Obrazom človeka 21.storočia je snaha o dokonalosť. Túžba a potreba mať všetko hneď a teraz. Kúpiť si v decembri čerstvé mandarínky na Slovensku. Presunúť sa z jedného miesta na druhé najrýchlejším dopravným prostriedkom. Neustále sa za niečím náhliť a nemať čas na to podstatné. Premýšľať nad množstvom perfektných alternatív, niekedy odhliadnuc od menej komplikovaného spôsobu. Veľké veci hľadať a aj očakávať.
Koncom apríla od 27. apríla do 2. mája 2022 sa tri účastníčky z eRka zúčastnili v portugalskej Casa Velhe eco campu “Do coração à terra” – od srdca k Zemi. Camp ukazoval spôsob prostého života na farme podobne ako ho opisuje svätý otec v encyklike Laudato Si, ktorej výročie si pripomíname práve dnes, 24. mája. Pri tejto príležitosti by sme sa radi s vami, kamaráti eRkári, podelili o naše zážitky, naše hľadanie jednoduchosti v 21.storočí.
Hlavnou motiváciou zúčastniť sa campu bola jednoznačne samotná ponuka. Bezpochyby je to taká možnosť, ktorá sa nedá odmietnuť. Človek sám očakáva, čo z toho postupne vyplynie. Potom prichádzali tie osobnejšie záležitosti ako túžba navštíviť Fátimu, ktorá je pre kresťanov veľmi dôležitá alebo možnosť čerpať z tejto skúsenosti nie len v osobnom, ale aj školskom a eRkárskom živote.
Casa Velha stojí na 4 základných pilieroch: milovaná zem (ako byť vďační), krehká zem, úrodná zem a zasľúbená zem. Každý z pilierov sme žili v priebehu jedného dňa, kde sme hlbšie nahliadli do Laudato Si životného štýlu. Program campu bol veľmi pestrý. Bol vyskladaný z práce, rozhovorov, prednášok či modlitieb a zamyslení.
Foto: Úryvky z encykliky Laudato Si a Svätého písma doplnil tím Casa Velha o vlastné myšlienky a podnetné otázky.
Ráno sme začínali úryvkami z encykliky Laudato Si o ktorých sme neskôr uvažovali. Prednáškový deň nám ponúkol témy ako klimatické zmeny, globálna ekológia, organické poľnohospodárstvo, lokálna ekológia či integrálna ekológia. Deň sme ukončili sledovaním dokumentárneho filmu o ekológií, príbehov jezuita Pedra z Filipín a Margerity z Casa Velhy. Často sme pracovali v troch skupinách, jedna sa venovala výstavbe vodného kanálu, druhú výsadbe nových rastliniek a tretia práci v lese. V lese sme pracovali aj my s dievčatami.
Foto: Našou úlohou bolo pozbierať odpílené časti stromov a triediť ich na príslušné kôpky – korok, pínia a iné. Teraz sa už na korok a píniové oriešky pozeráme inými očami ☺.
Nedeľný program pozostával zo svätej omše, ktorá bola pre nás jedinečnou aj vďaka tomu, že sme mohli zaspievať či pomodliť sa Otčenáš v rodnom jazyku. Bol špeciálny aj návštevou miestnych, ktorí nám prišli predstaviť svoju kultúru prostredníctvom spevov a tancov. Nasledovala záhradná párty počas ktorej sme si ako pozorné animátorky všimli, že deti na svete sa hrajú všade rovnako. Jeden deň sme mali aj program pripravený organizáciou CIDSE, konkrétne platforma Change for the planet – Care for the people, ktorá camp organizovala. Samozrejme čas na campe bol aj časom nadväzovania nových priateľstiev, skvelého vegetariánskeho portugalského jedla či prekonávania rôznych výziev a zdanlivých limitov.
Foto: Na fotke môžete vidieť Margeritu a pani z kuchyne, ktoré nás v Casa Velha privítali s otvorenou náručou.
,,Nemyslela som si, že s angličtinou to dopracujem tak ďaleko, a to mám pred sebou ešte veľa lekcií na Duolingu ☺. Hneď prvý večer som si sadla k „správnemu stolu“ pri ktorom som uplne zabudla, že nerozprávame mojím rodným jazykom. Margerita, ktorá nás prijala u seba doma sa nás spýtala či poznáme príbeh Fatimy. Jej stará mama bola pri slnečnom zázraku 13.októbra vo Fátime. Už pred 100 rokmi Panna Mária prosila fatimské deti, aby sa modlili za Rusko. Jej bezprostredné rozprávanie doplnené o príbeh jej rodiny a vznik Casa Velhy mi naháňalo zimomriavky.” Opisuje svoj zážitok eRkárka Maťka.
Pred púťou do Fatimy sme sa rozprávali s našim portugalským kamarátom. Aj on sa tam spolu s nami chystal po prvý krát. ,,Vo Fatime musíš niečo cítiť!“ Túto vetu mu povedala jeho stará mama. Počas 20 kilometrovej púte z Casa Velhy do Fátimy nám táto veta s dievčatami rezonovala viac a viac. Dalo by sa povedať, že s každým ďalším kilometrom naše očakávania rástli. Prechádzali sme cez mestá, lúky a lesy a Portugalsko rozhodne nešetrilo na výhľadoch. Ten najkrajší pohľad sa nám ale naskytol, keď sme prechádzali posledný úsek do Fátimy. Bola to úzka cestička s bránou zo stromov a človek len ťažko mohol tušiť, čo sa za ňou skrýva. A keď sme odvážne vykročili vpred, stretli sme sa so všetkými našimi zhmotnenými predstavami o tejto krajine. Kamenné kaskády a lúky plné farebných kvetov. Bolo skutočne úplne jedno, či sme boli v Casa Velha, vo Fátime alebo neskôr dokonca v Lisabone, bylinky nás sprevádzali počas celého nášho pobytu a táto vôňa bude navždy predstavovať našu hlavnú arómu a bude tvoriť podstatnú časť celej atmosféry. Keď sme konečne prišli do Fátimy, naša návšteva nabrala veľmi rýchly spád. Mali sme chvíľu čas odovzdať naše úmysly, prejsť sa po námestí, vojsť do Ružencovej baziliky Panny Márie a kúpiť niečo drobné pre svojich blízkych v obchode so suvenírmi. Na to, že sme do Fátimy putovali celý deň, sme strávili na tomto mieste skutočne málo času a ak to môžeme otvorene povedať, rozhodne to nebolo podľa našich predstáv. Na podobných mariánskych miestach človek očakáva veľké obrátenie alebo konkrétne slová, ktoré Panna Mária posiela rovno k vám. Lenže ten krátky čas a všetci ľudia okolo, ktorí sa snažia fotiť a uchovať si nejakú hmotnú spomienku, vám nenechávajú veľa priestoru na sebauvedomovanie si, kde sa vlastne nachádzate. Ako sa mnohokrát v Biblii píše, až v samote sme neskôr mohli skutočne precítiť, čo pre nás celá púť znamenala. Aby sme teda nespomínali iba to dobré, určite sa našlo aj pár vecí, s ktorými sme sa nezhodovali alebo ktoré boli iné ako sme očakávali. Každá z nás sa k tomu postavila rôzne, ale navzájom sme sa dopĺňali a mohli tak vidieť nejakú skutočnosť z viacerých uhlov pohľadu.
Foto: Bolo veľkou milosťou, že sme ako tri dievčatá zo Slovenska mohli byť na pútnickom mieste vo Fátime práve v deň, keď boli Slováci na ďakovnej návšteve vo Vatikáne.
,,Ak by som mala celý camp a pobyt v Portugalsku zhrnúť do jedného slova alebo vety bolo by to Raffaello – viac než tisíc slov. Po campe som odvážnejšia rozprávať v cudzom jazyku, naučila som sa konať na vlastnú päsť bez rodičov a som schopná vnímať prácu na našej záhrade ako správny krok pre planétu (aj keď okopávanie má väčšie čaro v Portugalsku ako doma). Tento camp bol pre mňa veľkou inšpiráciou k prehodnoteniu svojho života. Život v dnešnej dobe je veľmi uponáhľaný. Sme nedočkaví, stále s niečím nespokojní… Keď je zima, chceme leto, keď je leto chceme zimu… ale keď čakáme, svet sa zrazu spomalí, čas ide pomalšie a takisto aj v prírode. Keď sme v prírode trpezliví, môžeme sa dočkať veľkého prekvapenia. Ak je človek pokorný a hľadá vďačnosť v jednoduchosti, vtedy môže premeniť neznáme príležitosti na dobrodružstvá.” Lucka Puškášová
,,Čomu nás mala naučiť púť do Fátimy? Čomu Casa Velha? Pravdepodobne sa všetky tri zhodneme v tom, že jednoduchosti. Čaru obyčajných vecí ako sa spieva v jednej mojej obľúbenej piesni. Ja sama si život veľmi často komplikujem, a vlastne neviem na aké iné miesto by ma mal Pán toho roku poslať ako do Casa Velhy. Očakávali sme veľké veci a pritom sme dostali tak málo – simple things. “ Maťka Mandincová
,,Cesta do Portugalska bola cestou jednoduchosti, jednoty a spoločenstva. Napriek rozdielom, ktoré bolo vidno navonok, sme vytvorili spoločenstvo, kde sa nikto nebál rozprávať a zatiahnuť aj na hlbinu.” Monika Vojtašáková
Žiť podľa myšlienok Laudato Si sa dá aj mimo campu v Casa Velhe. Ak sa zaujímaš o tieto témy dávame ti do pozornosti aj obnovenú kampaň Dobročiny, ktorá vyvrcholí už túto jeseň. Pripomíname tiež fotkovú súťaž „Zasievame budúcnosť“. Ak máš rád fotografovanie a zároveň starostlivosť o náš spoločný domov, toto je super príležitosť ukázať, aké kreatívne a udržateľné prístupy by mali byť neoddeliteľnou súčasťou budúcnosti. Aj počas campu sme si uvedomili aké dôležité je podporovať regionálnych farmárov, a keby sme sa my zapojili do tejto súťaže, bolo by to takto: „Na fotke, ktorú práve fotím sú rastúce jahody v záhrade babičky, ktorá svoju úrodu predáva na miestnom trhu. Takto môžeme spoznať osobne človeka, ktorý s láskou vypestoval chutné ovocie.“
Foto: S podobnou fotografiou sa do súťaže môžete zapojiť aj vy.
Camp bol o mnohých rozhovoroch a zdieľaní skúseností ako sa aj my mladí môžeme angažovať a nachádzať kreatívne spôsoby starostlivosti o náš spoločný domov. Skúseností mladých ľudí z viacerých krajín si môžete pozrieť v dokumentárnom filme so slovenskými titulkami „Budúcnosť je v rukách mladých“, ktorý pripravili CIDSE, konkrétne platforma “Change for the Planet – Care for the People”.
Vaše Laudato Si influencerky, eRkárky Monika, Lucka a Maťka
