V týždni okolo Medzinárodného dňa dobrovoľníctva (5.12.) vám chceme predstaviť 7 príbehov eRkárov – hrdinov. Dominikin príbeh je o odvahe začať znova a znova:
Do eRka patrím od svojich 5 rokov, kedy som chodila na letné tábory, stretká i koledovať. Keď som mala 14 rokov vyvinula sa situácia, že eRko stretká v našej farnosti prestali fungovať, detí chodilo čoraz menej. Spolu s kamarátkou sme veľa uvažovali, či začneme robiť stretká. Prišlo nám to tak náročné a zodpovedné. Pripadali sme si, že sme ešte veľmi mladé, že sme deti a máme viesť iné deti… Kládla som si otázku, ako budem spolupracovať s rodičmi, veď sú ako moji rodičia a s kňazmi…
Napriek všetkým ťažkostiam, okolnostiam a prekážkam sme sa rozhodli vykročiť na cestu služby. S pokorou, odvahou, trpezlivosťou, vytrvalosťou, radosťou, láskou i dôverou… Pripravovať a viesť stretká bolo náročné, vyžadovalo si to veľa času a odvahy, ale radosť, ktorú nám deti každé stretko darovali bola hnacou silou vytrvať v službe animátorstva dodnes. Každú sobotu, znova a znova. Vytrvalosť a radosť. eRko, dobrovoľníctvo a radostná služba deťom, animátorom a predovšetkým Bohu sa stala mojím životným štýlom.
Pamätám si ako som pripravovala v škole počas voľných hodín stretká. Dokonca aj moji spolužiaci mi v škole pomáhali. Strihali, lepili, vyfarbovali… Dnes som nakazila už celú moju rodinu prípravou stretiek, akcií a táborov. Vďaka svedectvu mnohých eRkárov som sa stala viac radostnou, odvážnou a dôverujúcou Pánu Bohu, že sa stále stará. Rok, čo rok, stále viac objavujem hĺbku a krásu eRka. Je krásne stretávať eRkárov a vždy sa medzi nimi cítiť prijatá a obdarovaná. Je pre mňa veľmi dôležité žiť v spoločenstve s deťmi, animátormi a Pánom Bohom. Som vďačná, že vďaka eRku môžem slúžiť Pánu Bohu, deťom, animátorom, a tak žiť lásku i voči druhým.
Dominika Bujdáková, 21 rokov
