V týždni okolo Medzinárodného dňa dobrovoľníctva (5.12.) vám chceme predstaviť 7 príbehov eRkárov – hrdinov. Monika vo svojom živote zistila, že byť v eRku neznamená byť vždy “in”:
Ako začínajú eRko stretká? Predsa animátori a ich mladší súrodenci. Tak to bolo i so mnou. Bola som pravidelným členom všetkého eRkárskeho vďaka mojim starším sestrám. Výzva prišla s nástupom do animátorskej služby. Prvý „prípravný“ rok bol cool, lebo nás bolo asi šesť a vyzeralo to lákavo. Ale ostali sme 2.
Odrazu byť v eRku už nebolo také „in“. Bralo to veľa času, ktorý som mohla venovať oveľa príjemnejším veciam a mojim rovesníkom. Ale som vďačná za oporu priateľov, ktorí mi pomohli vytrvať. Vyžadovalo to „pretriedenie“ kamarátov, ale naučilo ma to, že nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Asi najťažšie bolo prijať to, že už nie je všetko pre mňa, ale ja pre iných. A dary a milosti, ktoré som za to dostala sa nezmestia do týchto riadkov.
eRkári ma naučili, že všetko sa dá. Mám v nich veľké vzory vytrvalosti, obety a lásky. Vďaka eRku som v živote stretla nenahraditeľných ľudí. eRko zo mňa vychovalo človeka aký som. Hlavne mi dodalo odvahu komunikovať, prejaviť sa a držať sa svojej cesty. eRko je životný štýl a má v mojom srdci špeciálne miesto. Ďakujem!
Monika Klučárová, 19 rokov
