Chceme pritiahnuť mladých do stredu života farností. V Mladom srdci spoločne uvažujeme ako v tom byť úspešní. Hľadáme spôsoby, ako ich pozývať a podporovať, aby si nachádzali prijateľné miesto v spoločnosti, farnosti. My dospelí často zabúdame na to, že ak sa chceme mladej generácii skutočne priblížiť, musíme spoznať ich svet. Pochopiť ich pohľad, vnímať ich potreby. Pokiaľ chceme skutočne niečo zmeniť, začnime zanechaním svojej vlastnej pravdy. To, čo vždy fungovalo, dnes nefunguje. Uvedomiť si tento fakt je prvým kľúčom k úspechu.
Pri diskusiách o mládeži a jej podpore sa často dostaneme k názorom, že u nás (napr. v našej farnosti) žiadni mladí nie sú. Tento argument je síce častý, no veľmi slabý, pretože štatisticky z celkového počtu obyvateľov Slovenska tvoria mladí ľudia do 30 rokov až 35 a pol percenta. Avšak ich začlenenie do života spoločnosti, v akejkoľvek forme, nie je v našej krajine silnou témou.
Ako sa vraví: každá minca má dve strany. Prvou je, že mladí sa zmenili. Generácia Z, ako ju nazývajú odborníci, je celkom iná, ako všetky doterajšie: nezažili život bez internetu, od útleho detstva majú prístup k inteligentným telefónom. Tieto východiská im dávajú mnohé možnosti, na základe ktorých sa mení ich bežné správanie v porovnaní s generáciami pred nimi. Rozdiely medzi vnímaním generácií (napríklad medzi rodičmi a deťmi) sú tak zásadné, že často spôsobujú veľké nepochopenie a ďalšie problémy. Rôzne štúdie z ostatných rokov popisujú aj tieto sprievodné javy v správaní mladých:
– v Amerike kleslo každodenné stretávanie sa s priateľmi od r. 2000 do 2015 o 40%;
– dnešní mladí sú oproti predchádzajúcej generácii na svoj vek pomalší;
– výrazne sa znížil vek nástupu puberty u dievčat (dokázateľne);
– pokles kognitívnych schopností;
– problémy s nespavosťou;
– psychické problémy (až 9,2% mladých ľudí vo veku 12-17 rokov trápili v roku 2020 ťažké depresie)
Zdroj: Internet, https://medium.com/
Druhou stránkou mince je postoj dospelých – ich záujem o mladého človeka, o jeho začlenenie a sebarealizáciu v akejkoľvek zložke spoločnosti. Zásadný vplyv má najmä postoj štátu, príslušných ministerstiev, poverených pracovníkov miestnych samospráv – skrátka kompetentných, ktorí sa profesionálne venujú oblasti práce s mládežou a sledujú trendy. Pojem „participácia mládeže“ sa využíva ako politické klišé. Spomenúť túto agendu v politickom súboji je sympatické a iste pomôže politikom získať nejaké percentá voličov.
Pozvať mladých do stredu života znamená omnoho viac, než vypracovať dokument či stratégiu. Mladí sú totiž mimoriadne citliví na autentickosť správania. Preto formálne riešenia veľmi rýchlo odhalia a odmietnu. V tom sú skutočne dobrí. Výsledkom je potom fakt, že 92% mladých na Slovensku je presvedčených, že politici sa o mladých nezaujímajú. Osem z desiatich mladých nedôveruje vláde a parlamentu. Prieskum Iuventy z roku 2021 prináša najaktuálnejšie výsledky z prostredia stredoškolákov. Z nich vyplýva, že mladí v tom majú jasno: „neberú nás vážne“! „Myslia si, že sme nezrelí; ak sa nás aj spýtajú na náš názor, aj tak si veci urobia po svojom“ vyjadrilo 80% opýtaných. 9 z 10 stredoškolákov si myslí, že „spoločnosť by mala mladých viac počúvať“ a konštatovanie „nikto ma nikdy neoslovil, aby ma zatiahol do diania“ je mimoriadne zahanbujúce.
Každý mladý má potrebu sebavyjadrenia. V našich podmienkach bojujeme s nedostatkom priestoru. Nielen v zmysle vyjadrenia myšlienok, ale aj fyzických priestorov. Chýbajú nám herne, kluby, centrá pre mladých, kde by vedeli efektívne tráviť voľný čas. Mladým teda zostáva možnosť tráviť ho neorganizovane. Potom nás však neprekvapuje, že mladí trávia trebárs 6 hodín denne online. (Pričom, treba uviesť, že dotazník sa zbieral v čase hlbokej korony a mladí v tomto čísle nezohľadňovali online hodiny pri dištančnom vyučovaní). Podľa dotazníka, ktorý spracovala Konferencia biskupov Slovenska pred Synodou o mladých v roku 2017, si polovica mladých uvedomuje, že je to veľa. Sami však akosi nevedia svoju situáciu zmeniť.
Tu prichádza priestor pre tých, ktorí veria, že mladí majú spoločnosti čo ponúknuť. Mladí ľudia deklarujú, že politickým stranám a štátnym inštitúciám nedôverujú. Opačný koniec štatistiky nám napovedá, kto by mohol byť v práci s mládežou úspešný: dôveru mladých si drží Katolícka cirkev, vedecký výskum, školy a univerzity, nemocnice.
Zdroj: Internet, https://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/howaboutthat/12103150/Rembrandt-The-Night-Watch-The-real-story-behind-the-kids-on-phones-photo.html
Táto generácia nie je úplne stratená. Má svoje špecifiká, ale nie je viac horšia, ako tie predchádzajúce. Zo štatistík na nás žmurká i niekoľko pozitívnych faktov, ktoré by sme vo víre negativizmu mohli prehliadnuť:
– Mladí si uvedomujú, že klimatické zmeny sú vážnym problémom do budúcnosti a chcú sa mu venovať. (tento názor prezentovalo až 70% mladých v prieskume Iuventy z roku 2021)
– Mladí na Slovensku si plánujú založiť rodiny, priemerne by si priali mať 3,25 dieťaťa. (dotazník pred synodou o mladých, KBS 2017)
– Počet mladých v kostoloch jednoznačne klesá, no i tak: to, že verí, deklaruje 8 z 10 mladých (štúdia Ondreja Štefaňaka, 2016)
Dali sme si za cieľ rozpulzovať srdce mladých vo farnostiach. Spoločne hľadáme správne kľúče ako v tom byť úspešní. Spolu s odborníkmi, pastoračnými pracovníkmi, teológmi, vedeckými pracovníkmi, ale i kňazmi a laikmi z farských tímov verím, že oživenie farností môže prísť práve cez mladých Povzbudzuje nás v tom i pápež František: „…treba uprednostniť jazyk blízkosti, jazyk veľkodušnej, osobnej a životodarnej lásky, ktorá sa dotýka srdca, má dosah na život, prebúdza nádej a túžby. K mladým sa treba priblížiť gramatikou lásky (…) Jazyk, ktorému mladí rozumejú, je jazykom tých, čo dávajú život, ktorí sú tu pre ich vec a pre nich…“ (Christus vivit 211)
Systematická práca s mládežou sa javí v tejto oblasti ako nevyhnutná. Nemenej dôležité je jej vízia a nasmerovanie. Významným míľnikom pre mladého človeka je prechod od trávenia voľného času k dobrovoľníctvu. Dobrovoľníctvo je pozvanie k službe. Je opakom pasívneho „vegetovania” či pasívneho prijímania. Dáva mladému človeku záväzok. Jeho prijatie bez pochopenia hlbšieho významu zrejme ani nie je možné. Záväzok však so sebou prináša hodnotové ukotvenie , ktoré je najlepšou prevenciou príklonu k radikalizmu. Každá občianska aktivita je dobrou prevenciou dokonca aj pred negatívnymi pocitmi, ktoré sa mladým často spájajú so sociálnymi sieťami.
Spracované podľa prednášky z 1. celoslovenského stretnutia farských tímov z Projektu Mladé srdce
Celé video bude k dispozícii v našom online – toole.
Mgr. František Koníček, obsahový koordinátor projektu Mladé srdce
