Ponúkame ti pár tipov z manažérskej literatúry, ktoré sú dobre aplikovateľné i na tvoju lídrovskú službu (či už detského spoločenstva, alebo iných eRkárov).
1. Ver svojim ľuďom a oni potom môžu veriť sebe i tebe.
Pokiaľ si od prírody skôr nedôverčivý, je čas, aby si s tým niečo začal robiť. Bez toho, aby si ľuďom (svojim spoluanimátorom, spolupracovníkom, ale aj deťom na stretku) prakticky dokázal, že im dôveruješ, nemôžeš očakávať, že budú sami sebe naplno veriť, alebo že ti budú nedôveru oplácať dôverou. Vedenie ľudí bez toho, aby si im veril, nefunguje. Tu veľa pomôže, ak si uvedomíš, že každý človek má svoj jedinečný dar a je v niečom lepší než my. Tvojou úlohou vedúceho je to odhaliť to a rozvíjať.
2. Zamlčovať ľuďom informácie (či nedávať ich v potrebnom rozsahu) je ako vyslovenie nedôvery.
Zamlčovanie informácii, ktoré by ľudia mali vedieť, je ako vyslovenie nedôvery. Bez informácií sa nedá dobre fungovať. A ty predsa chceš, aby tvoji spolupracovníci efektívne dosahovali výkon. Odhad toho, ktoré informácie sú zbytočné a ktoré nie, je vecou trochu premýšľania, trochu praxe a tiež schopnosti vcítiť sa do pozície druhého. Je dobré si klásť z pozície druhého otázku: „Čo potrebujú vedieť?“ A vôbec, ešte lepšie je sa druhého rovno spýtať.
3. Nepodvádzaj nikoho: zamestnancov, zákazníkov, dodávateľov, nadriadených, rodinu,…
Niektorí ľudia sa na pracovisku chvália svojim úspechmi, ako sa im podarilo oklamať zákazníka, alebo dodávateľa. (Platí to aj napr. v škole – ktorého učiteľa som akým “ťahákom”, výhovorkou ako oklamal, okábatil,…) Neuvedomujú si však, koľko dôvery v svoju osobu týmto ziskom stratili. Je možné dôverovať tomu, kto podvádza iných a ešte sa tým chváli? Z dlhodobého pohľadu je každý podvod prehrou. Pre vedenie ľudí nie sú podvodníci, pokiaľ sa nezmenia, vhodní. Niekedy si to podvodníci uvedomia a o svojich činoch mlčia. Tým si v konečnom dôsledku veľa nepomôžu, pretože ľudia posudzujú i jednotu slov a činov.
4. Jednota slov a činov.
Toto je na vedúcej pozícii naozaj veľmi ťažké. Ako líder si totiž vzorom. Ak sa snažíš, aby pracovali a správali sa tak, ako chceš, poskytni im ten žiaduci vzor. Jednoducho – správaj sa v súlade s tým, čo hovoríš a čo od nich žiadaš. Týka sa to cieľov, vízií, stratégií, žiaducich hodnôt, kritérií, správania. Je toho naozaj veľa. Existuje jediný človek, ktorý sa tým všetkým naozaj musí riadiť. Ty. Inak riskuješ, že to, čo chceš a čo komunikuješ, nedôjde k svojmu naplneniu.
5. Jasne komunikuj svoju víziu, hodnoty, kritéria a presvedčenia.
Je to najmä z toho dôvodu, že tieto veci vytvárajú rámec pre správanie vedených ľudí. Druhý dôvod je ten, že komunikácia toho, o čo ti ide, z teba robí transparentnejšiu (priehľadnejšiu) osobu – osobu dôveryhodnejšiu.
6. Zmeny prinášajú riziko. Nes zodpovednosť za svoje rozhodnutia.
Vedenie ľudí, ako vieme, je o zmenách. Nikto, ani ty, dopredu presne nevie, ako zmeny dopadnú, čo prinesú. Ten, kto vyzýva ľudí ku zmene, si práve ty, človek v službe lídra. Tvoji spolupracovníci sa k tvojej predstave pripájajú. Tým, že sa k tebe pripoja, ti dávajú dôveru. Dôveru aj v to, že pokiaľ to nedopadne tak, ako hovoríš, že za to ponesieš svoj diel zodpovednosti. Koniec koncov, kto iný?
7. Ber na seba zlyhanie, rozdávaj víťazstvo.
Stáva sa, že nie každá zmena sa vydarí. A práve to je vynikajúca príležitosť posilniť svoju dôveryhodnosť tým, že nezdar viac zoberieš na seba. Ľudia to ocenia, zapamätajú si to a nabudúce s tebou do toho pôjdu ešte ochotnejšie. Z toho dôvodu sú neúspechy dobré. Pri úspechoch je to trochu inak: dosiahol si ich nie ty, ale najmä svojou snahou ľudia, ktorých vedieš. Ty si im iba naznačil cestu. Pokiaľ to takto nebudeš komunikovať a pokiaľ sa podľa toho nebudeš správať, ľudia ti ťažšie budú veriť.
Zdroj: skriptá Dobrovoľníckej univerzity v odbore Päť zručností dobrovoľníka, predmet Práca so skupinou, inšpirované absolvovanými kurzami PDCS.
