Encyklika pápeža Františka Laudato Si´ nám ponúka jasnú „cestovnú mapu“, ako sa naučiť žiť túto evanjeliovú nádej spôsobom, ktorý umožňuje, aby sa veci diali a životy sa menili. Klimatickú krízu môžeme vnímať ako obávanú apokalypsu, ktorá nás oberá o nádej na našu budúcnosť, alebo ju môžeme vnímať ako výzvu žiť inak. (Gemma Simmonds CJ, Anglicko)
Žiť s touto nádejou však nie je vždy jednoduché. Mnohí z nás sa pri spravodajských správach, rozhovoroch či podcastoch o klimatickej zmene cítia zahltení a bezmocní. Namiesto radosti z malých krokov prichádzajú pocity viny, že nerobíme dosť, a obavy, že budúcnosť je ohrozená.
Ako malé skutky dobra premieňajú bezmocnosť na nádej
Podľa štúdie The Lancet Planetary Health z roku 2022 pociťuje až 84 % ľudí minimálne strednú úroveň obáv a viac ako polovica má z klimatickej krízy veľké obavy. Aj my môžeme zažívať niečo podobné. Počúvme podcast o klimatickej zmene a odrazu máme pocit úplnej bezmocnosti. Odborník rozprával o chladničkách, tak sme hneď bežali skontrolovať, akú máme doma, a zistili sme, že naša chladnička nie je až taká ekologická, ako sme si mysleli. Potom sme sa snažili aplikovať všetky dobré rady z podcastu a boli sme zo seba sklamaní, že to nestíhame a nedokážeme tak, ako by sme chceli.
Klimatická úzkosť – je v psychológii pomerne nový pojem, ktorý popisuje súbor nepríjemných pocitov ako sú hnev, strach, smútok. Prichádzajú myšlienky, ktoré sú plné obáv z budúcnosti. Môže sa objaviť aj pocit bezmocnosti, neschopnosť konať, pocity viny. Ako sa vyrovnať s týmito nepríjemnými pocitmi beznádeje a bezmocnosti? Niekoľko dôležitých odporúčaní od psychológov:
- buďme aktívni
- vytvorme DOBROtím
- starajme sa o seba
- buďme informovaní
Na Slovensku máme mnoho príkladov, rodín, ktoré žijú udržateľným životným štýlom, ako napríklad Abelovci z Abelandu, nám ukazujú, že zmena je možná. Mnohé firmy tiež uvažujú nad svojím podnikaním tak, aby využívali materiály, ktoré sú viac ekologické a udržateľné. Zmena životných štýlov postupne vyvinie zdravý tlak na tých, ktorí majú v rukách politickú, ekonomickú a sociálnu moc. Aj deti sú iniciátormi zmeny. Vo Vysočanoch skupinka deviatich prvákov prišla s nápadom začať triediť odpad v triede, čo podnietilo aj ostatné triedy. Nakoniec deti oslovili aj vedenie obce a celá dedina triedila odpad vďaka nápadu detí.
Začnem separovať odpad, chodiť do práce pešo, no som v tom sám a rýchlo podľahnem okoliu, ktorému nezáleží na našom spoločnom domove. Pápež František nás však vo svojej encyklike upozorňuje na jednu dôležitú skutočnosť: „Na sociálne problémy sa odpovedá komunitnými sieťami, nielen jednoduchým súčtom individuálnych dobier…“ (porov. Laudato si, 219). DOBROtím je spoločenstvom, ktorého členovia sa spoločne s väčšou odvahou zapájajú do aktivít s cieľom zveľaďovať svoje prostredie a starať sa oň v rámci troch spomínaných vzťahov: vzťahu k Bohu, k blížnemu a k spoločnému domovu. Keď veľa detí na mnohých miestach Slovenska robí veľa drobných skutkov, vznikne z toho veľké dielo, ktoré môže rozhýbať svet. Zároveň eRko svojou pomocou v Afrike a spoluprácou so zahraničnými partnermi prekračuje hranice Slovenska. Je veľmi dôležité, aby deti zažívali participáciu už v detstve. Je potrebné, aby boli deti zapájané a vedené práve ku konaniu dobra a k angažovanosti v takých oblastiach, ktoré prispievajú k dobru pre všetkých. Ak sú deti vychovávané k dobročinnosti, v ich dospelosti bude angažovanie sa pre spoločné dobro spojené s vnútornou motiváciou a nie s nejakou povinnosťou, nechuťou či postojom robím “niečo za niečo.”
Vytvorme s deťmi DOBROtím
Sme pozvaní k tomu, aby sme deti naučili zanechať stopu (nielen uhlíkovú) tam, kde sú, spôsobom im vlastným. V každodennom živote, v rodine, v škole. Naučiť ich s väčšou odvahou pristupovať k životu, a tak môžu byť strojcami klimatickej spravodlivosti na takej úrovni, na akú dosiahu. Spoločne s deti chceme v mesiaci október cez kampaň DOBROčiny premieňať naše mesto, dedinu na krajšie miesto pre všetkých.
Do DOBROčinov sa zapájajú tisícky detí z viac ako 100 obcí na Slovensku. Animátori, pedagógovia a rodičia pripravia pre deti program, v ktorom si priblížia tému, následne každá zapojená skupinka vytvorí svoj DOBROtím, ktorý sa s odvahou pozrie na potreby svojho okolia. Skutky, ktoré uskutočnia deti sú často inšpiráciou aj pre dospelých. V jednej dedine deti očistili schátraný kríž a upravili okolie – tento ich skutok inšpiroval dospelých k tomu, že aj oni opravili ďalšie dva kríže. Niekedy vykonanie dobrého skutku pomoci si vyžiada to, aby nás bolo viac. Preto počas prípravných stretnutí porozmýšľame, koho ešte zavolať, aby s nami spolupracoval. Môžu to byť naši kamaráti alebo členovia iných organizácií, ktorých pozveme, aby sa k nám pripojili.
Na začiatku DOBROčinov si každé dieťa, aj animátor, vyberie výzvu, ktorú bude počas mesiaca plniť vo svojej rodine. Výzvy sú takým nástrojom na záchranu poškodených vzťahov. Sú rozdelené do troch skupín, a to vzťah s Bohom, blížnym a so zemou. Žitie výzvy počas celého mesiaca vytvorí v deťoch dobrý návyk, v ktorom bude pokračovať aj po skončení kampane.
Symbol motýľa pripomína DOBROtímu, že podobne ako motýlí efekt vďaka aj minimálnym zmenám vyvolá veľkú zmenu aj deti svojimi malými činmi môžu tento svet premeniť na krajšie miesto pre všetkých.
Ako na to?
- Vytvorme DOBROtím.
- Stretávajme sa počas októbra a vykonajme svoj DOBROčin.
- Potešme sa so svojimi blížnymi.
Kampaň DOBROčiny neznamená, že to musí byť uniformné, práve naopak, má odrážať rôznorodosť miestnej komunity, kde deti konajú svoj čin.
