Plus a mínus, biela a čierna, oheň a ľad…. To je len zlomok z veľkého množstva rôznych protikladov. Veci, ľudia okolo nás, rozprávkové či skutočné postavy – všade môžeme nájsť nejaký protiklad. Dokonca aj v motte eRka máme: „… malí i veľkí…“ Pre nás, eRkárov, je ale jedna vec, v ktorej akýkoľvek protiklad môže napáchať veľa problémov a zla. Ako eRkár (a aj ako kresťan) by si mal kráčať „cestou svedectva“, teda potvrdzovať svoje slová skutkami, svojím životom a rozhodnutiami.
V roku 2015 na našich stretkách po celom Slovensku vrcholila ročná téma, ktorou sme sa snažili rozhýbavať svet dobrom. Hovorili sme o tom, diskutovali sme o tom, pripravovali metodiky, chystali stretká, kampane… Ak by to však zostalo len pri tom, bolo by to málo. Aby sa skutočne nejaké dobré veci dali do pohybu, museli sa slová premeniť na skutky. Dobro prinesieš do svojho stretka vtedy, ak dobré veci aj zrealizuješ. Nedá sa rozhýbať svet dobrom, a pritom zostať stáť na mieste.
Nadchnúť sa myšlienkou, rozhodnúť sa pre zmenu a toto rozhodnutie potvrdiť skutkom a zaangažovaním sa. Ak chceš kráčať cestou svedectva, realizuj svoje myšlienky, doťahuj svoje aktivity až do konca, nevzdávaj sa a potvrdzuj svoje slová skutkami.
Jedným z miest, kde je potrebné k slovám pridať aj skutky, je výchova.
Výchova založená len na slovách, teda taká, ktorá len moralizuje a vysvetľuje, je neúčinná, príliš mäkká. (Napr.: Učiteľ v škole dookola opakuje, že je dôležité učiť sa pravidelne, lebo na ďalšej hodine bude skúšať. Na nasledujúcej hodine sa však nikdy neskúša. Študenti, ktorí sa aj prvé razy niečo naučili, strácajú motiváciu.)
Výchova, ktorá by bola zase založená len na skutkoch, bez nejakého vysvetľovania, môže spôsobiť nepochopenie. (Napr. Chlapec má neporiadok v izbe. Otec mu povie: „Máš zaracha na televízor, choď do svojej izby a vráť sa, až kým neprídeš na to, čo sa patrí!“ Chlapec sa nahnevaný zabuchne v izbe, kde „premýšľa“ nad tým, čo vlastne urobil.)
Existuje viacero výchovných metód a postupov – pravidlá, hranice, odmeny, metóda prirodzených dôsledkov a i. Žiadny z nich by však nefungoval, ak by slová vychovávateľa boli v rozpore s jeho skutkami. Už som sa dokonca stretol s myšlienkou, že najdôležitejšou výchovnou metódou, je animátor ako taký. V súvislosti s týmto mi prichádza na um jedno z pravidiel táborového tímu: Ak chceš, aby deti skákali, musíš skákať dvakrát viac. V praxi to znamená, že ak chceš, aby deti na tvojom stretku preferovali pravdu pred klamstvom, musíš byť práve ty ten, kto to tak robí. Ak chceš, aby boli k sebe férové, ty musíš byť ten, ktorý je na stretku odborník na fairplay nielen slovom, ale aj činom. Ak chceš, aby boli deti voči sebe pozorné, musíš práve ty prejaviť pozornosť voči nim. Ak chceš, aby šetrili vodou, mal by si byť práve ty ten, kto ňou najmenej plytvá.
Skúsme sa pozrieť na vzťahy na tvojom stretku ešte trochu z inej strany.
Štandardne je na stretku nejaký animátor – vychovávateľ a nejaké deti, ktoré sú vychovávateľom rôznymi spôsobmi ovplyvňované. Od vychovávateľa sa očakáva, že bude (minimálne) o jeden krok pred deťmi. Dôvod je jednoduchý. Len vtedy má možnosť pomôcť a potiahnuť ich za sebou. To však so sebou prináša aj potrebu, že takýto vychovávateľ – animátor, by mal na sebe pracovať, vzdelávať sa a formovať sa.
Skús sa aj sám zamyslieť, či náhodou nezanedbávaš svoju vlastnú formáciu v čnostiach, alebo vzdelávanie v animátorských zručnostiach? Čo konkrétne pre to robíš? Zúčastnil si sa na kurze alebo vzdelávacom podujatí? Čo si sa naučil?
„Vychovávateľ, ktorý prestane pracovať sám na sebe sa stane neschopným pre výchovu druhých.“
(arcibiskup Ján Graubner)
Ešte je tu jedna dôležitá vec, ktorá môže veľa pokaziť.
Prostredie na stretku je v mnohom umelé, je to pre deti „bezpečný“ priestor, kde si môžu natrénovať čnosti alebo zručnosti. Tu sa môžeme učiť odpúšťať si, tu sa môžeme snažiť byť trpezlivejší, vytrvalejší, radostnejší a zodpovednejší. Stačí vyjsť von zo stretkárne a príklad, ktorý im dávaš na stretku, môžeš potvrdiť, alebo aj zmazať svojím správaním. A to si buď istý, že deťom je jedno, kde ťa vidia, či už sú to tradičné miesta ako ihrisko, kino, škola…. ale aj priestor Facebookových profilov.
Len pre zaujímavosť: Bol by si ochotný svoj FB profil odprezentovať deťom na stretku? Nehanbil by si sa za niektoré príspevky? Príklad, ktorý dávaš mimo stretka, má často väčšiu váhu než to, čo sa povie alebo udeje na stretku.
„Gram dobrého príkladu má väčšiu váhu, než metrák dobrých slov.“
(sv. František Saleský)
Prajem si, aby si mal vždy po ruke nejaké slovo povzbudenia pre deti, ale aj pre iných vedúcich, a aby tvoj príklad rozhýbaval ľudí okolo teba. A ten kúsok zeme, čo takto zmeníme k lepšiemu, určite nebude malý.
Pripravil Marek Wesserle – Územie Žilina, upravila Veronika Bruncková – Územie Orava-Liptov
