“Digitálne vzťahy, ktoré oslobodzujú od námahy pestovať priateľstvo, stabilnú vzájomnosť a tiež zhodu, ktorá zreje časom, majú zdanie družnosti. Nevytvárajú však skutočné “MY”, len zastierajú a zvyčajne zosilňujú individualizmus.”
(Fratelli tutti 43)
Vnímame, že digitálne technológie prinášajú mnoho výhod, uľahčení, avšak nemôžeme sa nechať zaslepiť a nevšimnúť si hrozbu digitálneho sveta. Zároveň nestačí len poznať negatívne stránky týchto technológií, ale je potrebné, aby sme robili konkrétne kroky pre výchovu detí k digitálnej miernosti.
Realita užívania digitálnych technológií u detí
To, aká je realita používania digitálnych technológií, sociálnych sietí u detí, mladých môžeme pozorne vnímať v našich rodinách, ale aj v rozhovoroch s deťmi na stretku či v tábore. Medzinárodná štúdia o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13- a 15-ročných školákov z roku 2017/2018 nám ponúka nasledovné dôkazy:
Hrám na počítači, hernej konzole či telefóne sa dve a viac hodín denne venovalo vo veku 11 rokov 56 % chlapcov a 16 % dievčat, vo veku 13 rokov to bolo 59 % chlapcov, ale už iba 9 % dievčat a vo veku 15 rokov až 65 % chlapcov a 14 % dievčat.
Viac ako polovica piatakov trávi 2 a viac hodín denne hraním rôznych počítačových hier a s pribúdajúcim vekom aj percento chlapcov stúpa. Dievčatá sa hrajú podstatne menej a čím sú dievčatá staršie, tým je počet dievčat, ktoré sa venujú hrám na telefóne či na počítači nižší.
Práci na počítači a komunikácii na sociálnych sieťach sa dve a viac hodín denne venovalo vo veku 11 rokov 19 % chlapcov a až 43 % dievčat, vo veku 13 rokov to bolo už 35 % chlapcov a 65 % dievčat a vo veku 15 rokov 44 % chlapcov a až 75 % dievčat.
Počítačové hry hrajú častejšie chlapci, avšak až 75% dievčat vo veku 9. ročníka trávi na sociálnych sieťach 2 a viac hodín. Z týchto uvedených dôkazov môžeme vnímať rozdielnosť potrieb chlapcov a dievčat v digitálnom svete, z čoho môžeme vychádzať aj pri vzájomných rozhovoroch či príprave aktivít pre jednotlivé kategórie detí.
Okrem alarmujúceho počtu hodín, ktoré mnoho detí a mladých trávi hraním počítačových hier, komunikovaním cez sociálne siete či pozeraním videí, filmov, seriálov, uvádza skoro až 40% účastníkov štúdie, že používa mobil, keď sa cíti na nič. O tomto jave hovorí aj film Tie Social Dilemma. Digitálne technológie často používame ako digitálne dudlíky/cumlíky na utíšenie našej samoty, smútku, zranení, nechute čokoľvek robiť..
Takmer 40 % školákov (37-39 %) uviedlo, že používajú mobilný telefón, aby sa cítili lepšie, keď je im nanič.
DOPADY DIGITÁLNYCH TECHNOLÓGIÍ NA DETI
Slávka Kubíková, autorka knihy Krotitelia displejov tvrdí, že digitálne technológie narúšajú pozornosť, schopnosť sústrediť sa, čo môže mať veľmi negatívny dopad na proces učenie sa. Taktiež digitálny svet výrazne narúša vzťahy v rodinách i medzi rovesníkmi. Deti majú ťažkosti s osobnou komunikáciou, mnohokrát nevedia riešiť konflikty, či budovať pevné priateľstvá, založené na dôvere a vzájomnej podpore. Internet ponúka nevhodný a nebezpečný obsah, ku ktorému sa deti veľmi ľahko dostanú a ak sa s nimi o tom nerozpráva, môže to viesť k sebapoškodzujúcim prejavom, pocitom menejcennosti či k depresiám. Nadmerné využívaní digitálnych technológií jendoznačne zahlcuje psychiku, ktorá je u detí osobitne krehká. Nanajvýš displeje nerozvíjajú charakter, teda nenapomáhajú k celkovému rozvoju osobnosti detí.
Deti hovoria o svojich problémoch
Približne každý piaty školák (18-21 %) uvádzal, že je úzkostný, ak si nekontroluje správy alebo ak si vypne mobil na nejaký čas.
Štúdia o zdraví veľmi zaujímavo poukazuje na konkrétne ťažkosti, ktoré na sebe vnímajú sami deti. Mnohí spomínajú, že cítia pocity úzkosti, ak nemôžu byť na internete a tiež, že kvôli času strávenému s displejmi zanedbávajú svoju rodinu, priateľov, školské povinnosti či záľuby. Taktiež sa niektoré deti priznali, že kvôli internetu už niekedy nejedli či nespali, čo je veľmi nebezpečný dopad technológií, osobitne na deti, keďže ich organizmus je vo vývine a pravidelné, vyvážené stravovanie a dostatok spánku sú kľúčové pre zdravie.
8 % chlapcov vo veku 11 a 13 rokov a 13 % vo veku 15 rokov priznalo, že sa im často alebo veľmi často stalo, že nejedli alebo nespali kvôli internetu za posledných 12 mesiacov. Približne 6 % dievčat často alebo veľmi často nejedlo alebo nespalo kvôli internetu za posledných 12 mesiacov.
RADY, AKO VYCHOVÁVAŤ K DIGITÁLNEJ MIERNOSTI
Realita užívania digitálnych technológií a vážnosť ich dopadov na deti, ktoré sú možno horšie ako sme predpokladali, by mali upriamiť našu pozornosť na to, aby sme deti aktívne sprevádzali digitálnym svetom a vychovávali k digitálnej miernosti. Ako to robiť?
1. Nestrácať deti
= budovať s deťmi otvorené vzťahy založené na dôvere. Vďaka takýmto vzťahom sa deti vždy budú cítiť bezpečne a budú sa môcť vrátiť, prísť za rodičmi, animátormi, ak budú mať problémy, ťažkosti.
2. Najprv realita, potom virtuálna realita
= viesť deti k osvojovaniu si zručností, návykov (pomoc v domácnosti, vzájomná komunikácia, počúvanie sa), spoločne prežívať čas, sprostredkovať deťom veľa pohybu, aktivít vonku, pomáhať deťom v budovaní charakterových vlastností (vytrvalosť, trpezlivosť, zodpovednosť, láskavosť, obetavosť, rozumnosť..), rozvíjať kritické myslenie a tvorivosť. Až keď všetky takéto zručnosti, vlastnosti budú mať deti osvojené, budú pripravené vstúpiť do digitálneho sveta a zároveň bude pre nich viac prínosný ako škodlivý.
3. Mať stanovené pravidlá
= spoločne s deťmi si určiť, koľko času, kedy a na aké činnosti využívame digitálne technológie. Pravidlá predstaviť ako niečo, čo nám pomáha a nie ako niečo, čo nám všetko zakazuje. Pravidlá formulovať pozitívne, teda čo môžeme robiť a nie čo nemôžeme.
Približne polovica 11-ročných školákov (49-56 %) uviedla, že v ich rodine uplatňujú pravidlá na užívanie internetu len zriedkavo alebo vôbec. V skupine 15-ročných školákov to uviedlo až 80 % chlapcov a 83 % dievčat.
4. Pamätať na účel
= sprevádzať deti tak, aby poznali účel digitálnych technológií ako nástrojov, ktoré nám májú pomáhať a nie nahrádzať osobnú komunikáciu, ľudský kontakt, čas určený pre rodinu, záľuby a na rozvoj seba samého, svojich talentov… Je potrebné prehodnocovať a používať len tie aplikácie, ktoré nám naozaj pomáhajú.
5. Komunikácia
= od malička sa s deťmi veľa rozprávať o obsahu, bezpečnosti, pravidlách na internete, o sociálnych sieťach, o FOMO syndrome (strach z toho, že niečo zmeškávame na internete). Spoločne vedieť pomenovať pozitíva, prínosy digitálnych technológií, ale aj nebezpečenstvá a ich negatívne dopady.
Takmer štvrtina 11-ročných školákov (23-24 %) uviedla, že sa svojimi rodičmi rozpráva menej často alebo nikdy. S pribúdajúcim vekom sa tento počet znižuje, najmenej sa so svojimi rodičmi rozprávajú chlapci aj dievčatá vo veku 15 rokov. Nikdy sa s nimi nerozpráva 12 % chlapcov a 11 % dievčat.
6. Byť príkladom
= svojím životom byť príkladom pre deti aj v používaní digitálnych technológií a zároveň poukazovať na hrdinstvo v umení využívať digitálne technológie, ktoré spočíva v miernosti, rozvahe a prispieva k nášmu šťastiu.
Odporúčame
Pre viac informácií o digitálnych technológiách, ich vlastnostiach, dopadoch, ale aj viac o tom, ako nachádzať tú správnu miernosť v ich používaní, odporúčame:
- Krotitelia displejov (S. Kubíková)
- Digitálna demencia (M. Spitzer)
- Digitálny minimalizmus (C. Newport)
- Spojení navždy (Z. Gránska)
- Digitálne deti (G. Chapman)
- Digitálny kontinent a jeho výzvy (A. Mohyláková)
- Film Tie Social Dilemma
- Medzinárodná štúdia o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13- a 15-ročných školákov z roku 2017/2018, https://hbscslovakia.com/
O téme sme sa rozprávali aj v eRkopodcaste:
Vypočuj si!
14.5.2021
