O Božej láske vieme povedať veľa krásnych slov. Je to tá najdokonalejšia láska, tá, ktorá nemá hraníc, tá, ktorá sa dáva všetkým, tá, ktorá nikdy nesklame.
Veľa o nej čítame vo Sv. písme a knihách, počúvame o nej často v kostole, možno nám o nej hovorili rodičia, katechéti, animátori na stretku, kňaz pri spovedi. No otázkou je, či a ako jej dovolíme, aby sa dotýkala, napĺňala naše srdce a premieňala náš bežný život.
Boh miluje každého človeka a túži po spoločenstve s ním. Spoločenstvo znamená, že o sebe vieme nielen pár faktov, ale že máme medzi sebou vzťah lásky, ktorý živíme v srdci. V Božom slove nachádzame veľa uistení o vzťahu Boha k nám. Začína to už prvými veršami knihy Genezis. Oni nám v obrazoch hovoria o tom, ako Boh dlho a starostlivo tvoril všetko – vesmír, zem, vodu a pevniny, všetky prírodné zákony, všetku krásu neživej prírody, všetky rastliny a živočíchy, aby toto všetko dal človeku, ktorého stvoril na svoj obraz a podobu. Boh mu dáva všetko ako dar, lebo ho miluje. Neskôr ho o tom utvrdzuje cez mnohé svoje skutky a aj cez slová prorokov. Veď sa nám prihovára aj takto: „Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem.“ Iz 43, 4.
Možno je pre nás ťažké porozumieť tomu, ako Boh môže poznať a milovať každého jedinečne, osobitne takého, aký je. Pravdepodobne si to ani nevieme predstaviť. No Ježiš nás o tom uisťuje, keď nám hovorí v podobenstve o dobrom pastierovi, že pozná každú ovcu po mene. V hebrejčine slovo poznať znamená nielen poznať rozumom, ale celou bytosťou: rozumom aj srdcom a poznať srdcom znamená milovať. Boh od počiatku naplno odpovedá na veľkú túžbu človeka – byť milovaný a prijatý taký, aký je. U detí je potreba po bezpodmienečnej láske obzvlášť silná. Túto lásku potrebujú zažívať, aby z nich mohli vyrásť harmonické bytosti, ktoré dokážu milovať a budovať dobro vo svete. Aj my sme pozvaní pomáhať im objavovať a zažívať krásu a hĺbku Božej lásky. Inšpirovať sa ako na to, môžeme aj nasledovnými bodmi.
Nechať svoje srdce spočinúť v Božom Srdci
Aj my sami potrebujeme otvárať svoje srdcia Božej láske. Práve zážitok, že Boh nás rovnako miluje aj vtedy, keď padneme, keď sa cítime na nič, aj vtedy, keď od radosti spievame na jeho slávu, alebo sa až do krajnosti rozdávame pre iných, nám pomáha učiť sa na všetkých pozerať Ježišovými očami. Prijímať každého človeka, každé dieťa také, aké je, vidieť v ňom krásu, dary a talenty, ktoré doňho vložil Boh a rešpektovať jeho dôstojnosť. Vytrvalo túžme a prosme, aby naše srdce spočívalo v Božom Srdci, aby sme sa stále viac podobali Ježišovi.
Objavovať dary a budovať údiv
Budujme si spolu s deťmi pozorné oči na krásu stvorenstva, ktoré nás obklopuje a na dary, ktoré nám Boh dennodenne dáva. Sú to často veci a udalosti, ktoré si ani nevšimneme: východy slnka, striedanie ročných období, kvapky rosy v tráve, spev vtákov, teplá posteľ, mamino objatie a ockovo uistenie, kamaráti, s ktorými si môžeme zahrať obľúbenú hru… Objav, že toto všetko nie je samozrejmosť, vyvoláva v našom srdci vďačnosť a údiv. Vďačnosť je základom radosti zo života a prežívanie údivu nad dobrotou Boha nás vedie k chvále a postupne k otázke, ako môžem na takúto lásku a dary odpovedať?
Prežiarovať svet láskou
Patrónka ročnej témy, sv. Terézia z Lisieux, hovorí: „Mojím povolaním je láska.“ Tento je výrok je nádhernou odpoveďou na otázku z predchádzajúceho bodu: ako môžem odpovedať na Božiu lásku. Sprevádzajme deti k nachádzaniu tejto odpovede v každodenných malých skutkoch lásky. Niekedy je to „len“ úsmev, pozdrav, rozdelenie sa s desiatou, zdvihnutie papiera z trávnika v parku. No krajší a lepší svet je budovaný práve takýmito drobnými skutkami lásky. Cez ne žiari Ježišova láska a ona má moc pretvárať svet.
Prajem vám a deťom na vašich stretkách, aby ste spolu zažívali Božiu lásku a dobrotu a prežiarovali ňou všetko okolo vás.
Pripravila: Lenka Bene, Katechézy Dobrého pastiera
