Ak chcem spolupracovať s deťmi, potrebujem poznať detský svet, prijať a rešpektovať ho. Čo to znamená, môžeme sa rozpamätať na prednášky z kurzov o vývinovej psychológii či o tom, ako myslia deti.
Veci, na ktoré by sme mali brať ohľad, dávať si na ne pozor, snažiť sa im zabrániť v súvislosti s brzdením detskej vnímavosti a potenciálu (vychádzajúc z pohľadu pedagogičky Jaroslavy Koníčkovej a psychológa Jaroslava Křivohlavého):
1. Skracovanie detstva
Deti sa dnes predčasne stretávajú s problémami dospelého sveta. Hlavne televízia a reklama ich často zvádzajú k tomu k “dospeláckemu” správaniu. Ale často aj rodičia urýchľujú deťom vstup do spoločnosti. Deti potrebujú dostatok času na to, aby mohli vyrásť. Urýchľovanie často spôsobuje agresiu, apatiu či náklonnosť k závislostiam.
Na stretku: rešpektujem obdobie detstva ako vzácnu etapu života. Podporujem hravosť a cez primerané metódy deťom sprostredkuvávam dôležité témy, s ktorými sa stretávajú.
2. Nedostatok slobody
Mnohé deti nemajú šancu sa slobodne rozvíjať. Často ich túžby nezodpovedajú túžbam dospelým, a dlhé roky sa venujú niečomu, čo nechcú. Deti potrebujú dostatok času, voľný priestor na to, aby mohli vypracúvať si svoje vlastné projekty a realizovať vlastné nápady. Deti, ktoré sa snažia plniť iba túžby svojich rodičov, sa skôr či neskôr ocitnú v období krízy. A potom sa ako mladí nevedia rozhodnúť, čo by chceli v živote robiť.
Na stretku: nechávam deťom priestor, aby sa mohli realizovať. Nie štýlom “robte si, čo chcete”, ale “navrhnite, ako by sme to mohli urobiť”. Daná výzva bude na deti pôsobiť motivačne. Niekedy deťom prinášame i presné postupy. Čo je dobré, aby sa naučili i nejakým pravidlám, poriadku. No často je i čas nechať pôsobiť detskú fantáziu a vynaliezavosť.
3. Nedostatok priestoru na rozvíjanie predstavivosti
Vďaka predstavivosti sa rozvíja tvorivosť. Najjednoduchšie prostriedky, aké majú rodičia k dispozícii, sú hry, rozprávky, domáce majstrovanie, čítanie. No jeden z najväčších darov, ktorý môžete dať svojim deťom, je čas prežitý s nimi. Byť s deťmi, pracovať s nimi, fantazírovať, to všetko môže pretvoriť malé bezvýznamné veci na nezabudnuteľné chvíle. A čo je tiež veľmi dôležité, nemali by sme zabúdať na duchovno.
Na stretku: využívať rôznorodosť aktivít. A to, čo p. Koníčková nazýva duchovno, to je nám eRkárom jasné :). Živý vzťah s Nebeským Otcom, to je top, čo môžeme deťom sprostredkovať.
4. Kontakt s realitou
Na deti vplýva mnoho vecí, ktoré bránia ich kontaktu s realitou. Predovšetkým televízia, filmy, počítačové hry. Ak deti žijú s médiami niekoľko hodín denne, tie im postupne znemožňujú objavovať vlastné schopnosti. Potreba snov a fantázie je tak presýtená umelým spôsobom. Mnoho psychológov bije na poplach a hovoria, že vzniká nový analfabetizmus, a to analfabetizmus žasnúť, uvažovať, kontemplovať.
Na stretku: nielen prežívajme zážitky, ale učme deti aj premýšľať o nich. Čo mi to hovorí pre môj život? Nielen motivácia pre motiváciu, ale vždy prepoj na to, čo ma to učí, o čom mi to hovorí.
5. Nenačúvanie deťom
Urobme si čas na počúvanie detí, i keď je veľa vecí “čo potrebujeme stihnúť”. Povzbudzujme ich, aby nám rozprávali o radostiach i starostiach. Snažme si zapamätať, čo nám dieťa povedalo. Neklamme deťom. Rešpektujme právo dieťaťa na súkromie.
Text bol použitý v rámci workshopu Maxi jar 2019. Pripravili: Monika Daráková, Julka Frčková a Lucka Molnárová
Stiahni si vo formáte .pdf:
