Zdravotníci isto zbystrili pozornosť, lebo táto skratka je im známa. (A veríme, že základy KPR – kardiopulmonálnej resuscitácie, ovláda každý z nás.) Tieto tri písmenká však môžu byť aj takou “prvou pomocou” každého vedúceho, aby získal svoje deti na stretku k spolupráci.
Komunikácia
Môže sa stať, že dieťa nereaguje na naše požiadavky, robí si všetko po svojom a narúša priebeh stretka… Nie každého musí baviť všetko, deťom treba dať slobodu v tom, či sa do aktivity zapojí, alebo nie. No v prvom rade skúsme deti k činnosti, ktorú chceme, aby robili – motivovať. Možno sa nám podarí zaujať dieťa i k tomu, čo by inak robiť nechcelo. Ponúkame niekoľko metód z Môjho stretkobloku (s. 96), ktoré môžu pomôcť získať deti k spolupráci. Pozor – nie každá metóda funguje vždy a u každého dieťaťa. Nenechajme sa však odradiť, ak to pomôže čo i len jednému, stojí to za to.
Metóda 1: Popisuj
Popíšte, čo vidíte, alebo popíšte daný problém. Napr. deti na tábore nezhasínajú svetlo pri odchode z toalety (stretkárne, jedálne). Namiesto „Koľkokrát som ti už povedala, aby si na toalete (stretkárni, jedálni) zhasol, keď odtiaľ odchádzaš?!“ radšej popísať to, čo vidíte „Na toalete (v stretkárni, jedálni) sa svieti.“ Keď dospelí popíšu problém, dáva to dieťaťu možnosť, aby sa samé rozhodlo, čo urobí. (Najlepšie v situácii, keď dieťa cíti, že je jeho pomoc na mieste.)
Metóda 2: Poskytni informáciu
Napríklad namiesto „ustavične vám hovorím, aby ste zbytočne nekrčili a neničili čisté papiere, robíte to stále a už máme zničenú celú škatuľu, ale vy nie ste schopní počúvnuť ani len túto moju malú prosbu, ste takí nezodpovední!…“ Povedať radšej „vedeli ste, že na 50 kíl papiera musia zrezať jeden veľký strom? Ten vytvorí za deň 180 litrov kyslíka. Človek v pokoji spotrebuje za deň až 360 litrov, čiže preňho musia „vyrábať” kyslík až dva stromy. Čo myslíte, ako s tým súvisia čisté papiere?“ Je ľahšie prijať informáciu, než obviňovanie. Deti obyčajne samé vydedukujú, čo by mali urobiť. (Nedávajte dieťaťu radu, ktorú pozná; aby z toho nevyvodilo, že
si o ňom myslíte, že je hlúpe.)
Metóda 3: Povedz to slovom
Deti nemajú radi dlhé preslovy, kázanie alebo vysvetľovanie. Lepšie si zapamätajú krátku poznámku. Napríklad namiesto „Deti, už som vám asi stokrát vravela, aby ste si ukladali fixky a ceruzky po každom kreslení. Sú potom stále rozhádzané a nakoniec stretka ich musíme poukladať my – vedúci. Mali by ste sa naučiť poriadku aj v takýchto malých veciach, aby ste raz mali poriadok v celom svojom živote…„ povedať jednoducho „deti, fixky!“
Metóda 4: Hovor o svojich pocitoch
Keď deťom povieme, čo cítime, tak môžeme byť úprimní a pritom ich neraniť. Vôbec sa nezmieňujme o tom, akú majú osobnosť alebo povahu.
Metóda 5: Napíš odkaz
Niekedy sa môže stať, že účinnejšie je písané slovo. Na stretku môžeme takto pripevniť nejaké odkazy napr. do prezuvarne – predtým než vojdeš do herne (na stretko, do miestnosti), skús sa pozrieť, či máš na nohách prezuvky.
Zdroj a TIP na knihu:
ADELLE FABER, ELAINE MAZLISH: Jak mluvit, aby nás děti poslouchali. Brno 2007. Vyd. C Press
Cvičenie pre Teba:
Predstav si situáciu, že deti na stretku (v tábore) pravidelne nezatvárajú lepidlá na papier (hádžu loptou do stropu pomedzi lampy). Premysli si, čo by si im povedal/a ako obyčajne, a ako by si riešil situáciu použitím piatich uvedených metód. Svoje nápady si porovnaj a prerozprávaj so svojím spoluvedúcim….
Písmenu P ako potenciál a R ako rešpektovanie sa budeme venovať v ďalších dieloch ;-).
Text bol použitý v rámci workshopu Maxi jar 2019. Pripravili: Monika Daráková, Julka Frčková a Lucka Molnárová
Stiahni si vo formáte .pdf:
