Cítim sa unavená. Akoby zo mňa vytekala posledná kvapka života. Som v koncoch, “vyradený”, ako keby som bol na tomto svete iba bezcenným predmetom. Som v strese, zmätený, sklamaný, rozčarovaný, bez iniciatívy, tvorivosti, strácam svoje ilúzie, plány. Akékoľvek snaženie sa mi zdá nadľudské, žijem v napätí,…
Tieto a podobné príznaky nájdeme u človeka, ktorý prepadá do stavu vyhorenia. Z čoho však môžeme “vyhorieť”? Alebo lepšie povedané “pre čo môžem horieť”?
Slovo „horieť” býva často krát prenesené a myslené obrazne. Horieť môže naše srdce – láskou k niekomu alebo nadšením pre niečo. Niekto môže byť nadšený športom, iný milovanou osobou, štúdiom, umením, prácou, prírodou, vedou,… Avšak jedno „zahorenie” nás sprevádza celým životom a napĺňa každú našu činnosť. Človek túži zamerať svoj život k určitému „celoživotnému cieľu” a podľa toho aj žiť. A tým je pre nás každodenné odpovedanie na Božie volanie, nachádzanie Jeho plánu s nami, nájdenie zmyslu života. Ak naň odpovedáme, naše srdce horí. Spomeňme si na udalosť po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Cesta do Emauz, dvaja učeníci: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?” (Lk 24,32). N e h o r e l o? Tam, kde sa ľudia stretávajú s Ježišom, objavuje sa nadšenie, oheň.
Ovplyvňuje moje ,,horenie” to čo robím?
Samotná činnosť nie je až tak dôležitá, samozrejme ked sa jedná o konanie dobra, ale dôležitý je dôvod, hlbšia podstata, PREČO to robim ?
Niekedy môžeme byť zapálení pre niečo, z dôvodu toho, že sa nám to páči, je to naše hobby. Napr. rada sa pracujem s deťmi, baví ma to, aj niektorí moji rovesníci, kamaráti sú animátormi, tak som animátorkou aj ja. Deti mi chodia na stretko, som kreatívna, nemám problém vymyslieť program. Cítim sa šťastne. Môžem povedať, že som zapálená. Keď tu zrazu to nie je všetko také ideálne. Počet detí na stretku sa znížil, vzťahy vo farnosti akosi škrípu, do toho prídu povinnosti v škole, doma,… Tak rozmýšľam, že s tým skončím.
Ak niečo robíme len preto, že sa nám to páči a baví nás to, je veľká pravdepodobnosť, že ak prídu ťažkosti, či prekážky, začneme si hľadať niečo nové, čo sa nám opäť bude páčiť.
Čiže to čo robíme, by malo mať hlbšiu podstatu. Nielen podľa vlastnej ľubovôle robím, to čo robím, ale spolupracujem s Bohom pri hľadaní a nachádzaní svojho povolania, poslania.
Čo je to vlastne vyhorenie?
Koreň burn-out spočíva v našej existencionálnej potrebe veriť, že náš život je zmysluplný, že veci, ktoré robíme, sú nejako užitočné, dôležité, ba dokonca v určitom zmysle „hrdinské”. Burn-out je tak často dôsledkom zlyhania pri hľadaní zmyslu života.
Je to formálne definovaný a subjektívne prežívaný stav telesného, citového a duševného vyčerpania, spôsobený dlhodobým zotrvávaním v situáciách, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné.
„Burnout je konečným štádiom procesu, pri ktorom ľudia, ktorí sa hlboko emocionálne niečím zaoberajú, strácajú svoje pôvodné nadšenie a motiváciu.” (Henrich Freudenberger)
Čo burnout nie je?
Stres – do stavu stresu sa môže dostať každý, aj ten, kto nie je intenzívne zaujatý svojou prácou na rozdiel od burnout (tu je vždy prítomné počiatočné nadšenie, „horenie”). Stres predchádza burnout, no nie každý stres ním končí.
Depresia – môže sa objaviť u ľudí, ktorí horlivo pracujú, ale rovnako i u tých, ktorí nepracujú vôbec. Môže sa vyskytovať nezávisle na burnout a dá sa liečiť farmakoterapeuticky, čo burnout zatiaľ nie.
Únava – na rozdiel od burnout má bližší vzťah k fyzickej záťaži.. Po odpočinku zväčša mizne a môže byť spätá s príjemnými pocitmi – napr. po dobre vykonanej práci
Som človekom, ktorého sa môže týkať syndróm vyhorenia?
Áno, ak si človekom:
- ktorý je veľmi nadšený tým, čo robí, prežíva, tvorí, riadi (alebo bol, avšak časom u neho toto vnútorné zanietenie opadlo),
- ktorý kladie na seba neustále vysoké nároky,
- ktorý pracuje nad úroveň svojej kapacity, kompetencie, schopností, zručností a pod.,
- perfekcionalista, ktorý sa snaží robiť všetko čo najlepšie a najpresnejšie,
- ktorý neúspech prežíva ako osobnú porážku,
- ktorý nie je schopný primerane si odpočinúť, relaxovať, regenerovať svoju silu,
- ktorý žije dlhodobo v medziľudských konfliktoch,
- s nízkou úrovňou zdravej asertivity,
- ktorý stále viac dáva ako prijíma,
- s viacerými ťažkými životnými podmienkami,
- ktorý nie je schopný znižovať požiadavky, ktoré kladie na seba,
- ktorý pociťuje neustále ohrozenie kladného sebahodnotenia,
- ktorý dlhodobo a bezprostredne prichádza do osobného styku s ľuďmi,
- ktorý dlhodobo neúspešne jadná s ľuďmi,
- ktorý má príliš strohý pracovný režim
- ktorý dlhodobo znáša prílišnú emocionálnu záťaž
“Najnadšenejší ľudia upadajú do najťažších foriem vyhorenia. Závažnosť ich fyzického i psychického stavu je do určitej miery ukazovateľom ich pôvodného nadšenia. Opakom nadšenia je apatia, letargia, strnulosť.” (J. Křivohlavý)
Dá sa predchádzať burnoutu?
Dá.
Ako? Jednoducho – prikladať. Dokonca sa burnout dá aj prekonať, ak sa s ním múdro zachádza. Môže byť dokonca prvým krokom k zlepšeniu povedomia o tom, kým sme. Môže byť predchodcom dôležitých životných zmien, nášho osobného rastu, vývoja našej osobnosti.
Niekoľko tipov k prevencii
1. Buď otvorený
- k situáciám: “Spravodlivému všetko slúži na dobré!”
- k ľuďom: stretávaj sa s animátormi iných farnosti, pýtaj sa priateľov “Ako to vidíš ty?”, “Som na správnej ceste?”. Hovor o svojich pocitoch. Počúvaj – svoje srdce, blížneho i Boha
- k Bohu: tvoj Stvoriteľ vie najlepšie čo potrebuješ! Ver mu!
2. Odmeň sa
Odmena ako prejav lásky k sebe. “Miluj blížneho svojho, ako seba samého!” Maj sa rád.
Pred niekoľko veľa rokov dozadu (cca 2021 rokov) Boh nám ľuďom poslal Dar z neba – Ježiša. A prečo to urobil? Pretože sme boli skvelí? Že nás chcel odmeniť, za niečo dobré, čo sme vykonali? Skôr si myslím, že tento Dar nám poslal preto, lebo sme to potrebovali. Ľudia ani vo Svätom Písme nekonali najlepšie, aj keď možno chceli a snažili sa. Ale Boh videl, ako nás ťaži hriech a ponáhľal sa nám pomôcť. Poslal nám svojho Syna, aby nás naučil láske. Aj keď sa ti niečo nedarí, nehľaď na úspešnosť svojho diela, ale na vernosť a lásku, ktorú do toho dávaš. Aj keď sa ti zdanlivo niečo nedarí, môžeš sa odmeniť :).
3. Buď vytrvalý a trpezlivý v láske
Láska je trpezlivá. Buď aj ty. Neočakávaj okamžité waw výsledky svojho snaženia. Prikladaj pomaly, postupne, s mierou.
4. Buď radostný
S radosťou, humorom, úsmevom ide všetko ľahšie, aj ťažkosti.
5. Nachádzaj mieru
V práci i v oddychu. Hľadaj svoje povolanie a nezabúdaj ani na “brúsenie pily”.
Ako dbať na prevenciu u mne zverených eRkárov?
Ako lídri by sme prevenciu nemali uskutočňovať iba v osobnom živote, ale mali by sme na ňu dbať i pri práci s našim tímom. A to tak, že:
- som pravidelne v kontakte s mojimi ľuďmi, nie iba keď niečo “horí”,
- pristupujem k nim bez podozrievania,
- harmonizujem vzťahy v tíme,
- poskytujem členom tímu dlhodobý nadhľad – neinformujem ich iba o čiastkových úlohách,
- ak som členom vzorom žitia hodnôt,
- ak dávam členom svojho tímu najavo, že si vážim ich prácu.
Pripravili: Berny Tužáková a Lucka Molnárová. Pri teoretickom podklade o syndróme vyhorenia boli použité texty z knihy Hořet, ale nevyhořet od Jara Křivohlavého, ktorú vrele k tejto téme odporúčame.
