Priprav sa spolu s nami na slávenie Veľkej noci zamyslením sa nad štyroma veľkými nocami v dejinách našej spásy. Prijmi pozvanie vykročiť z tmy do svetla a staň sa svetlom počas blížiacich sa sviatkov.
Symbolika tmy a svetla je biblickou symbolikou smrti a života. Žiť bez Boha a jeho prítomnosti v živote človeka, národa znamenalo žiť v tme, v smrti, v zle. Naopak, chodiť po Božích cestách a byť s Bohom znamenalo život, chodiť vo svetle, v požehnaní. (Dt 30, 15: „Pozri, dnes som ti predložil život a dobro, smrť a zlo…“ ; Jn 8, 12: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“)
Najhlbšie a najkomplexnejšie si noc/tmu, do ktorej zasahuje Božia moc – svetlo, pripomínajú Židia každoročne vo svojom slávení Pesachu (v preklade „prekročenie“, „prechod“ – z toho latinizovaná podoba Pascha). Je to Veľká noc Izraela, keď si Židia pripomínajú svoje vyslobodenie z egyptského otroctva.
Slávenie Pesachu trvá 8 dní. Začína sa tzv. sederom, večerou, ktorá je veľmi slávnostná. Celá rodina je pospolu, jedia rituálne zabitého upečeného baránka, byliny s rôznym významom a nekvasený chlieb maces. Všetky tieto pokrmy svojou symbolikou majú pripomínať východ z Egypta ich predkov, avšak súčasníci prežívajú Veľkú noc, ako keby sa to stalo dnes. Slovo seder v preklade znamená poriadok, rád, postupnosť. Spočíva teda v postupnom pripomínaní štyroch veľkých nocí v dejinách spásy Izraela:
- noc stvorenia,
- noc zmluvy (alebo noc obetovania),
- noc vyslobodenia,
- noc Mesiáša.
NOC STVORENIA
Boh svojím Slovom „Buď svetlo“ vstupuje do tmy a tma bola oddelená od svetla. Tento Boží skutok je stvoriteľským zásahom opakovaným v dejinách spásy: vždy keď Boh zasiahne svojím slovom, ide o spasiteľný zásah. Tieto spasiteľné zásahy majú naplnenie v Ježišovi Kristovi – jeho slovo nás zachraňuje a premieňa.
Noc stvorenia môže odkazovať ešte na inú noc – ktorú slávime na Vianoce. „V posledných dňoch“ prišiel Ten, skrze ktorého a pre ktorého všetko bolo stvorené (porov. Hebr 1, 2; Kol 1, 16). Ježiš prichádza ako človek, aby vykúpil stvorenstvo. Podľa odvekej tradície Cirkvi sa tak stalo v noci, keď sa narodil Spasiteľ sveta.
NOC ZMLUVY
V židovskom slávení ide predovšetkým o pripomienku noci prvej zmluvy s človekom – vyvoleným ľudom, teda uzavretie zmluvy s Abrahámom. Týka sa všetkých Abrahámových potomkov a znamená Božiu vernosť tým, ktorí v neho uveria, hoci by sami boli neverní. V kresťanskom kontexte bola zdôrazňovaná skôr ako noc obetovania Izáka, lebo je výrečnou symbolikou obetovania prvorodeného syna vlastným otcom, čomu však Boh zabránil a miesto neho Abrahám obetoval baránka zamotaného do tŕnia. Silná symbolika vzhľadom na Božieho Syna – Baránka s tŕňovou korunou. Noc zmluvy nám má pripomínať i našu zmluvu krstu. Od prvopočiatku Cirkvi boli práve počas Veľkonočnej noci krstení katechumeni. Boli v smrti a krstom povstali k životu.
NOC VYSLOBODENIA Z EGYPTA
Táto noc je ústrednou nocou slávenia Pesachu. Pesach znamená „prekročenie“ alebo i „prechod“ v dvoch významoch: Anjel smrti „prekročil“, „prešiel“ domy označené baránkovou krvou a nedotkol sa smrťou prvorodených synov, ktorí boli v týchto domoch. Druhé, viac zdôrazňované „prekročenie“, „prechod“ sa týka prekročenia vôd Červeného mora po súši a tým i záchrany utekajúcich židov pred faraónom. V kresťanskom kontexte má táto udalosť naplnenie v našom vyslobodení Baránkovou krvou – teda skrze kríž Pána Ježiša a skrze jeho vzkriesenie. Je to centrálna udalosť slávenia kresťanskej Paschy, je to „blažená noc,“ kedy pre náš hriech prišiel Záchranca, aby nás neponechal v ríši smrti, ale urobil z nej cestu k Otcovi, do Života.
NOC MESIÁŠA
Pre Židov ide o pripomienku konečnej noci, v ktorej príde Mesiáš, ktorého stále očakávajú, a nastane spása – vykúpenie pre Izrael.
Pre nás kresťanov je to výzva k očakávaniu poslednej „noci“ v dejinách spásy – noci, keď Pán Ježiš príde v sláve, eschatologickej noci, keď budú celé dejiny zavŕšené v Kristovi. Táto noc nám pripomína, že náš domov a cieľ života je v nebi.
OD ŽIDOVSKÉHO PESACHU KU KRESŤANSKEJ PASCHE
Ježiš so svojimi učeníkmi ide do Jeruzalema sláviť Pesach – židovskú Veľkú noc. Učeníci netušia alebo skôr nechcú pripustiť to, čo Ježiš vie: je to jeho posledná sederová večera. Slávenie sederu spojené s jedením veľkonočného baránka pripadlo na piatok podvečer. Ale Ježiš vedel, že vtedy bude on – veľkonočný baránok – zomierať na kríži. Preto chce sláviť svoju „poslednú večeru“ deň skôr, vo štvrtok.
Okrem baránk
a bol na stole aj maces a víno. Maces bol nekvasený chlieb, ktorý mal pripomínať cesto, ktoré nestihlo nakvasiť, pretože Židia museli utekať v chvate. Teraz, pri poslednom Ježišovom slávení, zohrá dôležitú úlohu a, naopak – toho pripraveného upečeného baránka si Ježiš akoby nevšíma, veď on sám sa stane „baránkom“.
Počas večere sa teda pripomínali jednotlivé noci, jedol sa maces a byliny. Vo chvíli, ktorú predpisoval seder, keď sa mal žehnať maces, lámať a dávať zúčastneným, Pán Ježiš okrem vyslovenia požehnania tento maces pozdvihol k Otcovi so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás…“ a podobne nad kalichom vína a vyslovil slová: „Toto je moja krv…“ Tieto Ježišove slová nad chlebom a vínom počas poslednej večere sa na druhý deň stali skutkom – obetovaním jeho tela a krvi. Každým slávením Eucharistie vstupujeme do neuveriteľného tajomstva kríža a vzkriesenia Pána. Týmto obetovaním Ježiš vzal na seba všetok hriech, všetku biedu i smrť človeka – ľudstva, od jeho počiatku až do konca jeho dejín. Preto nastala tma po celej zemi (porov. Lk 23, 44), aby svojím vzkriesením zničil moc hriechu, smrti a tmy každého z nás. Hrob zostal prázdny, smrť bola porazená… Z noci smrti človeka vo všetkých jej podobách urobil cestu do svetla, do života, večnosti, do lásky Otca.
Symbolika tmy a svetla v Ježišovi Kristovi sa naplnila. Kríž a vzkriesenie neoddeliteľne patria k sebe. Tma Golgoty nikdy nemôže pohltiť svetlo vzkriesenia!
Pozn. Kresťania si pripomínajú štyri noci počas slávenia Veľkej noci. Pripomínajú ich čítania z liturgie slova Veľkonočnej vigílie – ešte za tmy…
Text a obrázky prevzaté z prípravných katechéz na P26. Celú katechézu OŽ!, ktorá sa venuje symbolike štyroch nocí, si môžeš stiahnuť tu. Autorkami katechézy boli aj naše eRkárky.
