým sa strach zmenší. Určite nie je dobrý nápad snažiť sa zatajiť pred deťmi, ak sme sami úzkostní. Deti to aj tak vycítia, ostanú so svojimi pocitmi samy, a ešte sa aj naučia do života postoj, že cítiť strach je tabu. Niekedy, hlavne pri tínedžeroch, je vhodné použiť aj láskavý humor, ktorý pomôže odľahčiť situáciu, avšak bez toho, aby sme ju neprimerane zľahčovali. 

Vyhnime sa obviňovaniu 

Keď je situácia vypätá, máme tendenciu niekoho z toho obviňovať.  Je dôležité vyhnúť sa obviňovaniu kohokoľvek zodpovedného za naše ochorenie, za vírus a jeho následky. Deti preberajú naše stratégie zvládania, ukazujme im také, ktoré im pomôžu zvládať okolnosti. Zbytočné rozčuľovanie sa ich skôr preťaží.

Postarajme sa aj o seba

Nezabudnime sa postarať o seba, musíme mať, aby sme mohli dávať. Nájdite si pre seba čas, a pokiaľ je to možné, choďte na pár minút von – bez detí a mobilov. Veďte sami so sebou pozitívny rozhovor. To, ako sa sami nastavíme, má veľký dosah na naše správanie, je dobré byť si vedomý, že si s tým poradíme a prekonáme ťažké časy. A môžeme k sebe prejaviť aj trochu súcitu. Je skutočne ťažké byť rodičom v tejto stresujúcej dobe. Robíme to tak, ako najlepšie vieme.

Vypýtajme si potrebnú podporu a pomoc 

Dôležitý je prístup nás, dospelých k ochoreniu.  Je prirodzené, že sú medzi nami i rodičia, ktorí panikária, či podľahnú strachu. Môže pomôcť zásah tretej strany. Každý z nás disponuje rozličnou paletou reakcií na náročné. Znížiť úzkosť, či paniku u rodiča môže tretia strana –  príbuzný, lekár, pani učiteľka, či známy, ktorý má autoritu. 

Neostávajme v emočnej izolácii, vypýtajme si potrebnú podporu informácie, či už od svojich blízkych, či odborníkov. Ak ste sa ocitli v situácii, s ktorou si neviete poradiť, neváhajte sa obrátiť na organizácie, ktoré aj v tejto oblasti podporu a pomoc poskytujú.

Domácie násilie môže mať rôzne podoby a formy, avšak za žiadnych okolností akékoľvek nevhodné či násilné správanie voči vám alebo vašim deťom nie je v poriadku. V situácií, ktorú nám priniesla pandémia COVID-19 linky pomoci na Slovensku zaznamenali rapídne zvýšený počet volaní o pomoc práve od obetí domáceho násilia až o 30-40%. Preto dnes, viac než kedykoľvek predtým, je dôležité nezatvárať pred násilím oči.

Násilie páchané na Vás alebo na Vašich deťoch NIE JE v poriadku, nie je to Vaša vina a nie ste za to zodpovedná/ý, AJ KEĎ NÁSILNÍK TVRDÍ OPAK.

Správanie a konanie násilníkov je neakceptovateľné a trestné – JE TO TRESTNÝ ČIN.

Na ceste k bezpečiu Vám pomôže aj Polícia SR a ďalšie kompetentné inštitúcie. NIE STE V TOM SAMA! 

Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, nemusí to byť obeť samotná!

Nezostávajte sami!

• 112 – tiesňová linka
• 155 – operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR
• 158 – polícia

Linky dôvery pre dospelých:

• 0800 500 333 – krízová linka pomoci pre všetkých, krizovalinkapomoci.sk
• 0800 800 556 Linka dôvery Nezábudka
• 0800 212 212 Národná linka pre ženy zažívajúce násilie

Linky dôvery pre deti:

• ipcko.sk
• 116 111 Linka detskej istoty
• 0907 401 749 Linka detskej dôvery

Detstvo bez násilia

Detstvo bez násilia - informácie o násilí páchanom na deťoch a teenegeroch

Zastavme násilie - ZastavmeNasilie

Meta description

Pomoc obetiam domáceho násilia - Koronavírus a Slovensko

Pomoc obetiam domáceho násilia. Nájdete tu návod a kontakty pre prípad, že sa dostanene do ťažkej situácie domáceho násilia.

Psychológia domáceho násilia 1/3: Agresor | IPčko.sk - Internetová poradňa pre mladých ľudí.

„Päť prštekov na ruke, päť kvietočkov na lúke. Päť guľôčok v jednej jamke, utekajme k našej mamke.“ Dobre si pamätáte, ak sa vám vybavuje televízny spot iniciatívy „piata žena“ vedenej proti násiliu páchanom na ženách. Po takmer 20-tich rokoch od tejto mediálnej kampane sa jej ústredná téma vrátil…

Svet hore nohami! Rok 2020 sa začal úplne inak ako všetky predchádzajúce: školy a škôlky ostali zatvorené, všetky veľké podujatia boli zrušené a návštevy priateľov a príbuzných museli počkať na inokedy. Zatvorením škôl a dodržiavaním vzájomného odstupu sme spoločne prispeli k tomu, aby sa koronavírus nemohol tak rýchlo šíriť. Napriek všetkému sa však dostal do celého sveta a my sme si uvedomili, ako veľmi sme navzájom prepojení. Koronavírus spôsobuje pľúcne ochorenie s názvom Covid-19, ktoré môže ohroziť až život človeka. Covid-19 je anglická skratka názvu COrona VIrus Disease (po slovensky koronavírusové ochorenie) a číslo 19 zas odkazuje na rok 2019, keď sa choroba objavila.

Koledníci v Európe pomáhajú deťom vo viac než 100 krajinách sveta, aby sa mali lepšie. V dobe koronavírusu je to dosť ťažké! Mnoho detí, napríklad, dostane teplé jedlo len vtedy, ak sú zapojené do niektorého školského projektu koledníckej akcie. Ak im však školu zatvorili, neprídu len o vyučovanie, ale aj o stravu. Rodičia týchto detí majú neraz málo peňazí. Možno si zarábajú čistením topánok alebo predávajú tovar na trhu, no kvôli koronavírusu teraz pracovať nemôžu. To znamená, že zrazu nezarobia vôbec nič. A mnohé potraviny pritom ešte zdraželi. To je naozaj ťažká situácia!

My v detskom misionárskom projekte Koledníckej akcie“ preto teraz hľadáme spôsob, ako podporiť našich projektových partnerov, aby mohli naďalej pomáhať deťom a ich rodinám. Dôležité je zabezpečiť najmä:

• mimoriadne financie na stravu a lieky
• informácie pre rodiny a deti o tom, kde dostanú pomoc
• rozhovory cez telefón alebo internet, aby ľudia cítili, že v danej situácii nie sú sami
• pomoc a poradenstvo rodinám, aby nedochádzalo k hádkam a násiliu

Ako sa majú deti v iných krajinách sveta počas koronakrízy? Prečítaj si našu anketu.

Yufi, 12 rokov

Surabaya, Indonézia

„Po vypuknutí koronavírusovej pandémie nám zavreli školu a hrať sa môžem len doma. Ak predsa vyjdem z domu, musím si nasadiť rúško. Nemôžem sa osobne stretnúť s kamarátmi, môžem s nimi akurát telefonovať alebo sa spojiť cez internet. Za normálnych okolností chodievam po škole do detského centra ALIT. Hráme sa, učíme sa, spievame alebo športujeme. Nič z toho sa teraz nesmie. Vedúci sa však o nás naďalej starajú. Posielajú nám videá, podľa ktorých sa môžeme učiť sami. Mama našťastie môže pracovať: šije rúška, ktoré ALIT rozosiela do celej Indonézie. Chýba mi, že sa nemôžem stretnúť so všetkými kamarátmi.“

Francis, 10 rokov

Juja, Keňa

„Zavreli u nás školy a musíme ostať doma. Preto sa nemôžem hrať s kamarátmi. Bojím sa, aby som sa nenakazil. Máme však čo jesť. Moja mama chodí nakupovať. Do školy sa učím cez internet. A strýkovi pomáham dojiť kozy a kŕmiť sliepky. Okrem toho sa chodievam bicyklovať alebo sa na internete hrám šach. Chcel by som, aby sa koronakríza už skončila a ja som sa znovu mohol stretnúť s kamarátmi.“

David, 12 rokov

Bacabal, Brazília

„Zavreli nám školu aj projekt Vamos!, kam som chodieval vo voľnom čase. Nemôžem sa hrať s kamarátmi a nemôžeme ísť ani navštíviť starú mamu. Učím sa doma. Väčšinou si čítam dejepis. Je to môj obľúbený predmet. Mojich rodičov aj iných Brazílčanov najviac trápi, ako si zarobiť na jedlo, lebo mnohí teraz nemôžu pracovať. Najradšej sa hrávam hry s rodinou. Je to fakt zábava. Pred krízou na to moji rodičia takmer vôbec nemali čas.“

Rabella, 9 rokov

Bejrút, Libanon

„Kvôli koronavírusu teraz nemôžem chodiť do školy, ani na popoludňajšie stretká Caritas. Chýbajú mi kamaráti aj učitelia. Učím sa sama doma, aj sa sama hrám. Náš byť je však malý a tmavý. Ak sa dá, pozerám telku. Žiaľ, často nám vypadáva prúd. Teším sa aspoň z toho, že môžem tráviť veľa času so svojou rodinou. Veľmi mi však chýba ocko. Už dávnejšie odišiel do Nemecka. Najviac zo všetkého si prajem, aby som ho mohla znovu uvidieť a aby sme všetci zostali zdraví.“

copyright is with Kindermissionswerk „Die Sternsinger“ (Germany).