Určite ste si už pri tejto hodnote pohladkali ego. Otvorené spoločenstvo? Samozrejme, že túto eRko hodnotu žijem. Na stretku nevylučujem žiadne dieťa, pre každého mám otvorené dvere. Ak je to také jednoduché, čo chce táto hodnota eRkárov naučiť?
Dieťa, ktoré prichádza na stretko nie je len dieťa. Prichádza september a s ním sa vaše stretká, verím, rozrastú o novýh členov. Ako som už povedala v úvode, nepochybujem o tom, že im otvoríte dvere. Čo sa však stane potom? Tu prichádza moment, kedy si vy – vedúci môžete vybrať. Môžete dieťa síce milo privítať, dostane menovku, svoje miesto, ale v skutočnosti vás nezaujíma. Ostáva na ňom len nálepka – dieťa. Druhou voľbou však môže byť INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP. Pri ňom sa stáva spoločenstvo skutočne otvoreným – neprichádza doň len „dieťa“, ale prichádza doň Šimon. Už to nie je len jeden z mnohých, ale spoločenstvu skutočne záleží na ňom samom. To znamená, že sa skutočne zaujímam o jeho problémy, pomáham mu v raste a správam sa k nemu tak, aby to bolo na jeho dobro. Tu uplatňujem správnu komunikáciu, som ochotný riešiť konflikty, tak aby to druhého budovalo a pod.. Až vtedy sa stáva súčasťou vášho stretka. Myslím, že pravý vedúci detského spoločenstva je až ten, kto tento prístup dokáže žiť automaticky.
Otvoreným spoločenstvom však nemusí byť len moje stretko a dobro dieťaťa – Šimona nie je tiež jediné, o ktoré sa môžem snažiť. Ak dokážeme k deťom pristupovať individuálne, tak, že mi na nich skutočne záleží, môžeme tento prístup uplatniť aj ďalej. Naše stretko je totiž súčasťou väčšieho spoločenstva – farnosti, národa, ľudstva. A my, ako jeho súčasť, sa máme usilovať o SPOLOČNÉ DOBRO celého tohto veľkého spoločenstva. Až vtedy k nemu budeme otvorení. Čo to znamená? Spoločné dobro treba chápať ako „súhrn tých podmienok spoločenského života, ktoré tak spoločenstvám, ako aj jednotlivým členom umožňujú plnšie a ľahšie dosiahnuť vlastnú dokonalosť.“ (KKC 1906) Ak mám niekomu pomáhať k dokonalosti, musím ho najprv poznať. Preto je dôležité zaujímať sa o spoločnosť, v ktorej žijeme, pýtať sa na udalosti, či históriu, ktorej nerozumieme, aby sme zistili, ako môžeme našimi talentami pomôcť k dobru celého spoločenstva. Po tomto prvom kroku – poznania spoločnosti, sa môžeme podieľať na jej rozvoji či byť solidárny s tými, ktorí majú nedostatok.
Hodnotu otvoreného spoločenstva sa teda môžem učiť žiť cez každé dieťa, ktoré otvorí dvere na stretko. Individuálny prístup, ktorým mi záleží na dobre dieťaťa, ma učí ísť ďalej a zaujímať sa o celú spoločnosť v ktorej žijeme. To znamená skutočne rozvíjať otvorené spoločenstvo…
Veronika Bruncková, Územie Orava-Liptov
