Pokračujeme v rozhovore s o. Jozefom Mojžiešikom o Božej láske.
4. O Bohu si každý z nás vytvára rôzne predstavy. Inak to nie je ani u detí. Na stretkách často pracujeme s deťmi v mladšom školskom veku (6 – 11 rokov). Ako priblížiť deťom Boha ako milujúceho Otca (priblížiť Boží obraz u detí rôzneho veku) Ako vnímajú Boha deti v tomto veku a akým spôsobom sa im dá hovoriť o Jeho láske?
Priblížiť deťom Boha ako milujúceho Otca je podľa mňa fakt kľúčový cieľ pri práci s nimi. Je to pevný základ, na ktorom sa dá stavať celá stavba viery.
Otázka znie, ako na to! Ja si to predstavujem tak, že ten obraz Boha, ktorý si s pomocou druhých vytvárame, nemaľujeme ale skôr skladáme ako mozaiku. A na tejto mozaike pracujeme celý život. Dôležité je podotknúť, že túto mozaiku Boha si každý skladá sám. My im môžeme pomáhať, radiť, inšpirovať, ale kamienky si vyberá a obraz skladá každý sám.
Niektoré časti sú z dopredu pripravených, starostlivo vybraných a upravených kamienkov. To sú tie jasné kontúry nášho obrazu Boha, ktoré vznikli vďaka nejakému premyslenému plánu. Mám na mysli to, čo prináša systematická katechéza, stretká, ktoré sú fakt premyslené a pripravené, vyučovanie náboženstva a podobne. Ale väčšina nášho obrazu Boha je vyskladaná z toho, čo je práve po ruke.
A to, čo je po ruke, musí byť zároveň aj niečo, čo človek dokáže chytiť do ruky, uchopiť – doslovne aj obrazne. Sú veci, ktoré dokáže uchopiť šesťročné dieťa, ale trojročné ešte nie. A sú také, ktoré zvládne dospelý, ale pre osemročných sú priťažké.
Takže, z čoho môžeme skladať mozaiku Boha s deťmi vo veku šesť až jedenásť rokov? Aké skúsenosti majú k dispozícii? A ktoré z nich sú pre ne už dosť zrozumiteľné a uchopiteľné?
Rodičovská láska (pre 6 – 7 ročných)
Základná skúsenosť je rodičovská láska. Tú dieťa zažíva už od narodenia (alebo skôr od počatia). V tomto veku ju už nielen cítia, ale pomaly jej aj začínajú rozumieť. Šesť-sedemroční drobci už pomaly chápu, že rodičia ich ľúbia tak, ako nikto iný. A vedia, že to neznamená len objatie a pritúlenie. Že mama ich ľúbi, aj keď občas kričí alebo zakazuje. Že láska je, keď sa rodičia o nich starajú, chránia ich, tešia sa z nich, majú o nich strach.
Toto je skúsenosť, ktorú prežívajú – je to kamienok do mozaiky, ktorý majú doslova „po ruke“. A zároveň je to skúsenosť, ktorej už rozumejú; pred rokom či dvoma by to ešte nedokázali. Takže je to kamienok, s ktorým už dokážu pracovať.
Ako to využijeme? Vezmeme rodičovskú lásku, hlavne jej prejavy (starostlivosť, pozornosť, ochrana, pravidlá…) a spojíme ju s Bohom.
Napríklad: „Boh je ako ocko. Tvoj ocko ťažko pracuje, aby ste mali kde bývať. Boh stvoril svet s tým istým zámerom. Ocko ťa chráni. Pamätáš, čo urobil, keď na vás minule vyskočil v parku ten veľký pes? Aj mamina ťa vtedy chránila, ale inak – objala ťa, chránila ťa svojím telom. Boh nás tiež chráni.“
A môžete porozprávať príbeh o rajskej záhrade – o kúsku „divočiny“, ktorý bol ohradený plotom, aby sa dovnútra nedostalo nič nebezpečné. Tam Boh umiestnil prvých ľudí. Lebo „Adam a Eva nemali ocka a mamu, ktorí by ich chránili a vybudovali im domov.“
Božia láska ako podpora a odpustenie (pre 9 – 10 ročných)
Deväť-desaťroční sú už pomerne sebestační. Už ich netreba vodiť všade za ruku. Už majú v hlave dobré pravidlá, ktorých sa držia tam, kde sa predtým museli držať rodičov. Napríklad, keď treba prejsť cez cestu. A predsa sa niekedy potrebujú držať mamy alebo ocka za ruku. Ale už z iného dôvodu – kvôli uisteniu, pocitu odpustenia.
Je to vek, keď sa formuje abstraktné myslenie. S tým súvisí aj svedomie. Ešte nedávno vnímali veci ako dobré alebo zlé len na základe toho, čo povedala nejaká autorita, najčastejšie rodičia. Ale zrazu sa im vo vnútri začína ozývať hlások, ktorý v prípade potreby hovorí: „Toto rob, tamtoho sa varuj! Človek má totiž v srdci Bohom vpísaný zákon.“ (GS 16)
„V hlbinách svedomia človek odkrýva zákon, ktorý si on sám nedáva, ale je povinný ho poslúchať. Jeho hlas ho neprestajne vyzýva, aby miloval a konal dobro a vyhýbal sa zlu; a keď treba, zaznieva mu v hĺbke srdca: Toto rob, tamtoho sa varuj! Človek má totiž v srdci Bohom vpísaný zákon.“ (GS 16).
A s týmto ide ruka v ruke aj vedomie hriechu, zlyhania a viny. Ako sa s vinou vysporiadajú v rodine? Aká je úloha rodičov pri zmierení súrodencov? To sú skúsenosti, ktoré dokážu uchopiť. A my ich môžeme spojiť s Bohom. Boh odpúšťa ako mamina a ako ocko. A pomôžeme si príbehom o márnotratnom synovi. Boh je ako ocko z toho príbehu.
Príbehy (pre obe vekové skupiny)
Ďalšia skúsenosť, ktorú dokážu dobre uchopiť, sú príbehy. Deti žijú rozprávkami. A vedia, že to, čo sa v rozprávkach hovorí, je pravda. Teda, aby som bol presný, väčšinou rýchlo prídu na to, že zvieratá nerozprávajú a draci neunášajú princezné. Ale zároveň vedia, že rozprávky sú pravdivé v inej rovine. A tak môžeme na ich podklade rozvíjať abstraktné myslenie, aby pochopili, čo je to obrazné vyjadrovanie. To je to AKO. Boh je AKO dobrý pastier, milujúci ocko…
5. Ako deťom v tomto veku (6 – 11 rokov) sprostredkovať Božiu lásku tak, aby ju dokázali uchopiť a zažiť vo svojom živote? Ako vnímajú Boha deti v tomto veku a akým spôsobom sa im dá hovoriť o Jeho láske?
To závisí od toho, čo vlastne rozumieme pod tým „sprostredkovať Božiu lásku… uchopiť a zažiť vo svojom živote.“
- Je naším cieľom, aby ich Boh miloval, aby sa cítili Bohom milované, alebo aby vedeli, že ich Boh miluje a správali sa podľa toho?
Ak chceme, aby ich Boh miloval, pre to nemusíme robiť nič, už sa stalo.
- Alebo je naším cieľom, aby sa deti cítili milované Bohom? To je podľa mňa nedosiahnuteľný cieľ. Ľudia si niekedy vzťah s Bohom mýlia s príjemnými pocitmi. Áno, vieru môžu niekedy sprevádzať príjemné pocity. Dôležité sú tu slová môžu a niekedy.
Príklad: Chcem ísť na výlet, ale hrozí, že bude pršať. Modlím sa a Pán ma požehná príjemným počasím. Je mi príjemne teplo, to mi hovoria receptory na tele. Cítim radosť, uspokojenie, možno trochu napätia z toho, aké to bude. Dokopy je to proste príjemný pocit. A pretože Boh urobil to, čo som chcel, pripíšem ten príjemný pocit jemu a poviem, že cítim jeho lásku. Ale úprimne, necítim. Lenže Boh nie je náš sluha ani pomocníček. On je Kráľ kráľov a Pán pánov. A počasie tu tiež nie je len pre moje pohodlie.
- Tretia možnosť, a to je podľa mňa to pravé, je, že chceme, aby deti vedeli, že ich Boh ľúbi, a aby sa naučili vo svojom živote vidieť tie nenápadné prejavy jeho lásky, aj bez toho, že by ich cítili ako niečo príjemné.
Príklad: Chcem ísť na výlet, ale napriek všetkým mojim modlitbám vonku leje ako z krhly. Je mi nepríjemne zima, cítim smútok, hnev, roztrpčenie a sklamanie. Som len krôčik od toho, aby som začal frflať: „Bože, ty ma vôbec nemáš rád!“ Ak ale viem, že Boh ma ľúbi, a som zvyknutý hľadať prejavy jeho lásky, aj keď ich hneď nevidím, situáciu možno prekleniem takým povzdychom: „Vieš, Bože, chcel som ísť na ten výlet. A teraz sa cítim mizerne. Ale aj tak ťa mám rád. Vďaka za ten dážď. Možno ho ten, pre koho spadol, potreboval viac ako ja výlet.“
Toto je naše poslanie. Ježiš hovorí: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19-20). Hovorí o získavaní učeníkov, o krste a o vyučovaní vo viere. Ani slovo o príjemných pocitoch.
To, samozrejme, neznamená, že pocity nie sú dôležité. Sú, a musíme s nimi pracovať. Je dôležité, aby deti cítili, že ich majú ich animátori radi. To je základ dôvery. Ale nemôžu byť cieľom.
Ježiš hovorí o krste, čo je odkaz na sviatosti. Raz som sa naučil krásnu poučku: „Sviatosti sú viditeľné znaky neviditeľnej Božej lásky.“ Božia láska je totiž neviditeľná, teda v skutočnosti ju nemôžeme vnímať zmyslami, nemôžeme ju cítiť. Aj preto nám Kristus dal sviatosti – teda niečo, čo môžeme vnímať zmyslami (studená voda pri krste), čo môže vyvolať aj nejaké pocity (studená voda pri krste cez leto – príjemný pocit osvieženia, očistenia), a čím sa zároveň stane nejaký skutok Božej lásky, na ktorý naše zmysly samy nestačia.
6. Ako sa pohľad detí na Boha mení, keď sú staršie a pomaly sa dostávajú do puberty?
V ideálnom prípade by toto obdobie malo byť plné prechodov:
- Od konkrétnosti k abstrakcii a symbolizmu
Pre malých krpcov je Boh často deduško na obláčiku alebo nejaký superhrdina. Keď sú ale starší, mali by prejsť k chápaniu Boha ako bytosti, ktorá presahuje náš fyzický svet. Adolescenti už začínajú chápať symboliku biblických príbehov a náboženských rituálov, namiesto toho, aby ich brali doslovne. Takže to neznamená, že obraz bradatého starca na oblaku je bezcenný. Naopak, dospievajúci z neho dokáže vyabstrahovať viac, pretože ho začne čítať ako symbol.
- Od „istoty“ k viere
Maličké deti vo všeobecnosti nepochybujú. Rodičia a autority sú pre nich istý čas takmer všemohúci a vševediaci. Mladí ľudia ale začínajú kriticky prehodnocovať všetko, čo sa naučili, vrátane toho, čo sa týka ich viery. Pýtajú sa „prečo?“ Namiesto jednoduchého prijatia si kladú otázky typu: „Prečo mám veriť v Boha?“, „Prečo sa dejú zlé veci, ak je Boh dobrý?“, „Prečo musím dodržiavať pravidlá, ktoré mi nedávajú zmysel?“
Túžia po vlastných odpovediach a môžu odmietať „hotové“ riešenia od rodičov alebo cirkvi. Viera sa pre nich stáva osobnou voľbou, nie len nejakou tradíciou. Rodičia a náboženskí predstavitelia už nie sú vnímaní ako všemocní a vševediaci. Ich názory sú jednoducho podrobované skúške.
- Od morálnych istôt k morálnym dilemám
Deti vnímajú pravidlá ako absolútne a čierno-biele. Adolescenti však začínajú riešiť svoje vlastné morálne dilemy a „šedé zóny“. Môžu sa zaujímať o komplexné etické otázky (napríklad spravodlivosť vo svete, sociálna nerovnosť, otázky sexuality, ekológia) a to, ako sa k nim stavia viera. Boha už vnímajú aj ako zdroj morálnych princípov, ale mladí sa snažia pochopiť dôvody za týmito princípmi.
- Od JA k TY
V detstve môže byť vzťah s Bohom skôr jednosmerný – Boh niečo dáva či prikazuje a dieťa to berie alebo plní príkazy. Adolescent však hľadá osobné, intímne vzťahy. A ak už uvažuje o Bohu, chce intímny vzťah aj s ním. Len si treba dávať pozor zase na tie pocity…
7. Jeden zo spôsob, ako objavovať Božiu lásku, je čítanie Svätého písma. Ako možno Bibliu priblížiť viac deťom? Ako s ňou pracovať na stretkách?
Návod je už priamo vo vašej otázke! Ak chcem nájsť v Písme Božiu lásku, tak v ňom proste hľadám Božiu lásku.
K Biblii sa dá pristupovať na mnoho spôsobov. Môžem ju čítať ako nejaký román – taká oddychovka, pri ktorej sa aj čo-to naučím. Samozrejme, celé Písmo sa tak čítať nedá, ale pomerne veľká časť áno, hlavne ak má človek rád historické romány. Môžem ju čítať aj ako príručku, v ktorej hľadám návody na rôzne životné situácie. Alebo ako literárny vedec, zameraný na rôzne štýly a nuansy. Prípadne ju uchopím ako prekladateľ a budem porovnávať rôzne preklady. Dá sa robiť aj exegéza, čiže odborný výklad zameraný na pochopenie toho, o čom text hovorí. A tak ďalej. No ak chcem objavovať Božiu lásku, tak čítam Písmo práve pod týmto uhlom pohľadu.
Príklad: Čítame na stretku príbeh o uzdravení ochrnutého, toho, čo ho štyria priniesli a spustili cez strechu domu. Vôbec nepotrebujeme riešiť, kedy sa to stalo, v ktorom meste, ako vyzeral dom a kto všetko tam bol. My sa sústredíme na to, kde je tu láska.
A zistíme, že Ježišova láska je tu:
- Otcovská. Je to jediné miesto v evanjeliách, kde Ježiš niekoho oslovuje ako „synu“.
- Pozorná. Zistíme, že je to láska pozorná. Všetci sú presvedčení, že ten človek potrebuje uzdraviť nohy. Ale Ježiš sa na neho zahľadí a odpustí mu hriechy.
- Opúšťajúca. A môžeme sa zamyslieť aj nad tým, že aj my sme niekedy ako ochrnutí. Že naše hriechy a viny sú také, že sa nám, obrazne povedané, podlomia kolená. Deti ten pocit poznajú – keď sa boja priznať vinu, keď schovajú črepy rozbitej vázy, keď sa schovajú pred mamou, hoci vedia, že treba urobiť presný opak. Boh nás ľúbi aj pri odpúšťaní. Takže je tu láska, ktorá odpúšťa.
Takto sme sa z jedného príbehu naučili o Božej láske, že je otcovská, pozorná a odpúšťajúca. Naučiť sa niečo, je jeden krok. Druhý krok je to napodobniť. Takže sa snažíme aj my milovať ako Ježiš, byť pozorní na to, čo druhí potrebujú, a byť pripravení odpúšťať.
Vrstvy biblického textu
Je dôležité, aby sme sa v biblickom texte nestratili. Ten text je totiž mnohovrstevný:
- Vrstva udalosti: Tu sa snažíme porozumieť tomu, čo sa stalo. Napríklad, Ježiš uzdravil ochrnutého.
- Vrstva zámeru evanjelistu: Snažíme sa pochopiť, prečo evanjelista zaznamenal práve toto uzdravenie, prečo nie iné. Čo tým sledoval. Možno tým reagoval na nejaký konflikt v komunite, pre ktorú písal. Alebo to malo zvláštny význam pre neho.
Tieto prvé dve vrstvy sú fajn a zaujímavé, ale v princípe nám samy o sebe nič do života neprinesú. Môžeme ich ale použiť ako schodíky k nasledujúcim dvom, ktoré sú kľúčové.
- Vrstva Božieho slova pre nás dnes: Tu sa pýtame, čo týmto príbehom hovorí Boh dnes nám. Tejto vrstvy sa dotýkame napríklad pri homíliách, ale aj na stretkách a podobne. Príklad: Môžeme sa dopracovať k tomu, že Pán nás pozýva, aby sme na svojich modlitbách niesli k nemu duchovne ochrnutých. A tak sa naše stretko bude najbližší mesiac modliť za človeka XY, ktorého chceme spoločne priniesť k Ježišovi.
- Vrstva Božieho slova pre mňa osobne: A potom je tu štvrtá vrstva, teda čo chce Boh povedať cez toto biblické rozprávanie dnes mne osobne. Možno sa ma dotkne Ježišovo: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy!“ Alebo „Vstaň a choď!“, ktoré ma motivuje, aby som prestal byť len pasívnym prijímateľom a stal sa aktívnym…
