Každý z nás to už niekoľkokrát povedal: „Nemám čas.“ Hovoríme to ráno, keď sa ponáhľame, cez deň, keď nestíhame, aj večer, keď máme pocit, že sme nič poriadne nestihli. Čas akoby nám stále unikal medzi prstami, aj keď sa ho snažíme chytiť, plánovať a organizovať. A predsa, všetci ho máme rovnaké množstvo, 1 440 minút denne. Kde sa teda stráca?
Čoraz častejšie sa odpoveď skrýva tam, kde ju možno ani nechceme hľadať – v obrazovkách a displejoch, ktoré nás sprevádzajú každý deň. Displeje trávia s našimi deťmi veľa času a prestávajú byť len neutrálnymi nástrojmi multimediálnych obsahov. Nie sú ako bicykel, ktorý použijem, odložím a keď ho znovu potrebujem nájdem ho taký, aký bol predtým. Zatiaľ, čo odložíme mobil, aplikácie analyzujú naše správanie, neustále sa vylepšujú, a to s cieľom udržať našu pozornosť pri budúcom použití dlhšie ako naposledy.
Niektorí inžinieri, ktorí navrhujú aplikácie pre sociálne siete priznali, že sa inšpirujú od výrobcov hracích automatov. 90 % detí a dospievajúcich na Slovensku používa smartfón niekoľkokrát denne, viac dievčatá ako chlapci. Cez víkend trávi tretina detí na internete viac ako 4 hodiny denne, cez týždeň je to každé piate dieťa. Aj s týmto treba rátať, keď privádzame deti do spoločnosti displejov.
Rovesníci
Aj keď sa budeme snažiť o výchovu k digitálnej miernosti, naše deti sa budú stretávať s rovesníkmi, ktorí nemajú od rodičov žiadne limity a ktorí ich budú pozývať k sebe domov hrať sa do večera na konzole. Cez kampaň MINIdigi chceme prispieť aj k tomu, aby sa o digitálnej miernosti viac hovorilo a aby rodiny nachádzali pre svoje deti taký okruh rovesníkov, ktorí majú podobné hodnoty, a ktoré ich deti zavolajú von. Každý so svojím displejom? 40 % účastníkov štúdie o zdraví slovenských školákov uviedlo, že používa mobil ako prvú vec, keď sa cíti na nič. Utieka sa k displeju, keď potrebuje utíšiť samotu, smútok a nechuť čokoľvek robiť. Kedysi bol v obývačke jeden televízor a patril celej rodine. Dnes máme personalizovaný zábavný priemysel založený na streamingových službách. Aj keď máme v rodine viacej displejov, psychológ Juraj Holdoš odporúča od malička zvykať deti na to, že všetky displeje patria rodičom a dieťa ho využíva za určitých podmienok.
MINIdigi 2025 Katolícka spojená škola Nové Zámky
Displeje nevymysleli na vzťahy
Dnes, keď siete a nástroje ľudskej komunikácie dosiahli neslýchaný stupeň vývoja, cítime výzvu objaviť a sprostredkovať tajomstvo spoločného života. Je to preto, že digitálne technológie neboli primárne vytvorené na to, na čo ich dnes používa väčšina ľudí – na vzťahy. V skutočnosti boli vyvinuté na prácu, na zlepšenie ľudskej produktivity. Kvôli tomu, že cez displeje vnímame druhého redukovane (napr. ako 3D obraz), nebudú technológie zásadne zveľaďovať naše vzťahy a rozvíjať priateľstvá. Vieme, že v mysli dnešných detí veta „Stretnem sa s kamarátom.“ môže rovnocenne znamenať osobné stretnutie alebo čet.
My ako sprievodcovia tejto generácie by sme však v tom rozdiel vidieť mali a mali by sme pomáhať deťom spoznávať digitálne technológie ako nástroje, ktoré nenahrádzajú, ale dopĺňajú osobnú komunikáciu. Ak chceme byť digitálnymi sprievodcami, nemusíme sa vyznať vo všetkých novinkách a odoberať technologické časopisy. Podstatné je totiž niečo iné. Budovať s deťmi vzťah založený na dôvere. Venovať im veľa času, najmä keď sú malé, pozerať sa im často do očí. Vďaka takýmto vzťahom sa deti vždy budú cítiť bezpečne a budú sa môcť vrátiť, ak sa z nich stanú digitálni migranti. Veľa vecí dokážu deti po displejoch spracovať samé. Ale mali by sme si byť istí, že k nám prídu ako k priateľovi, keď budú mať ťažkosti. A tie pravdepodobne prídu. Vieme napríklad, že skúsenosť s kyberšikanovaním má viac ako štvrtina detí vo veku 9 – 17 rokov.
Pevný vzťah a dôverné rozhovory
Je dôležité veľa sa rozprávať o obsahu, bezpečnosti, pravidlách na internete, o sociálnych sieťach, o syndrome FOMO (strach z toho, že niečo zmeškáme na internete). Spoločne vedieť pomenovať pozitíva, prínosy digitálnych technológií, ale aj nebezpečenstvá a ich dopady. Pre deti to nemusí byť ľahké, ale ak majú v nás dôveru, povedia všetko. MINIdigi znamená žiť tento štýl v spoločenstve. V spoločenstve znamená aj to, že dieťa cíti, že môže byť samé sebou, že má hodnotu, posilňuje svoju sebaúctu. Nielenže v spoločenstve všetko ide ľahšie a lepšie, ale zároveň, ak sa rozhodneme žiť MINIdigi spolu s druhými, môžeme si byť vzájomne oporou, kontrolou, povzbudením, motiváciou a spoločne sa deliť s ťažkosťami i s radosťami, ktoré nám MINIdigi život prináša.
MINidigi 2025 Plaveč
Ako dlho je príliš dlho?
Približne polovica 11-ročných detí v štúdii o zdraví slovenských školákov uviedla, že v ich rodine uplatňujú pravidlá na užívanie internetu len zriedkavo alebo vôbec. V skupine 15-ročných školákov to uviedlo až 80 % chlapcov a dievčat. Pre výchovu k digitálnej miernosti je dohoda s dieťaťom o dennom limite základom pre budovanie ďalších dobrých návykov. Koľko času je však dobré ako limit stanoviť. V MINIdigi radi opakujeme radu autorky Slávky Kubíkovej:
MAXIMUM PRE DIGITÁLNY VOĽNÝ ČAS = VEK / 7
Keď sme sa opýtali sprievodcov detí a mladých ľudí, aký impulz ich inšpiroval k záujmu o tému digitálnej miernosti a aké prekážky im stoja v prežívaní digitálneho minimalizmu, mnohí hovorili o tom, že sami na sebe spozorovali nadmerné používanie digitálnych zariadení. Hovorili o tom, že i keď zapínajú mobil s úmyslom niečo vybaviť, po 20 minútach sa spamätajú a snažia sa rozpomenúť, čo pôvodne chceli urobiť, keď zobrali mobil do ruky.
- „K záujmu o digitálny minimalizmus ma viedlo zistenie, že som tiež závislá na mobile.“
- „V digitálnom svete sa melie strašne veľké množstvo informácií. Človek sa musí naozaj ovládať, aby im nepodľahol.“
- „Digitálny svet je pohlcovač času, ak si človek nedáva osobné limity.“
Čas je to najvzácnejšie, čo môžeme darovať
Digitálny svet si často pýta stále viac času a pozornosti. No práve preto je dnes ešte vzácnejší čas, ktorý si vedome darujeme navzájom – v rodine, medzi priateľmi, v spoločenstve. Dieťa nepotrebuje dokonalých rodičov ani odborníkov na technológie. Potrebuje blízkych ľudí, ktorí ho počúvajú, rozumejú mu a ukazujú mu, že najkrajšie veci sa dejú mimo displeja.
Aj malé rozhodnutia majú veľkú silu: spoločná večera bez mobilov, rozhovor pred spaním, hra vonku, nedeľa viac spolu ako online. Keď deti zažijú, že skutočné vzťahy prinášajú radosť a prijatie, ľahšie sa naučia používať technológie s mierou.
MINIdigi nie je boj proti technológiám. Je to pozvanie vybrať si to, čo je dôležitejšie. Menej času na displeji môže znamenať viac času na smiech spolu s kamarátmi. A práve takýto čas formuje srdce dieťaťa najviac.
Pripravila Monika Vojtašáková podľa brožúrky MINidigi
