Aj ty si hRdinom, aj ty si apoštolom. Si teda povolaný byť…
SVETLOM
,,Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým, čo sú v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach.“ (Mt 5,14-16)
Sme svetlom sveta. Vo všetkom, čo robíme (či som študent, či pracujem, či som na materskej, či robím stretká,…), vo všetkom sme povolaní vnášať do našej práce kresťanského ducha. Tým, že sa Kristus stal človekom, posvätil každý čas a každý priestor. 30 rokov žil život tesárskeho učňa. Boh sa teda dotýkal dreva, opracovával ho, robil stoličky, trámy,… Dennodenná manuálna práca bola činnosťou, ktorú posväcoval. Aj ty si povolaný vykonávať svoje povolanie s rovnakou víziou, že tvoja práca je dôstojná teba. Si povolaný robiť ju s láskou a vo vedomí, že aj cez ňu vnášaš Kristovho ducha tomuto svetu. Kristus sa cez teba dotýka tvojej práce.
SOĽOU
,,Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?“ (Mt 5, 13)
Soľ, ktorá nie je slaná, neslúži tomu, k čomu bola stvorená. Takisto aj človek, ktorý neuskutočňuje svoje povolanie. Soľ pravdivo slúži, až keď sa vmieša do jedla. Uskladnená v nádobe neslúži. Sme povolaní, aby sme “solili” tam, kde sme – v našej škole, rodine, práci, na našom stretku, medzi animátormi, s ktorými to ide ľahko, i s tými, s ktorými si teraz nerozumiem. Keď soľ rozpustíme vo vode, voda sa stane slanou. A keď sa voda vyparí, vzniknú ešte krajšie kryštály soli. Väčšie a lesklejšie. Buďme slaní!
“Misia v srdci ľudu nie je len časť môjho života alebo ozdoba, ktorú môžem odložiť, nie je to len prívesok alebo jeden z okamihov existencie. Je to niečo, čo nemôžem vytrhnúť z vlastného bytia, ak sa nechcem zničiť. Ja som misia na tejto zemi, a preto som na tomto svete…Tam sa ukazuje, kto je zdravotná sestra „z celej duše“, učiteľ „z celej duše“, politik „z celej duše“, teda tí, ktorí sa v hĺbke rozhodli byť s inými a pre iných. Keď však človek svoje povinnosti oddeľuje od súkromného života, všetko zostane sivé: bude len neustále vyhľadávať uznania alebo presadzovať vlastné záujmy. Prestane byť ľuďom.” Evangelii Gaudium 273
KVASOM
“A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ (Lk 13, 20-21)
Kvas predstavuje odvahu. Odvahu kráčať vpred, kysnúť. Mať odvahu znamená, pokorne veriť, že Boh nás povedie správnou cestou, a že veci, ktoré nám vkladá do cesty, výzvy, s ktorými sa musíme popasovať, sú pre nás tým najlepším. Aj keď nás čosi stlačí a nevládzeme už ďalej kráčať vpred, vzchopíme sa a znovu sa rozpíname. Niekedy dokonca ešte aj na väčšiu plochu, ako sme pôvodne boli.
SVETLO, SOĽ, KVAS – tri obrazy, ktoré nás pozývajú k svätosti. Nemusíme ísť na púšť, jesť kobylky, písať teologické knihy,… aby sme boli svätými. Buď svätý tam, kde si. Realizuj svoje povolanie s láskou a vo vedomí, že tým prinášaš Krista tomuto svetu. Ako laik v Cirkvi si povolaný pokorou, vernosťou a odvahou posväcovať svoje okolie a viesť celý svet ku Kristovi.
Podcast o laickom apoštoláte
O téme laického apoštolátu sme sa rozprávali aj v našom eRko podcaste s Luckou Molnárovou, koordinátorkou vzdelávania v eRku. Vypočuť si ho môžete na www.erko.sk/podcast. Nájdete tam aj archív ostatných našich podcastov. Budeme radi, keď ich budete zdieľať, prípadne odoberať. Ďakujeme.
