„… a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja.“ (Ef 6, 15)
Myslím, že v tomto verši nás Božie slovo usmerňuje, aby sme pohotovo reagovali aj na výzvy doby, medzi ktoré iste patrí aj virtuálny svet. Súčasťou tohto sveta sme my sami ako aj naši malí kamaráti zo stretiek. Nie je novinkou, že deti si vedia navzájom ubližovať posmeškami, ignoráciou i sarkazmom. „Počítačová doba“ prináša nové možnosti aj v tejto oblasti. Ubližujeme si intenzívnejšie…Dôvody môžu byť rôzne: blahobyt, absencia kvalitných vzorov, naopak dosť veľa negatívnych vzorov, nízka schopnosť vzájomnej komunikácie a stále sa zvyšujúci individualizmus. Žiaľ, často je dôvodom aj nevedomosť o tom, že nevinná zábava môže byť pre toho na druhej strane frustrujúca.
Deti z našich stretiek môžu stáť na oboch stranách: možno práve tvoje dieťa zo stretka sa stalo obeťou kyberšikanovania. Alebo naopak – tvoje dieťa zo stretka je agresorom. Áno – to milé a veselé dieťa z kresťanského stretka ubližuje svojím kamarátom nepeknými slovami, či šírením nepravdivých informácii. Aj dieťa z dobrej rodiny môže šíriť vo virtuálnom svete nepokoj a zlo.
Špecifiká kyberšikanovania:
- Kyberšikanovanie nemá časové a priestorové obmedzenie. Stačí, ak má človek mobilný telefón alebo je pripojený na internet.
- Keďže agresor nevidí priamu reakciu obete, neuvedomuje si, čo spôsobuje urážaním, šírením klebiet, či zverejňovaním strápňujúcich videí a fotiek.
- Agresor často využíva anonymitu a môžu obeť obťažovať kedykoľvek, môže písať nepríjemné správy z rôznych e-mailov anonymne.
- Je jednoduchšie zaútočiť aj na niekoho, na koho by si v bežných situáciách netrúfol, teda aj na dospelých. A práve anonymita agresora u obete zvyšuje pocit frustrácie a bezmocnosti.
- Obeť je týraná psychicky a keďže nevidno stopy fyzického násilia napr. modriny, škrabance, poškodené oblečenie, je náročné odhaliť kyberšikanovanie.
Riziká kyberpiestoru
- Užívatelia v ňom nepociťujú žiadne záväzky voči ľuďom, s ktorými komunikujú. Neexistujú žiadne zábrany voči urážkam, návrhom, či inému odvážnemu správaniu. Užívatelia vnímajú absenciu trestov, čo znamená, že na internete si môžu „dovoliť všetko.“
- Niekedy sa dieťa samo stane obeťou, pretože nevie ako sa správať v kyberpriestore a neuplatňuje bezpečnostné pravidlá. Snaha byť populárnym vďaka počtu „priateľov“ môžu viesť detí k tomu, že príjmu „žiadosť o priateľstvo“ od človeka, ktorého nepoznajú a tým mu poskytnú prístup k svojim osobným údajom.
Mýty o šikanovaní
Je potrebné ich vyvrátiť, aby sme šikanovanie riešili vhodným spôsobom:
Šikanovania sa dopúšťajú hlavne chlapci.
U dievčat sa stretávame častejšie so psychickým šikanovaním, ktoré je však ťažšie rozoznať, o to väčší priestor vzniká pre psychické šikanovanie v kyberpriestore.
Šikanujú len hlúpi surovci:
Agresor môže „zmanažovať“ skupinku ľudí, aby tá útočila na obeť namiesto neho. Aj to dokazuje, že šikanovať môže aj veľmi inteligentné dieťa z dobrej rodiny.
Kto je týraný, môže si za to sám Terčom agresorov sa často stávajú deti, ktoré sa od väčšiny rovestníckeho kolektívu niečím odlišujú – vzhľadom, správaním, rodinným zázemím, nadaním či handicapom. Mnohokrát je i sama obeť presvedčená, že si za ubližovanie môže sama. Je však potrebné mať na mysli, že žiadna odlišnosť nie je dôvodom, aby mi druhí ubližovali. Toto pravidlo je potrebné deťom dôsledne vštepovať.
Kto je týraný, môže si pomôcť sám.
Chorobu vzťahov v skupine nemôže napraviť jedinec sám. Deti samé si nevytvoria zdravé a kooperatívne vzťahy.
Prísnosť to vyrieši. Pokarhaním sa možno podarí zastaviť okamžitý účinok, ale ak sa hlbšie nezapodievame odhaľovaním príčin a podstaty problému, ďalšiemu šikanovaniu nezabránime. Jednou z hrubých chýb je, že sa šikanovanie nevyšetruje individuálnymi pohovormi s účastníkmi, ale konfrontáciou obete a agresora, pričom agresori klamú a vzájomne sa podporujú, zatiaľ čo šikanovaný ustráchane mlčí alebo sa dokonca hanbí za svoju slabosť. Produktívny pre obe strany je však postup: Pomôžeme mu, pretože je jedným z nás! A tomu sa môžeme venovať aj na stretkách hrami, ktorými si deti upevnia prosociálne správanie: súcit, spoluúčasť, solidarita, aktívna pomoc blížnemu…
Aj JA ako vedúci môžem rozvojom prosociálnosti výrazne pomôcť. Na stretkách v tomto školskom roku žijeme DOBROdružstvo pokoJA a práve JA som pozvaný, aby som si obul pohotovosť pre evanjelium pokoja, aby som bol aktívnym tvorocom a nositeľom Božieho POKOJA a Jeho DOBROTY. A Tak prinášame pár typov pre stretko:
- je dôležité poukazovať na budovanie zmysluplných vzťahov v bežnom živote a tak relativizovať dôležitosť kyberpriestoru.
- Je nevyhnutné viesť deti k tomu, aby informačné komunikačné technológie slúžili nám a nie naopak my im.
- Vytvárať s deťmi úprimné a pekné vzťahy: Ako animátor som pre ne starším kamarátom, tak sa nebudú báť zveriť sa aj s takýmto problémom.
- Všímať si deti a hovoriť s nimi o zastrašovaní.
- Ak zbadáme na sociálnych sieťach nevhodné príspevky, upozorníme dieťa s poukázaním na možné následky jeho správania. Zvlášť ak je útok orientovaný voči inému dieťaťu, vyžaduje si to našu rýchlu reakciu.
- Pripravím pre deti stretko o jedinečnosti, originalite, prosociálnosti.
Web stránky pre viac informácii:
