Dnes je Medzinárodný deň dobrovoľníctva. Je to čas poďakovania dobrovoľníkom za ich prácu, byť vďačný za priateľstvá a vzťahy, ktoré sme v dobrovoľníckej činnosti nadobudli, no i čas zastaviť sa a zamyslieť sa, čo chceme aby naše dobrovoľníctvo bolo.
Funkcia alebo životný štýl?
V posledných rokoch sa téma dobrovoľníctva dostala viac do popredia i na Slovensku. V roku 2011 bol prijatý Zákon o dobrovoľníctve, viaceré organizácie spisujú s dobrovoľníkmi dobrovoľnícke zmluvy, určujú si dobrovoľnícke štandardy a vypočítavajú, akú sumu nahrádza práca dobrovoľníkov v štátnom rozpočte. V práci s mládežou sa kladie čoraz väčší dôraz na kvalitu a odbornosť. Cez vzťahy s našimi partnerskými organizáciami v Katalánsku a Belgicku vieme napríklad, že za posledné dva roky prijali tieto štáty prísnejšie podmienky pre dobrovoľníkov pracujúcich s deťmi a mládežou, čo malo za následok rozsiahlejšie štrukturálne zmeny v týchto organizáciách.
Aj my v eRku podporujeme to, aby sa kvalita dobrovoľníckej práce zvyšovala. Jestvuje tu však riziko, že mladí ľudia budú vnímať dobrovoľníctvo ako určitú časom ohraničenú funkciu v komplikovanom systéme a nie ako súčasť svojho životného postoja – životného štýlu. Áno, dobrovoľníctvo je osožné pre náš sociálny systém a potrebujeme mať na Slovensku dobré podmienky pre neziskové organizácie či samotných dobrovoľníkov. No nezabúdajme, že dobrovoľníctvo je predovšetkým vzťahom človeka a človeka, vzťahom JA – TY – MY.
TY
Každý dobrovoľník by si mal často klásť otázku: Kto si ty, komu slúžim? Naša služba sa nepochybne dotýka ľudských sŕdc. Novosť zážitkov, citlivé obdobie dospievania, hlboké priateľstvá, nové vzory a formovanie svetonázoru… Hlavným motívom toho, že moje dobrovoľníctvo chcem konať kvalitne, by mal byť práve ten druhý a jeho dobro. Až v druhom rade to, že vďaka tejto skúsenosti získam pracovné zručnosti, môžem si to napísať do životopisu a podobne. Niekto múdry raz povedal, že keď klopeme na ľudské srdce, musíme byť úprimní. Úprimnosť spočíva v tom, že dávam TEBE samého seba.
Zamyslenie pre dimenziu TY:
„Hlboká osobná účasť na potrebách a utrpeniach druhého znamená dať mu účasť na mne samom: druhému musím dať nielen niečo zo seba, ale seba samého; aby ho dar neponížil, musím byť v ňom prítomný ako osoba.“
(Benedikt XVI., Deus caritas est 34)
JA
Dobrovoľníctvo pozostáva z dvoch slov. Dalo by sa povedať, že dobrovoľníctvom si volíme dobro. Nielen dobro pre druhého, ale dobro aj pre mňa. Je to príležitosť rásť v láske. Často počujeme, že dobrovoľnícke diela sa označujú aj slovom charita. Toto slovo pochádza z latinského „caritas“, čo je darujúca sa láska. Lásku nestačí len stretnúť, treba si ju aj osvojiť a nadobúdať ju. Čím viac sa nám to darí, tým viac sa stávame čLOVEkom. Čím viac dobrovoľníkom, tým viac človekom.
Zamyslenie pre dimenziu JA:
„Človek nemôže žiť bez lásky. Človek ostáva sám sebe nepochopiteľnou bytosťou a jeho životu chýba zmysel, ak sa mu nezjaví Láska, ak sa nestretne s Láskou, ak ju nezakúsi a si ju určitým spôsobom neosvojí, ak nemá na nej živú účasť.“
(Sv. Ján Pavol II., Redemptor Hominis 10)
MY: dobrovoľníctvo 3D
Marián Kuffa v jednom rozhovore definoval lásku tromi písmenami „D“. Dať Druhému Dobro. Dať, nie vziať. Druhému, nie sebe. Dobro, nie zlo. V eRku máme štýl, ktorý voláme Mám rád… Nech sa nám darí na stretkách, akciách a táboroch spolu s deťmi prežívať dobrovoľníctvo, ktoré bude vždy 3D.
Zodpovednosť je viac ako dobrý pocit
Žijeme vo svete supermarketu ponúk a pocitov. Pre náš voľný čas si môžeme vybrať rôzne aktivity a zábavu, aby sme sa cítili dobre. Aj pri práci s deťmi sa často cítime dobre a príjemne. Stretko či tábor však nie sú supermarketom dobrých pocitov.
Každý dar je darovaný navždy. Moju prítomnosť na stretku si dieťa odnesie do života. Moja animátorská prítomnosť sa stáva jeho skúsenosťou, vchádza navždy do jeho života. Ak by cieľom nášho dobrovoľníctva bola len túžba získať dobrý pocit, bolo by to nezodpovedné. Pocity nie sú trváce a niekedy sa dokážu v nás poriadne pomiešať. Zodpovednosť je odpoveďou na dôveru, ktorú nám deti a ich rodičia dávajú. Zodpovednosť nás učí vytrvalosti vo vzťahu. Okrem pocitov nastupuje do vzťahu aj vôľa a rozhodnutie byť tu pre druhých.
Mám rád, lebo som milovaný/á
Láska je vzťah. Je teda vždy niečím väčším ako ja sám. Preto človek sám nie je prameňom lásky. V eRku veríme, že týmto prameňom je Boh, lebo On je Láska (porov. 1 Jn 4, 16). Pretože nás Boh miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 10), láska už nie je len „prikázaním“, ale je odpoveďou na dar lásky, s ktorým nám Boh ide v ústrety. (Deus caritas est 1).
Preto Ti želáme:
