Stalo sa ti už niekedy, že si sa nachádzal na nejakej oslave či hostine plnej ľudí, ale keď si sa poobzeral okolo seba, cítil si sa sám? Možno všetci hľadeli do svojich telefónov a zdalo sa ti, že sú v miestnosti prítomné ich telá, ale mysľou sú niekde úplne inde. Možno si sa prechádzal po ulici či chodbe svojej školy či práce a zdalo sa ti, že ľudia okolo seba lietajú ako atómy, zrazia sa iba vtedy, ak od seba niečo potrebujú alebo riešia nejaký konflikt a potom sa od seba odrazia každý iným smerom. Že vzdialenosti medzi nami sú vďaka technológiám čoraz kratšie, ale zároveň sme si čoraz viac odsudzenejší. Ťažšie vieme spolu komunikovať a vyjadrovať svoje pocity. Svet nás núti, aby sme boli zahľadení len na seba, na svoje potreby a záujmy.
Svetové ekonomické fórum na svojom stretnutí v roku 2019 uviedlo diskusiu pod názvom Samota – epidémia?, kde odborníci z celého sveta riešili problém samoty, ktorá trápi ľudí naprieč všetkými vekovými kategóriami na celom svete (až 40% ľudí pod 25 rokov uviedlo, že pociťujú samotu). Avšak je to problém oveľa hlbší a širší, než len problém samoty. Sv. Otec František píše: “Už príliš dlho sme zotrvávali v morálnom úpadku, vysmievali sme sa etike, dobrote, viere, poctivosti, a nadišiel čas uznať, že táto veselá povrchnosť nám málo prospela. Ničenie všetkých základov spoločenského života nás postaví jedných proti druhým.”
Radostné spoločenstvo
Ako z tohto bludného kruhu von? Veríme, že v eRku na to máme recept. Návod, ktorý v našom spoločenstve funguje už 30 rokov. Chceme spolu s pápežom Františkom vykričať svetu, že “musíme znova precítiť, že sa navzájom potrebujeme, že máme zodpovednosť jedni za druhých a za svet, že stojí za to byť dobrí a poctiví.” Že “dnes, keď siete a nástroje ľudskej komunikácie dosiahli neslýchaný stupeň vývoja, cítime výzvu objaviť a sprostredkovať tajomstvo spoločného života.” Radostné spoločenstvo je naša odpoveď dnešnému svetu.
Sme stvorení pre spoločenstvo
Samotný Boh vo svojej trojjedinečnosti tvorí spoločenstvo – spoločenstvo osôb, ktoré sa navzájom milujú. Pri tvorení sveta Pán, Boh, povedal: “Nie je dobre byť človeku samému.” a tak sa rozhodol vytvoriť prvé ľudské spoločenstvo pre ktoré je určený raj.
Jeden z prúdov juhoafrickej filozofie a teológie, ktorý sa nazýva ubuntu (v preklade “Ja som, pretože my sme”) hovorí o životnom štýle, ktorému je prirodzené, že všetci ľudia sú navzájom spätí a prepojení. Ak cestovateľ prechádza krajinou a zastaví sa v dedine, nemusí si pýtať vodu alebo jedlo. Hneď ako postojí, podídu k nemu ľudia, potešia ho a ponúknu ho s pitím a pokrmom.
Jedna z prvých vecí, ktoré Ježiš urobil, keď začal svoje verejné účinkovanie, bolo, že si okolo seba zoskupil spoločenstvo učeníkov. Apoštoli, hoci boli s Ježišom len krátky čas, dokázali zo spoločenstva s ním načerpať toľko, že do konca života zakladali spoločenstvá nové a tak šírili evanjelium. Za krátku dobu sa tak rozniesla radostná zvesť po celom známom svete a tým nám ukázali vzor, akým spôsobom máme prinášať Krista do sŕdc ľudí.
Malé spoločenstvá menia svet
“Nikdy nepochybuj o tom, že malá skupina mysliacich, cítiacich a angažovaných ľudí nemôže zmeniť svet. V skutočnosti je to jediný spôsob, ako tomu vždy bolo.” Keď bola na našom území v minulom storočí Cirkev utláčaná a prenasledovaná, boli to práve tajné stretká zakladané Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom, ktoré sa stali malými ostrovmi slobody. Miesta modlitby, štúdia, rozhovorov a priateľstiev dopomohli k tomu, aby bol najkrvavejší režim 20. storočia porazený mierovou cestou. “Môžu nás obrať o mnohé veci, o literatúru, samizdaty a podobne, ale nesmú nám zobrať malé spoločenstvá, v ktorých sa schádzajú najmä mladí ľudia. Za túto čiaru nesmieme ustúpiť.” Budovať civilizáciu lásky a kultúru života sa dá len cez vnútornú premenu v srdciach ľudí. A tá sa dá najlepšie dosiahnuť cez malé spoločenstvá. Stretká sú najlepší spôsob ako meniť svet.
Malé spoločenstvá menia nás
Keď mal Evžen 17 rokov bol vlažným kresťanom, ktorý síce chodil do kostola, ale väčšinou sa len skrýval v zadných laviciach. Až spoločenstvo na mládežníckych svätých omšiach ho priviedlo k hlbšiemu prežívaniu viery. Keď mal 24 rokov bol pozvaný do služby, aby sa venoval deťom. Hoci si nedôveroval a myslel si, že on na to nemá, prijal pozvanie a povedal áno. Silvo, ktorý ho k apoštolátu priviedol, ho uistil, že hľadá práve takých ľudí – čo nič nevedia a čo sa cítia na nič – pretože len vtedy sa nespoliehame na seba a svoje schopnosti, ale na Boha. Iba s Božou pomocou sa dá niečo dobré spraviť. Venovať sa stretkám nebolo ľahké, neraz zažíval problémy (napr. nedostatok animátorov) a mal pochybnosti, či je toto Božia vôľa. Práve vtedy mu však Boh vždy pomohol. Vďaka jeho horlivosti, zapálenosti a vytrvalosti, ako i mnohých ďalších, ktorí nasledovali po ňom, začali stretká rásť po celom Slovensku a vznikajú až doteraz. Koľko podobných príbehov ako zažil Evžen by sme našli v našich spoločenstvách!
Príbehy ľudí, ktorým stretká ukázali skutočné prežívanie viery. Príbehy, kedy ľudia spoznali, čo je to pravá služba, čo znamená venovať čas blížnym. Kedy vznikli nerozlučné priateľstvá, kedy niektorí spoznali svoje životné povolanie a poslanie, iní životných partnerov či partnerky. 30 rokov eRka to je príbeh 30 rokov stoviek spoločenstiev, ktoré menia ľudí a ktoré menia svet. Všetko to začalo a stále začína v spoločenstve: od malého prejavu pozornosti a detského úsmevu na stretku až po medzinárodnú rozvojovú spoluprácu s projektmi v Afrike.
Na toto všetko myslíme, keď si v tomto roku pripomíname 30. narodeniny eRka. Chceme spoločne ďakovať Bohu za všetky tieto milosti, chváliť ho za jeho dobrotu a vyprosovať nám silu, aby sme sa dokázali i ďalšie roky obetovať a nečakať inú odmenu ako vedomie, že plníme jeho svätú vôľu.
Radostnou cestou svedectva viery kráčame spolu malí i veľkí
Stalo sa ti už niekedy, že si sa nachádzal na nejakej oslave či hostine plnej eRkárov a nevedel si sa rozhodnúť, s kým sa skôr porozprávaš? Keď si sa tešil zo vzájomnej spoločnosti ľudí s ktorými ťa spájajú nezabudnuteľné zážitky? Alebo chvíle spoločného neudržateľného smiechu pri porade s animátormi či pri hre s deťmi. Radostné spoločné spievanie na sv. omšiach či tichá adorácia v kruhu priateľov. Výdych úľavy z dobre vykonanej práce po ťažkom tábore, spoločnej akcii či celodennej túre. Toto je spoločenstvo – toto je život…
Andrej Gejdoš
