alebo o pravdivosti a prijatí zodpovednosti za svoj život…
Vžime sa teraz do situácie, ktorú vystihuje veta: „Veď on to urovná!” alebo „Ja nie som na vine!“
Ako často sa uchyľujeme k takýmto slovám, keď čosi vyvedieme! Hľadáme človeka, ktorý by sa postaral o neporiadok, špinu a chaos, ktorý sme zapríčinili svojím nezodpovedným správaním. Ba nielen to, hľadáme niekoho, koho by sme mohli obviniť za to, čo sa stalo. „To on je zodpovedný za tento chaos, nie ja!“ V koľkých rodinách toto funguje už roky. Otec napríklad príde domov opitý a začne robiť „poriadok“ so svojimi deťmi. „Ukáž mi svoju žiacku knižku, alebo poriadok vo svoje izbe, alebo … čokoľvek. Vidíš, prečo tvoj otec musí piť? Ako môžem nepiť, keď mám deti, ako ste vy? Vy ste teda zodpovední za to, že váš otec pije!“ Alebo matke prasknú nervy, rozčúli sa a koná nepatrične. A aj ona hľadá vinníka: tiež nájde deti, alebo svoju zostarnutú svokru…“
Nestalo sa už aj u vás na stretku či pri práci s deťmi, že keď sa niečo nevydarí, „vyzuješ sa“ z toho alebo „nenápadko“ začneš odsúvať svoje myšlienky, že na vine iste nie si ty? Stane sa… Hľadáme obetných baránkov, ktorých by sme radi urobili zodpovednými za to, čo sme my urobili – alebo neurobili. Manipulujeme a dokazujeme, že to nie my, ale iní sú zodpovední za to, čo sa stalo. A niekedy sa to aj podarí – zostaneme čistí, uveria nám, nájde sa obetný baránok…
Mať teda vždy po ruke niekoho, kto by bol schopný a ochotný prebrať na seba zodpovednosť za naše zlo alebo aspoň za náš často nepremyslený omyl je ohromná vec. Ján Krstiteľ povedal: „Hľa Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta,” keď k nemu prichádzal Ježiš ku rieke Jordán, aby sa dal pokrstiť. Vyriekol ich tak, že ukázal na neho a prítomným ľuďom oznámil: „Hľa, konečne tu máme toho, na ktorého sme čakali veky. Máme tu toho, ktorý odteraz bude niesť na sebe dôsledky všetkých našich hriechov, pádov a vín.“ Ako vnímali túto správu Ježišovi súčasníci? Čo sa vynorilo v ich mysliach?
Na baránka Židia z času na čas obradne kládli svoje ruky a tým svoje hriechy a keď tak urobili, zhodili ho do priepasti alebo ho odviedli na púšť, aby tam zahynul. Ich hriechy mali tak zmiznúť z ich života spolu s baránkom. Pred príchodom Ježiša však baránok nebol ničím iným ako symbolom, ktorý iba čosi naznačoval, no nič nespôsoboval. To, čo na zviera – baránka kládli, neboli v skutočnosti ich hriechy, a to čo dostávali, keď tento baránok zahynul, nebolo odpustenie ich hriechov. Baránok bol pre nich iba silnou túžbou po niekom, kto by za ich predchádzajúcim životom urobil hrubú čiaru a umožnil im znova začať úplne nanovo s čistým štítom.
Táto ich túžba sa naplnila v Ježišovi Kristovi. On sa stal tým baránkom, ktorý naozaj zobral na seba hriechy každého človeka, ktorýmu ich odovzdal, za tieto hriechy zomrel, a tomuto človeku ponúkol nový začiatok. A toto je správa naozaj veľkolepá. Z viny, z hriechu nie je možné sa dostať vlastnými silami. Ježiš bol ochotný vziať na seba zodpovednosť za naše hriechy, ale až potom, keď ju za ne zoberieme na seba najprv my sami, a keď po ich odpustení začneme nový, úplne iný život, než bol ten, ktorý sme viedli dovtedy.
Ježiš učil: „Ja som svetlo sveta,“ a presne týmto aj bol. Ježiš nám ponúka svoje svetlo, aby sme videli a teda ako slepým nám vrátil zrak a ako nevedomým nám udelil chápanie. On nám naše hriechy nielen odpustil, ale nás zároveň volá aj k tomu, aby sme boli zodpovednými ľuďmi. Aby sme boli schopní zo svojich hriechov sa poučiť a vyvodiť z toho dôsledky pre ďalší život nielen náš, ale aj tých, ktorí sú okolo nás.
Hriech je zlo. Človeka dokáže celkom zničiť. Ale hriech môže byť aj veľká šanca. Keď nám je odpustený, môžeme sa stať apoštolmi nového života pre iných ľudí, ktorými by sme neboli, keby sme tento hriech neboli spáchali. Preto nás Ježiš ako Baránok po odpustení hriechov nevyťahuje z nebezpečných vôd tohto sveta, a nevysušuje a neumiestňuje na nejakom bezpečnom mieste, kde by sme už ďalej nehrešili. Naopak, posiela nás do tohto sveta, aby sme ho zmenili.
Ale aká je niekedy realita? V každom z nás sa nachádza hrozná a smrtonosná možnosť a pokušenie hľadať niekoho iného, kto by nás zbavil zodpovednosti za to, čo sme urobili alebo čo sme zanedbali urobiť. Konkrétne – „Sme chamtiví, pretože aj iní sú chamtiví. Je to ich vina, nie moja.Pijem a opíjam sa, pretože spoločnosť, v ktorej žijem je tak nesmierne frustrujúca, a ja musím kdesi nachádzať úľavu. Je to teda vina spoločnosti. Nie moja.” Podplácame, kradneme, vyhadzujeme hory odpadkov kdekoľvek do prírody, pretože žijeme v skorumpovanej v spoločnosti, v ktorej sa kradne a vyhadzujú odpadky. Na všetko, čo robíme vieme nájsť obetných baránkov, na ktorých vložíme svoju vinu, svoju zodpovednosť.
Ježiš nám však s plnou vážnosťou pripomína: „Stanem sa pre teba baránkom, ktorý ťa oslobodí od tvojho hriechu a od jeho dôsledkov. Ale zároveň ťa vyzývam, aby si videl a so svojho hriechu sa i poučil. Aby si ma čím ďalej tým menej potreboval ako baránka, a čím viac ako svojho učiteľa, formovateľa a vodcu.“
Spracované pre Lusk 144 s využitím myšlienok P. Milana Bubáka SVD vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu dňa 17. januára 2014. Pripravila -bj-
