Keby sa ma niekto spýtal, o čom je ročná téma, nenapadla by mi lepšia odpoveď, ako citát z Biblie, kde sa píše: ,,Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova.” (Lk 1, 38) Vo vete, ktorú vyslovila Panna Mária, sa skrývajú všetky tri čnosti našej ročnej témy. Pokora – uznanie, že je služobnicou; vernosť – chce, aby sa jej stalo podľa Pánovho slova a odvaha – kráčať vpred po boku Pána.
Odvaha je pre všetkých
O odvahe počúvame už odmalička. O tom, čo je odvaha, o tom, čoho sa máme báť alebo práve naopak nebáť. Ale odvaha nie je opakom strachu. Opakom strachu je Láska. „V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske.“ (1Jn 4, 18) Pravý zmysel odvahy je, že prijímame výzvy aj napriek nášmu strachu. Výzvy, ktoré dostávame, dostávame preto, aby sme sa posunuli vpred. Vždy, keď nás niekto/ niečo vyzve, je to preto, že vie, že to dokážeme uskutočniť. A my to naozaj aj dokážeme, keď budeme verní (nech sa nám stane podľa Jeho slova) a pokorní (služobníci ako Panna Mária).
Striháš Mu krídelká?
Odvaha však nie je o tom bezhlavo sa vrhať do nepreskúmaného bez toho, aby sme sa báli následkov. Odvaha je ísť do niečoho, čo nie je jednoduché, ale stojí za to, aj napriek všetkým dôsledkom. Možno všetky úplne nepoznáme, ale vieme a veríme, že keď budeme prosiť o milosť Božiu, tak všetko, čo urobíme, sa stane na oslavu Boha. My sami sme len prostriedkom, pomocou ktorého Boh môže konať. Je však na nás, ako mu to dovolíme a ako mu pristrihneme krídelká. On má s nami obrovské plány. Keby sme ich vedeli, zrejme by sme sa aj zľakli… Niekedy sa stačí len ohliadnuť späť. Čo všetko sa stalo za posledných päť rokov? Čo všetko som robil/a, čo by som na seba nikdy nepovedal/a? Keby som vtedy vedel/a, že sa stane niečo také, nebál/a by som sa? Musíme si však dať pozor, aby výzvy, ktoré prijímame, neboli len akýmsi chabým pokusom o útek z reality, skrývaním sa za odvahu a opieraním sa o prchavý dobrý pocit. Odvaha musí mať pevný základ vychádzajúci z našej viery.
Nie je Mount Everest ako Mount Everest
Odvaha nie je chvíľková vec. Nemôžem byť raz odvážny, skočiť bungee jumping, a potom celý život sedieť v kúte s tým, že som odvážny. Jeden krátky moment zo mňa nerobí odvážneho hrdinu. Práve naopak, takýto postoj zo mňa robí zbabelca, lebo nevyužívam svoj potenciál, ktorý vo mne evidentne je. Odvaha ale nie je len o veľkých veciach. Nemusíme bojovať s medveďom či liezť na Mount Everest, aby sme boli odvážni. Naša odvaha by sa mala zakladať na malých krokoch, malých nenápadných výzvach, ktoré budú rásť spolu s naším ,,áno“. Pred každú, čo i len najmenšiu výzvu, sa postaviť čelom a v spolupráci s Duchom Svätým ju plniť najlepšie, ako vieme, a tak liezť po vlastnom Mount Evereste až do neba.
Všetko môže zmeniť jeden chlieb
Častokrát je zlyhanie niečím, čo nás odrádza. A to či už zlyhanie samotné alebo len strach z neho. Pozeráme sa na zlyhanie ako na niečo, čo nás dokonale strápni a poníži. Vôbec nie ako niečo, čo nás môže posunúť vpred, čo nás naučí lepšie pracovať s ľuďmi, čo nás samých poučí k lepšiemu, svätejšiemu životu. Toto nemáme chcieť? Po tomto nemáme túžiť? Boh nás k tomu pozýva. Pozýva nás k tomu, aby sme boli najlepšou verziu seba, ale nielen pre seba…
V každom z nás však bolestne rezonuje otázka: „Koľko máte chlebov?” (Mk 6, 38), ktorú sa pýta Pán Ježiš svojich učeníkov – nás. Čo odpovieme my? Máme 5 chlebov a zopár rybiek. Mám 5 chlebov – talentov, darov, možností a zopár rybiek – viery, modlitieb, duchovna. Častokrát si myslíme, že je to málo. Že čo z toho môžeme ponúknuť. Že nie sme dokonalí v ničom. Pravda je však taká, že Boh dokáže rozmnožiť všetko, čo mu dáme. Z každej schopnosti dokáže nasýtiť celý zástup. Z každej modlitby, z každého talentu, dokáže zlepšiť celé stretko, celý tábor, celú farnosť. Však Boh sa to nepýtal, aby zistil, koľko ich majú. On to vedel. Boh sa ich to spýtal preto, aby zistil, koľko z nich sú mu ochotní dať.
Radšej mrviť ako zmrviť
Náš chlieb možno nie je dokonalý, pomrví sa. Ale Boh dokáže aj z piatich chlebov nazbierať dvanásť košov odrobín. A že sa niekto nasýti aj z odrobín… (Jn 6, 12). Ale len vedomie, že to tak je, nestačí. Bez nás, našej aktivity, našej ODVAHY KRÁČAŤ VPRED, to nepôjde. Nepôjde to, ak budeme pasívni, ak budeme zbabelí, ak náš chlieb radšej zmrvíme a zahodíme… Rovnako ako sluhovia z podobenstva o talentoch. (Mt 25, 14-30) Mohli sa hádať, kto má viac talentov, ale oni namiesto toho šli a rozmnožovali ich. Robili všetko preto, aby ich zveľaďovali. Aby robili svojmu Pánovi čo najväčší osoh.
P.S.: Ak si myslíš, že nie sú žiadne výzvy okolo teba, tak iba počúvaj. 🙂
Pre Lusk 169 pripravila Julka Frčková.
