Mám rád…
Slová, ktoré máme napísané na tričku, na propagačných predmetoch, často ich používame a nazývame ich našim prvým vnútorným princípom – hodnotou. Máme ich napísané aj v srdci? Čo vlastne pre mňa znamenajú v bežnom dni? Tento princíp sa ukrýva v Hlavnom prikázaní lásky, ktoré nám dal Pán Ježiš. Ako žiť lásku k Bohu a blížnemu každý deň, vždy DNES?
Dávnejšie som dostala záložku, kde bola modlitba mojej patrónky sv. Terezky Ježiškovej. Keď som si ju na začiatku čítala, vnímala som ju ako nedosiahnuteľnú métu, ktorá patrí len vyvoleným. No teraz, po pár rokoch čítania a premýšľania – ju začínam viac chápať, že je aj pre mňa a pre každého človeka veľmi osobne použiteľná. Stačí, ak si ju doplním svojimi situáciami, ktoré niekedy zažívam, dokonca navonok ich urobím ako “dobrý skutok” ale vnútri bojujem, šomrem a sú vo mne všelijaké city, no láska to často nie je.
Začalo sa to raz, keď som prišla unavená a uzimená domov s túžbou dať si teplý čaj a trochu si sadnúť a oddýchnuť. Hneď medzi dverami ma mama zastavila s prosbou, aby som šla odniesť chorej pani susedke na druhú ulicu práve upečený koláč. Po hlbšom nádychu som so slovami: „áno, idem tam,“ zásielku vzala, otočila som sa a šla som zasa von. No vo mne všeličo bublalo a nebola to láska…. a vtedy mi prišli na um slová – “moje odnesenie koláča nech je láskou… moje prijatie nečakanej úlohy nech je láskou…. moje prekonávanie únavy nech je láskou…”
Zistila som, že je to veľmi úžasná tvorivá modlitba, ktorá prináša skutočnú lásku do môjho srdca, lebo keď ja nevládzem, keď mám ľudsky právo na šomranie a keď vtedy poprosím Boha o premenu môjho postoja na lásku, stane sa tak. Touto prosbou môžem premieňať všetko, čo ma stretne. Odvtedy to skúšam všade – v autobuse, v obchode, na pošte, v robote voči kolegyni, s ktorou sa učím dobre vychádzať… dokonca aj pri modlitbe a na sv. omši mi to pomáha…
“Nekonečný Bože, nauč ma povolaniu lásky!
Preto si želám a prosím:
Moje myšlienky nech sú láskou,
moje mlčanie nech je láskou,
moje modlitby nech sú láskou,
moje práce nech sú láskou,
moje utrpenie nech je láskou,
moje obete nech sú láskou,
moja pokora nech je láskou,
moje sebazaprenie nech je láskou,
môj odpočinok nech je láskou,
moja ľútosť nech je láskou,
celý môj život nech je láskou,
moje umieranie nech je láskou.
Ó, môj Bože, daj mi ústa lásky.
Ó, môj Bože, daj mi oči lásky.
Ó, môj Bože, daj mi ruky a nohy lásky.
Premeň ma celú na lásku.“
Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša
(Pre Lusk 156 pripravila Terka Žitňanská)
