Štyria eRkári cestovali minulý týždeň do Sarajeva, hlavného mesta Bosny a Hercegoviny, aby spoznali prácu mládežníckeho pastoračného centra, život mladých v miestnej Cirkvi a načerpali nové inšpirácie. Táto návšteva sa uskutočnila vďaka projektu Mladé srdce, ktorého cieľom je rozpulzovať srdce mladých v slovenských farnostiach.
Sarajevo je veľké, jeden a pol miliónové mesto. Vystihuje ho slogan: “Sarajevo – meeting of cultures” (Sarajevo – stretnutie kultúr). Stretá sa v ňom západný – kresťanský svet s východným – moslimským svetom. Už na prvý pohľad je toto mesto celkom iné, než na aké sme zvyknutí. Všade, kam sa rozhliadnete, stoja mešity. Iste vás prvý krát prekvapia aj moslimské modlitby a spevy o 6.00 ráno (a potom niekoľko ráz za deň), ktoré sa rozliehajú sa po celom meste. Moslimská komunita tvorí majoritu, pričom komunitu katolíkov tvorí iba 12% obyvateľov.
Vďaka nášmu donorovi sme dostali informáciu, že centrum pre pastoráciu mladých v Sarajeve robí projekt podobný Mladému srdcu, v ktorom pomáha revitalizovať farské spoločenstvá. Po viacerých mailoch s Martinou Vidović – mladou dievčinou, projektovou koordinátorkou centra, sme dohodli termín a vydali sa na cestu. Našu delegáciu tvorili koordinátori projektu Mladé srdce: Mirka a Feri a dvaja dobrovoľníci: Ľubka – VOC Zvolen, a Martin (Pasťo) – VOC Trebišov, člen dobronovinovej komisie a tiež člen farského tímu vo farnosti Jenkovce. Do Sarajeva sme pricestovali s plánom spoznať sa navzájom a vymeniť si skúsenosti, najmä v oblasti oživovania farností a práce s mladými.
Arcibiskupské centrum sv. Jána Pavla II. je krásna, moderná budova, v ktorej to naozaj žije. Je to miesto vytvorené pre mladých. Moderné miesto, kde sa mladí cítia dobre. Keď sme po desiatich hodinách v aute dorazili, privítal nás Mário – koordinátor pre športové aktivity. Previedol nás centrom a my sme boli v nemom úžase: fitness centrum, telocvičňa, kaviareň, podzemné garáže – všetko na jednom mieste, k dispozícii pre formáciu mladých… Vybudovať niečo tak komplexné si určite vyžadovalo veľa úsilia a jasnú víziu práce s mládežou. Šéfom, ale aj dušou centra je o. Šimo Maršić – katolícky kňaz poverený pastoráciou mladých od roku 2007. Od prvého momentu na nás pôsobil ako priateľský, usmievavý a veľmi pracovitý človek so skutočne mladým srdcom. Najväčším dňom v histórii centra bola návšteva pápeža Františka, rok pred jeho otvorením, v roku 2015. Centrum stále žije spomienkami na tento okamih, pripomínajú ho fotky po stenách.
Počas spoločných rozhovorov sme sa spoznávali navzájom, vzájomne si predstavili našu prácu a jednotlivé projekty. Naši hostitelia s obdivom a rešpektom počúvali o eRku, jeho histórii i súčasnosti, o spôsobe fungovania i rôznych aktivitách a programoch. Ani centrum mladých však nie je pasívne a preto bolo pre nás veľmi zaujímavé počúvať o rôznorodých iniciatívach a projektoch realizovaných po celej krajine. Zaujali nás niektoré projekty centra a našli sme viacero myšlienok, ktoré nás spájajú, iné zas prinášajú nové pohľady a inšpirujú: škola dobrovoľníctva, ochrana detí, vzdelávanie animátorov, stretnutia miništrantov, či medzináboženský dialóg cez projekt “Kráčajme spolu”, …
“Tak, ako my, aj naši priatelia zo Sarajeva chcú svojou činnosťou rozpružovať mladých, ktorí sa chcú spolupodielať na raste komunity, ich prostredia a zasadzovať sa o spoločné dobro. Zaujímavým zistením bolo už to, že centrum vytvorili naozaj ako miesto pre stretnutie. Miestom pre budovanie, ktoré zosobňuje ich sen o mieri a spoločnej budúcnosti. Tým, že je prístupné všetkým etnickým skupinám žijúcim v krajine, že svoje projekty rovnako otvára rôznym osobám a učí tolerancii. Tým, že pracovníci svojím prístupom v práci s mladými pomáhajú mazať predsudky. Samo toto miesto bolo podporované nielen cirkevným riadením, ale obyčajne používa financie z využitia priestorov, ktoré má prevádzke, prosto pre neďaleko žijúcich ľudí. Umožnili ‘stretnutie’ rôznych pojmov a potrieb rozličných ľudí.
Dalo by sa povedať, že centrum využívajú naplno. I počas pandémie využili možnosť týchto priestorov pre ubytovanie, bezpečný program a prácu pre mladých v menšom počte.
V tomto smere sa nájde nejedna vec, ktorá by bola fajn, keby sme sa ju naučili podobne uchopiť či nasmerovať, prihliadnuc na naše pomery. “ priblížila Ľubka Račeková.
Okrem návštevy centra nám naši priatelia dohodli stretnutie v jednej z aktívnych farností, kde sme sa rozprávali s miestnym pánom farárom o radostiach a starostiach farského života, o tom čo im pomáha pri práci s mladými a ako ich začleňujú do života spoločenstva. Z formálnej návštevy sa stalo príjemné priateľské posedenie. Mnoho ďalších vecí nám o živote Cirkvi v Bosne vyrozprávali i ďalší kňazi z okolia, a tiež rehoľné sestry z Poľska, ktoré vo farnosti pôsobia.
“Vo farnosti Travnik sa mi páčilo, že farnosť ponúka priestory pre mladých a je im k dispozícii pomôcť kedykoľvek a s čímkoľvek. Sestričky, ktoré tam slúžia, vraveli, že deti do kostola, k Bohu a k animátorstvu priťahujú od prvotných základov, ako je zbor, ukazovačky, piesne, hry a podobne. V mojej farnosti je potrebné podobne začať úplne od začiatku, aby sa mohli mladí posúvať vyššie a vyššie.” doplnil Martin Pasťo Pastyrik.
Hlavné mesto Bosny a Hercegoviny je známe aj z viacerých historických udalostí, ktoré ovplyvnili celý svet. Prvou je atentát Gavrila Principa na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda d’Este, ktorý sa stal jednou zo zámienok rozpútania prvej svetovej vojny.
Druhou sú zimné olympijské hry, ktoré sa v roku 1984 uskutočnili práve v Sarajeve.
Treťou je vojna v Bosne, ako časť konfliktov v bývalej Juhoslávii. Trvala od roku 1992 do roku 1995 a ešte dnes badať “rany” tejto epochy. Na vidieku celkom bežne zazriete rozvaliny domov s rozstrieľanou fasádou. Aj v centre hlavného mesta: na fasádach starých domov sú stále miesta po guľkách. Sú síce zalátané, no stále svietia ako jazvy na koži. Okrem “fyzických” rán sú tie na duši, ktoré stále žijú, pretože mnoho ľudí vojnu reálne zažilo. Mnohí v nej stratili členov rodiny, kamarátov, susedov. Zomrelo tu dovedna 100 000 ľudí. A azda najhoršou skúškou bolo obliehanie Sarajeva. Preto dnes pastoračné centrum mladých pomáha pri budovaní mostov medzi ľuďmi, učí mladých ako spolu koexistovať a premáhať zlo dobrom. Aby sa podobné zlo, aké táto krajina zažila, už nikdy nezopakovalo.
Ak sa niekedy ocitnete v Sarajeve, určite si nenechajte ujsť krásne zákutia historického centra a stovky arabských obchodíkov. Prejdite sa po historických mostoch, vychutnajte si tradičnú bosniansku kávu či sladkú baklavu. Keď vyhladnete, nebojte sa balkánskej klasiky z mletého mäsa, ćevapcici i pleskavica majú svoje čaro. My sme na vlastnej koži zažili dobrotu miestnych ľudí, štedrosť a otvorenosť. Ďakujeme za možnosť, veľa sme načerpali a tešíme sa, že aspoň z časti môžeme našu skúsenosť priblížiť i vám.
František Koníček
obsahový koordinátor projektu Mladé srdce
