Aby nás aktivity, ktoré spolu s deťmi a mladými ľuďmi robíme posúvali dopredu v našom osobnom rozvoji i v rozvoji vzťahov v rámci celej skupiny, je dobré a vhodné do programu zaraďovať aktivity, ktoré slúžia reflexii prežitého a získaniu spätnej väzby. Reflexia a spätná väzba sú dôležitými prvkami, ktoré odlišujú obyčajnú hru od učenia sa zážitkom. Reflexiu môžeme použiť na stretkách s deťmi, po víkendovke s animátormi a vlastne v čomkoľvek čo práve žijeme, je dobré sa zastaviť a porozmýšľať o tom.
Na začiatok treba snáď povedať, že nie všetko čo sa udeje treba reflektovať. Niektorými aktivitami chceme odovzdať posolstvo, niektorými si chceme hlavne oddýchnuť, zahrať sa. Reflexia musí byť pútavá, keď sa niekomu do toho nechce neprináša to ovocie. Preto, ak máme napríklad na tábore, veľa temperamentných detí, tak im môžeme prispôsobiť aj reflexiu.
Rozlišujeme dva základné typy spätnej väzby individuálu a skupinovú. Prvú je najlepšie vykonávať na mieste, kde sme samy, aby sme sa mohli naplno ponoriť do reflexie. Skupinovú treba vykonávať so všetkými, ktorí sa na aktivite zúčastnili a pri deťoch čo najskôr po aktivite, aby sme na niečo nezabudli. Naopak, keď sa jedná o aktivitu animátorov je dobré najprv si spraviť individuálnu až potom skupinovú reflexiu.
Vo všeobecnosti pri reflexii a spätnej väzbe platí, že každý má právo povedať iba toľko, koľko sám chce. Dokonca má právo nepovedať nič. Keď pracujete so skupinkou, ktorú poznáte, alebo ste skúsenejší vedúci, viete poväčšine odhadnúť, či niekoho treba jemne postrčiť, aby sa rozrozprával alebo bol pre neho zážitok naozaj taký silný, že si ho radšej nechá pre seba.
Treba tiež poznamenať, že vedúci by sa nemal pri reflexii a spätnej väzbe hrať na psychológa a terapeuta. Nemá na to potrebné vedomosti, skúsenosti a kvalifikáciu. Nie je vhodné ísť až príliš do hĺbky a ľudovo povedané „tlačiť na pílu“ vnútorného prežívania účastníkov. Reflexia a spätná väzba môžu prebiehať pred aktivitou, počas aktivity, po čiastkových aktivitách a po celých podujatiach, napríklad víkendovke. Spätná väzba na začiatku aktivity sa týka skôr uistenia sa, že účastníci vedia, čo majú robiť, akú úlohu na seba preberajú a sú im jasné pravidlá. Spätnú väzbu v priebehu hry alebo aktivity získava vedúci priamym pozorovaním. Vidí ako sa hráči alebo účastníci správajú, či majú dodatočné poznámky alebo otázky a podobne. Po kratších aktivitách alebo celkoch je dobré zaradiť krátke a jednoduché získanie spätnej väzby. Napr.:
Ruky hovoria
Na povel všetci ukážu toľko prstov, koľko bodov dávajú danej aktivite alebo tomu, ako sa práve cítia. Najmenej je žiadny bod, najviac desať.
Rebríček pocitov a nálady
Rebríček pocitov a nálady vyjadríme vlastným telom. Tí, ktorí sa cítia veľmi dobre sa snažia svojím telom zaujať, čo najvyššiu pozíciu, napríklad postavením sa na stoličku. Tí, ktorí sa necítia dobre, zas najmenšiu, napríklad ľahnutím si na zem. Priestor medzi tým napr. stojí vzpriamene, v predklone, čupí a podobne slúži ako škála na rebríčku.
Pri vedení reflexie a spätnej väzbe je dôležité dodržiavať pravidlá a zásady otvorenej, podporujúcej komunikácie a aktívneho načúvania. Pravidlá komunikácie sú, u skupiny, ktorá funguje spolu dlhšie, akousi normou a zväčša boli stanovené na začiatku ich spoločného fungovania. U novej skupiny je ich potrebné spoločne stanoviť na začiatku aktivity, či podujatia alebo bezprostredne pred reflexiou o poskytovaní spätnej väzby. Za základné pravidlá možno považovať:
- Rešpektujem názor druhého.
- Neskáčem do reči.
- Hovorí vždy len jeden (ten, kto má vopred určený predmet alebo mu bolo udelené slovo vedúcim diskusie).
- Mám právo nezúčastniť sa diskusie, nepovedať svoj názor.
- Hovorím len do tej miery, pokiaľ je to pre mňa komfortné.
- Pridŕžam sa témy.
- Hovorím sám za seba.
- Snažím sa o konštruktívny prístup k veci.
Základom sú otvorené otázky, ktoré neposkytujú možnosť odpovedať len „áno“ alebo „nie“, ale pobádajú k širšiemu vyjadreniu sa. Z á k l a d o m Otvorených otázok je h ľ a d a n i e odpovedí na to, čo sa stalo, ako sa cítim, čo sa môžem z toho naučiť, prečo je to tak, čo by mohlo byť ináč a ako, kde nastal zlomový bod a podobne. Takéto otázky by mali u účastníkov vyvolať odpovede typu:
- Ja si myslím/cítim/vidím to takto…
- Podľa môjho názoru…
- Keď sa udialo toto, tak…
- Myslím si, že…
- V tomto momente som sa… potešil/zarmútil/zháčil/sám seba prekvapil…
- Keď tak nad tým teraz premýšľam, tak…
- Možno, keby sme to urobili takto, tak…
- V budúcnosti by bolo lepšie keby…
Vedúci má veľmi dôležitú úlohu pri prevedení spätnej väzby a reflexie. Vyžaduje si to nielen dobre hovoriť, v zmysle klásť dobré otázky, ale aj dobre počúvať a na základe počutého ďalej smerovať diskusiu. A najlepšie ako sa to dá naučiť je tréning, tak smelo do toho! Najbližšiu príležitosť budeme mať asi na letných táboroch. Deti môžu počas poslednej spoločnej táborovej modlitby napísať veci, ktoré sa im páčili a za ktoré sú vďačné, no takisto i tie, ktoré neboli až také dobré a chcú ich obetovať na papier. To môže tvoriť spätnú väzbu pre nás animátorov.
Nebojme sa obzrieť sa späť a poučiť sa z toho, čo sme zažili. Najmä tábory, ale aj stretká a všetky akcie nás môžu veľa naučiť nielen o tom, ako robiť veci lepšie, ale aj o nás samých.
Peter Lenčo, skrátil Laci Hollý, územie Orava-Liptov
(Celý článok nájdete v LUSK-u 112.)
