Niektoré veci už robíme automaticky a ani sa nezamýšľame prečo. Leto sa nám pomaly končí a čochvíľa začnú naše pravidelné eRkárske stretká. A možno, tak ako každý rok, zase raz budeme robiť aktivity, ktoré majú hlboký význam. No my sme si ich akosi zautomatizovali prestali ho vnímať a vysvetľovať ho deťom. Poďme si ich pripomenúť a nazrieť čo sa za nimi skrýva.
Každé stretko eRkári začínajú modlitbu so sviečkou. Ak si za najvšeobecnejšiu definíciu modlitby zoberieme, že je to rozhovor s Bohom, tak komunikovať s ním môžeme nielen vtedy, keď k nemu hovoríme slovami, ale aj v každej našej činnosti, keď na slová nie je čas. Tým pádom môžeme za modlitbu pokladať celý náš život. Modlitbou môže byť aj obyčajné zapálenie sviečky, keď vieme čo to symbolizuje. Symboly využívame na to, aby sme niečo nepochopiteľné priblížili čímsi nám známym. Svetlo je symbolom Boha. Aby sviečka dávala druhým svetlo, musí sama seba spaľovať. Poznáte krajšie vyobrazenie Kristovej obety na kríži?
Pravidlá. Každý z nás sa učil nejaký cudzí jazyk. Ak neviem veľmi dobre po nemecky a prídem do Rakúska na mládežnícke stretnutie, všetci sa ma pri stole pýtajú na moje názory a zážitky… Ako sa cítim? Neslobodne, nedokonale, cítim pochybnosť v mojich slovách, chcel by som toho toľko povedať, ale bojím sa, že niečo skomolím. Prečo? Lebo som zatiaľ málo praktizoval pravidlá nemeckého jazyka. Ten, kto ovláda spoločné pravidlá, vie slobodnejšie komunikovať s druhými. Na začiatku stretávania našej skupinky si často spolu s deťmi tvoríme pravidlá. Tieto pravidlá hovoria o našom vzájomnom správaní, o tom, k akým ideálom naše spoločenstvo smeruje. Pravidlá sú pomôckou k tomu, aby sme žili dokonalejšie spoločenstvo. Našim deťom dodávajú istotu. Zároveň sú deti tie, ktoré pravidlá spoluvytvárajú, a tak sa stretko stáva viac ich. My ako animátori musíme za pravidlami pevne stáť, v stretku ich praktizovať, aby sme tento pocit istoty nášho stretka deťom nespochybnili.
Na stretkách máme často aktivity, kde deti musia spolupracovať, aby niečo dosiahli. Spolupráca je dôležitá, to každý vie ale prečo? Sám človek nedokáže nič, nech by si akokoľvek fandil. Pokiaľ chceme na tomto svete vytvárať veľké veci, musíme vedieť pracovať spolu. Schopnosť spolupracovať býva často veľmi cenenou pri posudzovaní kandidátov na výberovom konaní do zamestnania. Všetky veľké a úspešné spoločnosti si uvedomujú, že efektívna spolupráca, ochota posilniť aktivitu druhého človeka a synergia prinášajú skvelé výsledky. Na stretku sa schádzame rôzni. Niektorí sme si viac sympatickí, iní menej. No práve cez spoločné aktivity pripravené eRkárskymi animátormi, cez spoločné zážitky sa učíme spolupracovať s každým. Na stretkách nemáme radi, keď niekto vypadáva z hry. Na kurzoch pre animátorov sa učíme, ako hrať hry tak a viesť aktivity tak, aby povzbudzovali duch kooperácie pred duchom konkurencie. Prečo? Lebo veríme, že každý človek je pre tento svet darom.
Odvaha. Zoberme si také bežné hranie scénky, ktoré sa na našich stretkách vyskytuje bežne. Pre niekoho to nemusí byť nič zvláštne. A niekto si to nemôže ani len predstaviť. Vystúpiť na pódium a s trémou v hrdle povedať čo i len slovo. Ak človek niečo nerád robí, tak prirodzene nebude vyhľadávať také situácie. Musel by mať na to dobrý dôvod. K nám sa deti dostali rôznymi cestami. Či už tak, že rodičia chceli, aby chodili na stretká, majú tam kamarátov alebo milujú hry, ktoré sa tam hráme. Nech už je to akokoľvek máme možnosť a povinnosť pomáhať im v ich dospievaní. Aj v prekonávaní strachu. Pretože niečo človek prirodzene nemá rád ale niekedy nás brzdí obyčajný strach. Každý asi už zažil pocit, keď nás po prekonaní samých seba zaplavil pocit spokojnosti z prekonania samých seba. Tento krásny dar môžeme pomôcť zažiť aj našim deťom.
To je len pár vecí, ktoré na stretku robíme a nezamýšľame sa nad ich významom. Určite prídete na nejaké ďalšie. Pri spoznávaní Božej lásky v našom každodennom živote a na vašich stretkách vám prajeme veľa radosti!
Ladislav Hollý, Územie Orava-Liptov a Juraj Králik, predseda eRka
