
Pán nás volá zažať hviezdy v noci iných. Pozýva nás pozerať na pravé hviezdy, aby sme nezostali stáť, aby sme mohli kráčať ďalej. (Christus Vivit 33)
Častokrát je nám ponúkaný obraz sveta ako negatívneho miesta. Podľa súčasných štúdií deti a mladí zažívajú tmu osamelosti a strachu z budúcnosti. Odpoveďou musí byť niečo viac, ako len optimizmus. Táto tma potrebuje byť prežiarená hviezdami nádeje. Podobne, ako Abrahám, ktorý pri pohľade na hviezdy videl Božie prisľúbenie, aj my potrebujeme byť všímaví na stopy vernosti Boha v našich životoch. Tie nám pripomenú, že po každej noci príde deň. Naučia nás zamilovať si dnešný svet a s nádejou zasievať budúcnosť.
Ročnou témou sa pripájame k sláveniu Jubilea a nadväzujeme na predošlú tému o radosti. Radosť posilňuje nádej a nádej prekvitá v radosti. Obe nás pozývajú nežiť iba pre seba a cez angažovanosť zažať hviezdy v noci druhých ľudí, ako k tomu už 30. rokov pozýva aj hviezda Dobrej noviny.
Postoju nádeje sa ľahšie učí v spoločenstve. Chceme vytvárať stretká, ktoré budú pre deti miestom prijatia a rastu v nádeji.
Ako sa chceme učiť postoju nádeje?
Hviezdne nebo na pozadí loga nám pripomína, že Boh nikdy neopúšťa svoj ľud. Ako si Abrahám pri pohľade na nebo pripomenul Božie prisľúbenia, aj my sme povolaní všímať si stopy Božej lásky v našich životoch. Vďačnosť za ne nám pomôže kráčať vpred aj v náročnejších časoch.
Nádej sa živí angažovanosťou každého človeka za dobro. Polozdvihnutá rukoväť lampáša pozýva teba i vaše stretko uchopiť ho a roznášať nádej konkrétnymi skutkami ako naša patrónka RT Nano Nagle.
Vo svojom putovaní svetom človek nikdy nie je sám. Súhvezdie na pozadí znázorňuje spoločenstvo, ktoré potrebujeme pre rast v nádeji.
Naznačená svetelná linka od lampáša je osobným pozvaním pre každého, aby svetlom nádeje vo svojom srdci zažínal hviezdy iných. Taktiež nám pripomína, že naša nádej je ukotvená v nebi.
V lampáši žiari hviezda Dobrej noviny. Chceme si vo vďačnosti pripomenúť toto dielo angažovanosti a prinášania nádeje. 30 hviezd na pozadí znázorňuje jubilejný 30. ročník Dobrej noviny.
Tri kroky pre rast v nádeji
Všímavosť
Byť všímavý a vďačný za to, čo je: všímavosť a vďačnosť sú ako okuliare, ktorými moje srdce vidí stopy lásky Nebeského Otca. Tieto stopy mi v ťažkých chvíľach pripomenú, že aj v budúcnosti bude dobrý Boh so mnou a bude to dobré.
Angažovanosť
Nežiť iba pre seba a vychádzať k druhým: Nádej nie je niečo, čo samo príde, samo odíde. Potrebujeme ju zažínať každým dobrým skutkom. Nádej nežije iba pre seba. Je ako kotva ukotvená v nebi – jednou rukou sa držím Boha a tú druhú podávam blížnym. Nádej je dar, ktorý môžem dať druhým – najmä tým, ktorí prechádzajú situáciami smútku, zúfalstva, temnoty a nenávisti.
Spoločenstvo
Mať svoje stretko, kde môžeme spolu rásť v nádeji: Každá hviezda bola zapálená inou hviezdou. Ak chcem svietiť iným, potrebujem mať svoje “súhvezdie”, svoje stretko, kde sa môžeme deliť o to, čo ma teší, ale i o to, čo ma trápi. V spoločenstve sa nám ľahšie robia skutky dobra a nádeje, ľahšie sa nám vychádza k iným.
Ročná téma o nádeji je pripojením sa k životu Cirkvi, ktorá v roku 2025 bude sláviť jubilejný rok “Pútnici nádeje”. Potrebujeme jubilejný rok ako priestor na znovuobnovenie atmosféry nádeje a dôvery. “Tvárou v tvár našim mladým ľuďom, ktorí namiesto toho, aby snívali o lepšej budúcnosti, sa často cítia bezmocní a frustrovaní; a tvárou v tvár temnote tohto sveta, ktorá akoby sa skôr rozširovala, než ustupovala, je Jubileum ohlasovaním, že Boh nikdy neopúšťa svoj ľud a vždy necháva dvere svojho kráľovstva otvorené.“ (pápež František)
Viaceré štúdie uvádzajú zhoršený duševný stav a narastajúce pociťovanie beznádeje detí a mladých prameniace z pandémie, politického diania, vojen, šikany, pocitu vlastného zlyhania, samoty, rozpadajúcich sa rodín. V spoločnosti je častokrát ponúkaný obraz sveta ako negatívneho miesta. S tým je spojený strach z budúcnosti. Ročnou témou si chceme pripomenúť, že je potrebné milovať a chápať dnešný svet, a pritom sa nebáť vidieť aj to zlé. Nebáť sa s nádejou pustiť do zápasu o lepší svet.
Počul si už o Generácii Alfa? Volajú ju aj Generation Glass alebo Screenagers. Mladí z tejto generácie sú doma v digitálnom svete, s heslom “no tomorrow” a žitím pre dnešok a pre seba. Ročnou témou chceme zdvihnúť hlavu od obrazovky, poukázať na stretko ako na bezpečný prístav, kde nachádzam ľudské prijatie s radosťami aj so starosťami. Stretko ako prístav nádeje, z ktorého môžem potom vyplávať v ústrety tým, ktorí to potrebujú.
BYŤ PLNÝ NÁDEJE AKO NANO NAGLE
Prinášať nádej ako Nano Nagle
Počas štúdia vo Francúzsku viedla život plný luxusu a večierkov. Na jednom z nich si so svojou sestrou Annou všimla skupinu chudobných, ktorí prosili o almužnu. Tento pohľad im otvoril oči a rozhodli sa žiť inak. Anna, zaskočená chudobou, im darovala svoje šperky a šaty. Po návrate do rodného Írska Nano tajne so svojím bratom založili školu pre chudobné deti. Počas noci, aby ju nechytili vládni agenti, prinášala aj s Annou lieky a jedlo chorým a starým. Boli pre nich hviezdami nádeje za každého počasia. Nano vždy so sebou nosila lampáš, preto ju začali volať dáma s lampášom. V r. 2000 bola vyhlásená za írsku ženu milénia a v r. 2013 za ctihodnú, čím sa začal proces jej blahorečenia.
Pieseň ročnej témy Zažnime hviezdy nádeje
Zažnime hviezdy nádeje
Sloha
Aj napriek tmám kráčam,
veď hviezdy dal nám Pán.
Ukáž nám Abrahám,
kde je zem prisľúbená.
…….tlieskanie……
Bridge
Ty povstaneš z pádov, ja pôjdem pred tebou.
Do tmy hviezdu zažnem.
Utíšim búrku a požehnám tvoj dom.
Nech láska nevyhasne.
Refrén
2x /:
Ooooooeeoooooeo, zapáľ vo mne nádej.
Ooooooeeoooooeo, s hviezdou cestu nájdem.
:/
Coda
Hviezdy svietia v tmách, ja sa postarám.
—
Hudba:
Gitara, mužské vokály spracovanie: Matej Králik
Husle: Lucia Kajanková
Basová gitara: Radoslav Bariak
Klavír, ženské vokály: Janka Debnárová
Text::
Juraj Králik, Monika Vojtašáková, Matej Králik
Vypočuj si hymnu:
Myšlienky pápeža Františka o nádeji
“Nádej sa živí angažovanosťou každého človeka za dobro, rastie, keď cítime, že sa zúčastňujeme a podieľame na tom, aby sme dali zmysel vlastnému životu a životu iných.”
“Nezabudnite, že medzi nádejou a načúvaním je vždy silný vzťah a Mária je ženou, ktorá počúva, ktorá prijíma život tak, ako sa nám dáva, teda so svojimi radostnými dňami, ale aj so svojimi tragédiami, ktoré by sme si nikdy nepriali.”
Ak sa ma niekto z vás opýta: „Ako sa rodí nádej?“ [odpoviem]: „Z kríža. Hľaď na kríž, hľaď na ukrižovaného Krista a odtiaľ k tebe príde nádej, ktorá viac nezmizne, ktorá trvá až po večný život“.
Naša nádej nie je akási predstava, nie je to pocit, nie je to nejaký mobil či hromada bohatstva: nie! Naša nádej je Osoba, je to Pán Ježiš, ktorého spoznávame živého a prítomného v nás a v našich bratoch, pretože Kristus vstal z mŕtvych.
“Abrahám je pre nás otcom v nádeji; nielen otcom vo viere, ale aj otcom v nádeji. A to preto, že v jeho príbehu už môžeme vnímať ohlasovanie Zmŕtvychvstania, nového života, ktorý víťazí nad zlom a nad samotnou smrťou.”
“Toto je kresťanská nádej: radostné očakávanie do budúcnosti, založené na skutočných udalostiach v minulosti, ktoré mení všetko v súčasnosti”.
“Toto je cesta nádeje, ktorou musí ísť každý z nás. Ak aj nám zostáva ako jediná možnosť to, že budeme hľadieť na hviezdy, potom je tu čas dôverovať Bohu. Niet krajšej veci. Nádej neklame.”




