Začiatkom januára tohto roku mali dve eRkárki zo Slovenska možnosť zažiť slnko Južnej Ameriky na vlastnej koži.
Ich dobrodružstvo začalo úvodnými dňami v meste Concepción. Po spoznávaní mesta, ale aj ľudí z rôznych kútov sveta, si účastníci vyhrnuli rukávy a v piatich rôznych skupinách boli vyslaní do rozličných častí regiónu Bio Bio pracovať na lokálnych projektoch. Zatiaľ čo Nina sa spolu so svojou skupinou vydala do mesta Nacimiento zveľaďovať vonkajší areál domova dôchodcov, Žofia a jej skupina sa vydala do Santa Juany pomáhať rodine žijúcej v nepriaznivých podmienkach s rekonštrukciou domova. Keď bola ich úloha naplnená, všetky skupiny opäť zdvihli kotvy a presunuli sa na projekt číslo 2. Naše eRkárky pokračovali ďalej do mesta Mulchén upratovať a maľovať vonkajšie priestory komunitného domu a do mesta Coronel prerobiť a zútulniť komunitné priestory kaplnky.
Popri práci účastníci taktiež spoznávali čilskú kultúru, ochutnávali domáce špeciality, užívali si čas s medzinárodnými priateľmi a objavovali okolitý kraj.
Každý z projektových dní sa niesol v duchu slovenského príslovia ,,Najprv práca, potom pláca.” Kúpali sa v Tichom oceáne, zacítili svieži vzduch vodopádov, ochutnali čilské víno lokálnej výroby, spoznali život na včelej farme, vyskúšali si uhasiť oheň na hasičskej stanici, priučili sa hrnčiarskemu remeslu a užili si osviežujúcu vodu čilských prameňov.
Po dvoch týždňoch odlúčenia, sa našim dobrovoľníkom opäť spojili cesty v meste Laja, aby mohli svetový tábor úspešne zakončiť. Tento čas strávili zdieľaním svojich zážitkov, emócií, skúseností a prehlbovaním priateľstiev. O bohatý program sa postarali lídri z organizácie FIMCAP, spolu so svojou členskou a hosťujúcou organizáciou Jupach
„Všetky tie emócie, ktoré v sebe nosím a vďačnosť za túto “once in a lifetime” príležitosť sa v slovách opíšu len veľmi ťažko. Je úžasné, že vďaka eRku majú všetci animátori príležitosť spoznávať svet a aj ja som mohla byť tým šťastlivcom, ktorému sa to podarilo už po tretíkrát. Veď kedy dostane človek šancu cestovať do Južnej Ameriky?
Worldcamp bol pre mňa spojením zábavných, dych berúcich, prekvapivých, no aj poučných situácií. Aj keď nie vždy išlo všetko podľa našich predstáv, veľa sme sa naučili o druhých ľuďoch, odlišnostiach a zároveň podobnostiach, ale hlavne samy o sebe. Preto chcem povzbudiť kohokoľvek, kto má možnosť cestovať, aby spravil krok von zo svojej komfortnej zóny a zistí, že svet toho ponúka oveľa viac. A tak veľké ďakujem patrí ľuďom, ktorý ma na tejto ceste (seba)poznávania sprevádzali.“ (Nina)
„Worldcamp je jedinečný nezabudnuteľný zážitok. Keby som mohla, hneď by som sa vrátila na začiatok a prežila to celé od znova. Veľa to dá človeku osobne, vidí ďalší kus sveta a má pocit väčšej spolupatričnosti s ľuďmi na tejto zemi. Slovami sa naozaj ťažko vyjadruje, aké to bolo. Pri spomienke mi tíško začínajú utekať slzy z očí. Stretla som výnimočných ľudí zo všetkých kútov sveta. Vytvorili sme priateľstvá, ktoré i napriek svetom dokážu vytrvať.
Viem, že svet už môže byť iný od toho, čo často počujeme v médiách a na sociálnych sieťach. Pre mňa je to miesto, kde ľudia majú k sebe blízko a kde nás nerozdeľujú iné politické názory, náboženské vierovyznanie alebo národnosť. Pre mňa je to miesto, kde sme všetci ľudia a to je niečo, čo nás veľmi spája. Nechaj slobodu ľudom, tú ktorá im patrí a ži tú svoju, ktorá patrí tebe. A posolstvo, ktoré by som rada povedala: Každý deň môže byť výnimočný aj keď je tak obyčajný. Neži už viac v stereotypoch, ale pozri sa na svoj život ako na krásny dar každý deň. Všetko je to v tvojich rukách.” (Žofia)
