S bolesťou v srdci sme prijali správu, že otec biskup František Tondra už nie je tu, medzi nami. Zároveň s vierou prežívame, že už je blízko pri Pánovi a naďalej nás bude sprevádzať.
Ďakujeme otcovi biskupovi za jeho neustály záujem o prácu s deťmi. Osobitne si spomíname na všetky naše podujatia, ktorých sa vždy rád zúčastnil. Opakovane slúžil svätú omšu na našich Snemoch – stretnutiach vedúcich eRka na rôznych miestach diecézy, ale i na púťach detí v Levoči. Od roku 1996, kedy sa prvýkrát uskutočnilo vyslanie koledníkov Dobrej noviny na Spišskej Kapitule, pokiaľ mohol, vždy rád tieto sväté omše celebroval a svojím požehnaním vysielal koledníkov, aby priniesli požehnanie do rodin vo farnostiach. Kolednícku akciu Dobrá Novina osobitne podporoval, často nám hovoril, že má veľký morálny rozmer, nielen v tom, že pomáhame deťom v núdzi, ale aj učíme naše deti solidarite s druhými. Nielen ako diecézny biskup, ale roky aj ako predseda konferencie biskupov Slovenska podporoval aktivity nášho hnutia, mohli sme sa naňho kedykoľvek obrátiť a vedeli sme, že naša prosba neostane nevypočutá. Vždy sme dostali odpoveď, povzbudenie, radu, odporučenie ako kráčať ďalej.
Práca s deťmi v jeho diecéze mu ležala vždy na srdci. Vždy sa živo zaujímal o farnosti, v ktorých eRkári pôsobili, pýtal sa na záujem detí, na spoluprácu s kňazmi či na problémy, s ktorými sa pri práci s deťmi boríme. Taktiež podporoval úsilie svojich kňazov a bohoslovcov, ktorí chceli byť v eRku aktívni. Sme presvedčení, že aj vďaka aktivite a starostlivosti otca biskupa o eRko, sa niektorí z našich animátorov rozhodli pre kňazské povolanie.
Vždy sme cítili hlboký záujem o každého z nás. Jeho záujem, jednoduchosť a pokojný rozvážny prístup ostanú hlboko v našich spomienkach na neho. Pri stretnutiach vždy z otca biskupa vyžaroval pokoj a tichá radosť. Bol obdivuhodný človek vo svojej skromnosti, jednoduchosti.
Drahý otec biskup, budeme sa snažiť váš odkaz niesť ďalej v našich životoch a odovzdávať ho cez eRko ďalším generáciám vo vašej diecéze, ale i na celom Slovensku. Bude nám chýbať Vaša prítomnosť a Vaše slová, ale máme nádej, že sa za nás budete prihovárať u Pána, ktorý si Vás vzal k sebe. Vyproste nám ducha pokoja, jednoduchosti a lásky k pravde, tak ako ste to Vy vedeli žiť.
Spomíname
Želanie otca biskupa k 15. ročníku Dobrej noviny
Pätnásť rokov pripomína rast dieťaťa do dospelosti. A skutočne Dobrá novina za pätnásť rokov vyrástla z detských začiatkov na obrovskú udalosť každých Vianoc. Každoročne čoraz viac detí prináša do našich rodín posolstvo: „Narodil sa Kristus Pán, veseľme sa…“ Narodil sa pre všetkých, aj pre tých, ktorí žijú v neľudských podmienkach a hladujú. Najmä deti. Preto pri pätnástom výročí pozdravujem všetkých zvestovateľov Dobrej noviny, aby mali ešte väčšiu radosť zo svojej vianočnej apoštolskej a dobročinnej akcie. Nech Boh žehná ich kroky a otvára dvere i srdcia všetkých, ku ktorým budú smerovať!
eRkári spomínajú
Zuzana Čaučíková
S otcom biskupom som sa prvýkrát osobne stretla na Svetovom stretnutí mládeže v Čenstochovej v roku 1993. Keď sme stúpali spolu s tisíckami mladých na miesto stretnutia s Svätým Otcom, zrazu sme si všimli ako náš otec biskup kráča s úsmevom sám, medzi mladými a vdychuje naplno atmosféru prvého svetového stretnutia, na ktorom sa slobodne mohli zúčastniť mladí z Východnej i Západnej Európy. Hneď keď sme ho zbadali sme sa k nemu prihlásili, že sme z jeho diecézy, verím, že sme mu vtedy urobili radosť. Od vtedy som sa s ním stretla ešte veľakrát, vždy sa zaujímal o našu prácu i o to ako plynie náš osobný život a milo ma prekvapil, keď nás hneď vedel zaradiť do eRka.
Stále mám však v pamäti stretnutie na svätej omši spojenej s vyslaním koledníkov. Jeden rok som sa s ním šla pred svätou omšou dohodnúť na záverečnom požehnaní koledníkov, ktoré je v príručke Dobrej noviny. Zobral si vtedy príručku so sebou. O rok na vyslaní koledníkov som zas šla za ním, aby sme si dohodli priebeh vyslania. Mala som so sebou ako v predchádzajúcom roku príručku DN. Aké bolo moje prekvapenie, keď siahol do aktovky a povedal mi: „Zuzana, veď príručku som dostal vlani, tak som si ju priniesol so sebou“.
Ďakujem otec biskup za Váš prístup k nám, za to, že nielen vtedy v Čenstochovej ste šli spolu s mladými za Svätým Otcom, ale že ste nás k nemu viedli počas všetkých rokov vo Vašej službe v diecéze.
*****
Sestra Veronika Berežná
S otcom biskupom Františkom Tondrom som sa stretla viackrát. Prvýkrát po Nežnej revolúcii v Dolnom Smokovci kde sme mali rehoľné sestry nejaké stretnutie.Aké – to si už nepamätám ale pamätám si, že som s veľkou bázňou pozerala ako cez prestávku sa zamiešal medzi nás, nalial si do obyčajného pohára čaj, tak ako my všetky a prihovoril sa sestre vedľa.
Častejšie som sa s otcom Františkom stretla počas jeho vysielaní v rádiu Lumen, kde som bola asi dva roky. Bol obdivuhodný človek vo svojej skromnosti, jednoduchosti a pritom vždy mal povzbudivé slovo, ktorým sa prihovoril ku každému v rádiu, koho stretol. Všetci ho oslovovali jednoducho otec biskup; pri ňom nikomu nenapadli tie iné tituly a oslovenia. Počas jeho relácie, ktoré som pravidelne počúvala, som si uvedomila, že je to Boží muž – človek s veľkou vierou a dôverou v Božiu lásku. Som vďačná Pánovi, že som ho osobne poznala a verím, že je už v Božom náručí.
*****
Vladko Dutka
Aj vďaka aktivite a starostlivosti otca biskupa o eRko, sa niektorí z animátorov rozhodli pre kňazské povolanie.
*****
Tomáš Andor
Otec biskup František bol otcom u ktorého sme mali stále možnosť pracovať a rozvíjať sa. Bol to veľký človek, ktorý však často pre chorobu a množstvo povinností nemohol prísť k nám. Vždy však poslal niekoho zo svojich pomocných biskupov. Posledný krát sme ho mali možnosť vidieť na sneme územnej rady Spiš kde celebroval slávnostnú svätú omšu. Otca biskupa sme mali možnosť vídať aj na vysielaní koledníkov a misijnej púti. Pamätám si ho z misijnej púte, kde som miništroval a pred svätou omšou učil chlapcov ako mu majú nasadiť mitru. Robil to pokojne a s úsmevom. Na otca biskupa budeme určite spomínať v dobrom, pretože aj napriek okolnostiam vždy, keď mohol, bol s nami.
*****
Lukáš Marťák
Otec biskup František pre mňa bol a navždy bude skutočnou osobnosťou. Každé stretnutie s ním bolo preplnené láskou, dobrotou, pokojom. Na ňom bola vždy viditeľná vlastnosť, ktorú môžeme v úprimnosti vidieť u málokoho: zhovievavosť. Vždy ma prekvapilo, keď sa rozhodol sláviť liturgiu s animátormi detí či dokonca s našími najmenšími deťmi, obával som sa totiž, akú úlohu zohrá veľký vekový odstup, ako aj zmena doby, v ktorej jednotlivé generácie žili. Vždy sa potvrdilo, že sa obávam zbytočne, iba ľudsky. Otec biskup bol totiž nositeľom Božej logiky, ktorá nepozná pojem “vekový odstup”. Deti sa naňho tešili a my – animátori – sme cítili veľké povzbudenie a usmernenie z jeho slova i láskavého pohľadu. V živote poznáte len málo ľudí, na ktorých by ste sa tešili neustále, nech ich stretnete kdekoľvek. Veľký bojovník napriek mnohým ochoreniam, navždy náš otec biskup František, medzi nich bezpochyby patril. Ďakujeme Bohu za takýto dar do našich životov!
*****
Aďka Pavlinská
Veľmi živo si spomínam na náš územný snem na Orave, kam došiel otec biskup František odslúžiť sv. omšu v deň, keď nám po prvý raz oznámil, že v diecéze už nie je hlavným. Žiarili z neho taký pokoj a láska, že sme sa po skončení omše s animátormi o tom ešte dlho rozprávali. Počas liturgie vtedy zbor mladých spieval nejednu pieseň v angličtine, pričom otec biskup musel po liturgickom úkone aj čakať, kým sa pieseň dospievala. Musel prejaviť veľkú mieru trpezlivosti, bol úplne pokojný a vyžaroval čosi, čo si pamätám dodnes. A budem si to pamätať aj naďalej. Nainfikoval nás láskou ku Kristovi.
*****
Ondrej Tabak
Každé stretnutie s ním za posledné roky bolo obohacujúce. Najviac ale na mňa zapôsobilo to, že v sobotu v septembri keď sme mali my územný snem, bola na Kapitule sv. omša spojená s inštaláciou nového biskupa a otec biskup František napriek návštevám, obedu, zaneprázdnenosti a pod. predsa prišiel k nám slúžiť poobede sv. omšu. Možno ako poďakovanie, možno ako rozlúčku. Ale viackrát dal počas sv. omše najavo, že neodchádza a že na nás bude stále myslieť. Tak verím, že na nás stále, aj keď už z iného “miesta”, myslí.
