Počas tretieho septembrového víkendu som sa zúčastnila nášho Dobrého MAXIstretka ORLI. Stretli sme sa tam mnohí mladí z rôznych farností územia Oravy a Liptova. Stretnutie sa konalo v penzióne v oravskej dedine Párnica. Hlavnou témou víkendu bolo: „Laudato si“. Téma bola inšpirovaná encyklikou pápeža Františka o starostlivosti a udržateľnosti našej planéty a program bol naozaj pestrý.
Počas víkendu som sa dozvedela o novej ročnej téme eRka: „Krajší svet pre všetkých“, v infoblogoch o rôznych kampaniach, ktoré eRko pripravuje a organizuje a v neposlednom rade o všetkých iných akciách, ktoré nás v eRku čakajú. Takýto program býva na každom MAXIstretku, no nečakaným bonusom bola už naša spomínaná téma víkendu.
Navštívili nás vzácni hostia, ktorí s nami zostali počas celého víkendu. Manželia Lazoríkovci a Katka Bilíková. Manželia Lazoríkovci založili ekologickú farmu s názvom Adamov dvor. Spolu so štyrmi deťmi v nej žijú, pestujú plodiny bez pesticídov a delia sa o znalosti aj s inými. Peter Lazorík je zároveň aj grékokatolícky kňaz a vedie Rómsku misiu v blízkej farnosti. Naša druhá hosťka, Katka je 9 rokov dobrovoľníčka v komunite sv. Egídia v Bratislave, ktorá pracuje s bezdomovcami.
Pre mňa osobne to bol veľmi bohatý a obohacujúci víkend. S hosťami sme viedli okrem moderovaných diskusií a pripravených rozhovorov pri okrúhlych stoloch, aj neformálne rozhovory počas celého víkendu. Bolo zaujímavé počuť, že sa dá žiť aj inak, že nemusíme mať všetko a poznať všetko. Žiť sa dá aj miernejšie, udržateľnejšie, pre nás aj pre našu planétu a v konečnom dôsledku pre generáciu, ktorá príde po nás. Nemusíme mať všetko hneď a zaraz, ale všetko má svoj čas a stanovenú chvíľu, aj pre sadenie, aj pre rast, aj pre presádzanie, aj pre zbieranie úrody. A tým nemyslím, len v záhrade. Mám dojem, že sa sami snažíme veľmi rýchlo vstrebať množstvo rýchlych informácií, rýchleho jedla, rýchlych vzťahov a pod. Nenecháme veci ísť prirodzene, neselektujeme informácie, nepremýšľame čo jeme a odkiaľ to jedlo pochádza, vo vzťahoch nejdeme do hĺbky, nestaráme sa o kvalitu, ale o kvantitu. Záleží viac na tom, aby mne bolo dobre, a nie nám všetkým aj našej Zemi.
Dôležitou súčasťou víkendu bolo aj jedlo. Pescetariánsky jedálniček obsahoval najmä lokálne a pre planétu udržateľné plodiny. Samotní hostia, manželia Lazoríkovci, nám doniesli ochutnať z 10 druhov paradajok, ktoré sami pestujú. Teda dokopy ich pestujú až 50 druhov. Tiež tekvicu, z ktorej sme mali uvarenú polievku, alebo patizóny a cukety do placiek. Dokonca sme sa naučili, ako si „vypestovať“ vlastný jogurt. Sama som pescetariánka, takže tento jedálniček mi nebol cudzí a stravujem sa tak každodenne, no pre mnohých to boli nové a neznáme pokrmy. Niektorých to dokonca tak ovplyvnilo, že sami doma v určitej miere zmenili spôsob stravovania. Jeden účastník, člen nášho územného tímu, vo vlastnej domácnosti obmedzil mäso a jedávajú ho nie 5x za týždeň, ale už len 2, či 3x.
Okrem domácich plodín zo záhrady od našich hostí sme mali aj iné, lokálne produkty. Bryndza, maslo, syr a mlieko sme mali z blízkych Leštín a pstruha na nedeľný obed z miestneho rybníka. Pre mňa osobne to bol veľmi obohacujúci víkend, okrem toho, že som sa po veľmi dlhej dobe stretla s „mojimi“ eRkármi a naozaj si uvedomila, aké milé a dobré poklady sú medzi nami. /myslím tým ľudí 😉/ Odchádzala som odtiaľ povzbudená, že aj ja môžem svojou malou troškou, veľmi ovplyvniť a zmeniť svoje okolie. Tiež motivovaná do konkrétnych činov, možno aj prostredníctvom prebiehajúcej eRko kampane DOBROčiny.
Do kampane sa ešte stále môžu zapojiť eRko stretká vo farnostiach a spraviť niečo DOBRÉ pre svoje blízke, ale aj vzdialené okolie. Počas víkendu sme si to dokonca aj prakticky vyskúšali. V penzióne, v ktorom sme boli ubytovaní, sme poumývali tienidlá na lampy.
Autorka: Erika Klocháňová
