Pôst je už vo svojej polovici. A to je čas na krátke bilancovanie. Darí sa nám dodržať naše pôstne predsavzatia? No zaprieť sa a splniť čo sme si naplánovali má zmysel iba vtedy, ak pôst chápeme správne. Poďme sa spolu nad ním zamyslieť i nad svätým písmom. „Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.” (Heb 4,11) Tak poďme na to!
V svätom písme sa odohral pôst ako príprava na nejakú veľkú udalosť. Izraeliti sa postili pred tým ako im Mojžiš z hory Sinaj priniesol desať prikázaní. (Ex 19,10; 34,28) Ježiš sa postil pred začiatkom svojho verejného vystupovania. (Lk 4,1) Preto aj pre nás by postenie malo byť prípravou na udalosti Veľkej noci. Pôst by nám mal pripomenúť, že náš život nie je len o večnom zhone, pôžitkoch, materiálnych veciach. Ale má byť hlavne o niekom kto: „Nebude kričať ani hlučne volať, nedá na ulici počuť svoj hlas.” (Iz 42, 2)
Práve obdobie pôstu môže byť skvelou príležtosťou na čítanie svätého písma. V pôste by sa mal človek stíšiť, aby jasnejšie vnímal svoj vzťah s Bohom, nerozptyľoval sa hlučnou zábavou. Mnohí kresťania to nedodržiavajú a nesúhlasia s tým. Otec Jozef Soška k tomu uvádza trefný príklad: „Keď niekomu umrie mama, otec, manžel či manželka, alebo dieťa, kto by vtedy mal chuť tancovať, výskať, skákať, radovať sa, hodovať?” A vo Veľký piatok si pripomíname toho, ktorý položil svoj život z lásky za nás. V takomto pokoji je pre nás ľahšie vnímať Bibliu ako prameň, v ktorom nachádzame Boha. Práve ticho, ktoré je nám cez pôst oveľa viac blízko, je pre čítanie svätého písma kľúčové. V ňom si oveľa viac uvedomíme nášho ducha a práve on reaguje na toto Božie slovo a na základe neho môžeme meniť svoj život.
Predpokladám totiž, že ti Boh nikdy nedal úlohu pomenovať všetko stvorenstvo ako Adamovi alebo bojovať proti tisíckam nepriateľov ako Jozue, či premieňať vodu na víno ako to robil Ježiš. Ale Boh do teba vkladá rovnako veľkú istotu, keď máš pomôcť rodičom, učiť sa do školy alebo ospravedlniť sa priateľovi, keď si niečo pokašľal. Preto sa môžeš inšpirovať udalosťami z Biblie. Ako sa zachovali Mojžiš, Rút, Pavol? Neboj sa, možno aj oni museli podstúpiť dlhšiu cestu, kým sa ich vôľa zjednotila s tou Božou.
Na koniec, by som nám chcel popriať, nech je, počas obdobia pôstu, vo vašom srdci ľútosť z utrpenia nášho Pána, ale zároveň radosť z jeho veľkej odpúšťajúcej lásky k nám, ktorá nás núti byť dobrými. Či sa nám doteraz darilo dodržať naše pôstne predsavzatia nie je to najdôležitejšie. Záleží na tom, aby sme s láskou v srdci chceli niečo obetovať. Teraz a do konca pôstu alebo radšej aj do konca života. Držme sa teda toho čo asi počul v popolcovú stredu každý z nás: „Konajme pokánie a verme Evanieliu!” (Mk 1,15) Ono mení naše životy.
Ladislav Hollý, územie Orava-Liptov
