Zuzka Radošániová je eRkárkou od detstva, animátorkou od svojich pätnástich rokov a práci s deťmi ostáva verná aj v profesii školskej psychologičky. V rámci svojich eRkoaktivít organizuje aj detské tábory. Ten, ktorý pripravila spolu s ďalšími animátormi v lete, bol v niečom netradičný – okrem iných detí ho obohatili aj účastníci z ďalekého Iraku. V našom rozhovore sa pokúsila zhrnúť svoje zážitky a dojmy zo svojej novej skúsenosti.
Možnosť mať tábor s Iračanmi nie je veru bežná vec. Ako sa k tebe dostala táto ponuka?
Prvýkrát som o nej počula, keď som bola v aute na ceste domov z Bratislavy. Volala mi Danka Kudryová (vedúca nášho OC), ktorú oslovila Zuzka Čaučíková s tým, či by sme do tábora neprijali aj deti irackých kresťanov. V tom momente mi nenapadol žiaden dôvod, prečo povedať nie, a tak sa to celé začalo.
Boli tvoje prípravy na takýto tábor v niečom iné? Napríklad kurz arabčiny alebo viac modlitieb? 🙂
Dlhšiu dobu sme nevedeli, či bude niektorým z irackých kresťanov termín nášho tábora vyhovovať. Stopercentne sme sa to dozvedeli len 2 týždne pred začiatkom tábora. Čo sa teda týka špeciálnych príprav, nebolo na ne veľa času, a tak sme aj kurz arabčiny absolvovali až počas tábora (mnohí sme po dlhej dobe plakali od smiechu, lebo vysloviť niečo medzi h a ch so správnym prízvukom bol značný problém, a tak sme namiesto „unavený“ nechtiac povedali „spodná bielizeň“ alebo namiesto „na zdravie,“ slovo „mäso“. Porady animátorov teda stáli za to :)). Ale späť k prípravám. Pri rozdeľovaní detí do skupiniek sme mysleli na to, aby naši irackí kamaráti boli v skupinke s animátormi s dobrou úrovňou angličtiny. Rovnako aj deti, ktoré nebudú mať problém komunikovať po anglicky (to sme však netušili, že po anglicky z nich bude vedieť len Rita – animátorka :D). Arabské titulky sa k filmu tiež nedajú len tak stiahnuť. Ostatné sme brali s veľkou odovzdanosťou a dôverou – a urobili sme dobre.
Mala si aj trošku obavy alebo si pri všetkých prípravách ani nestíhala vnímať takéto pocity?
😀 Asi máš tiež skúsenosti s organizovaním táborov, že? Presne tak, obavy išli mimo mňa a nebol na ne ani čas. Od momentu, ako som povedala „áno“ prijatiu irackých kresťanov do nášho tábora, som v súvislosti s tým vnímala neuveriteľný pokoj. Doľahlo to na mňa až tesne pred začatím tábora, kedy mi zavolal ich šofér a oznámil mi, že už sú o chvíľku na mieste. Hneď sa mi hlava zaplavila anglickými výrazmi a napätie vo mne stúpalo. Stačilo sa však s nimi osobne stretnúť a bolo po strese.
Aké boli odozvy od ostatných animátorov, keď sa dozvedeli, že budete mať v tábore irackých kresťanov?
Mnohí z nich to prežívali podobne ako ja a kládli si otázku, prečo ich neprijať. Na nič také neprišli. No jeden náš kamarát sa nám v piatok na záverečnej porade zdôveril, že pred táborom mal predsudky, ktoré boli vyvolané najmä médiami. Na konci týždňa sa však jeho pohľad úplne zmenil. Dokonca sa s našimi irackými kamarátmi po skončení tábora už trikrát znova stretol.
Ako s vami fungovali v tábore? Bol pre nich problém zaradiť sa medzi vás alebo skôr naopak?
Myslím, že pre nich bolo veľmi oslobodzujúce, keď videli, ako ich všetci prirodzene a milo prijali. Jeden chlapček sa zo začiatku síce veľmi nezapájal do aktivít, no nakoniec sa stal medzi deťmi veľmi obľúbeným. Ťažko odpovedať za nich, ale pre nás bolo obrovskou odmenou, keď nám Rita na záverečnej porade povedala, že prvýkrát na Slovensku zažila týždeň plný prijatia, srdečnosti a kedy sa jej dostalo od druhých toľko lásky ako od vlastnej rodiny. Pri týchto slovách sme sa už ani my neubránili slzám. 🙂
Bol pre nich nejako špeciálne upravený program?
Program sme pre nich nijako zvlášť neupravovali. Práve naopak, oni ho ešte obohatili. Rita je skúsená animátorka, čo bolo obrovskou výhodou a naučila nás ich ukazovačky a národné tance. V jeden večer sme mali možnosť bližšie spoznať ich život v Iraku, porozprávali nám o ich ceste na Slovensko a okolnostiach, za akých museli opustiť svoje domovy.
A čo strava? Mali nejaké osobitné požiadavky?
Jedálny lístok sme upravovali až v priebehu tábora, kedy sme zistili, že nemajú v obľube sladké jedlá. Našťastie si aj oni priniesli nejaké polotovary, ktoré si prihrievali, prípadne im stačil chlieb s maslom. A keďže tvorivosti sa medze nekladú, jogurt si napríklad nepomiešali a nasypali doň soľ :D. Ich chuťové poháriky však najviac potešili čipsy. 🙂
Akým spôsobom ste medzi sebou komunikovali? Neprekážala vám jazyková bariéra?
Našou záchranou bola Rita, ktorá vedela veľmi dobre po anglicky. Vedúci v ich skupinke jej po anglicky vysvetlili všetko potrebné a Rita to pretlmočila ostatným do arabčiny. Nebolo to jednoduché, ale našťastie sme mali veľa aktivít, ktoré boli zrozumiteľné aj bez vysvetľovania a niečo rozumeli aj po slovensky :). A deti? Tie si s jazykovou bariérou veľmi dobre poradili… hoc aj rukami-nohami.
Ste s vašimi irackými kamarátmi ešte v kontakte?
Menšia skupinka animátorov ich bola pozrieť, keď potrebovali ísť do Nitry a taktiež sme sa u nich zastavili v rámci našej potáborovej akcie. Aj Rita so svojím bratom prišla navštíviť jednu animátorku domov a kto mohol, sa s nimi vtedy tiež stretol. Dúfam, že je to len začiatok našich ďalších osobných stretnutí.
Zmenila táto skúsenosť tvoj pohľad na irackých kresťanov? Odporúčaš takúto skúsenosť aj iným eRkárom?
Pre mňa už neostali len nejakou „všeobecnou“ skupinou irackých kresťanov, o ktorých som počula z médií, už nie sú pre mňa „irackými kresťanmi“, ale priatelia Rita, Salwan, Ramsis, Mary, Habeeb a Rani. Náš tábor mal vďaka nim obrovskú pridanú hodnotu, a hoci už máme za sebou veľa táborových skúseností, mnohí práve tento tábor hodnotili ako najlepší. Preto prijatie detí irackých kresťanov do tábora určite odporúčam, lebo to nielen im, ale aj vám môže priniesť veľa dobra.
Za eRko sa so Zuzkou rozprávala Ferina.
