Ročnú tému Aj Ty hrdinom už mesiace žijeme na stretkách spolu s našimi deťmi a animátormi. Počas nej chceme odhaľovať pravú podobu hrdinstva a osobitným spôsobom rozvíjať tri čnosti – pokoru, odvahu napredovať a vernosť. Zamyslime sa nad prvou z nich – pokorou, ktorú svätý Augustín označil ako základ všetkých ostatných čností.
Pokorným dáva milosť. Pravda.
Slovo pokora sa v latinčine označuje ako humilitas, od slova humus, čo v preklade znamená zem. To nám jasne evokuje biblické posolstvo, že sme boli stvorení z prachu zeme a na prach sa obrátime. Boh do nás vdýchol život, daroval nám naše dary a talenty, denne nás požehnáva a obdarúva potrebnými milosťami. Človek, ktorý je pokorný to tak nepochybne vníma. Nepokladá sa ani za menšieho, ani za väčšieho, než akým je. Ide mu o pravdu. Objavuje pravdu o sebe, o druhých, o stvorenstve. To mu umožní vyhnúť sa zúfalstvu i pýche. Neznepokojujú ho veci, ako je povesť, vlastné záujmy alebo neúspech. Keď vykoná nejaké dobré dielo, raduje sa z neho. Nesnaží sa za každú cenu pripomínať, že to bol on, kto toto dielo vykonal. Hlavné pre neho je, aby obraz, ktorý maľuje bol pravdivý.
Pokorný človek má slobodu byť tým, čím naozaj je. Zároveň však nikdy nie je spokojný s tým, aký je a čo už dosiahol. Uvedomuje si povinnosť rásť a odvracať sa od nedobrých vlastností, ktoré v sebe má. Dôstojnosť a veľkosť človeka je v tom, že hoci je ničím, predsa je povolaný k veľkým veciam. Lenže to môže robiť iba vtedy, keď žije v pravde. Človek, ktorý je pokorný, nebude ani od iných očakávať, že budú niečím iným, než čím v skutočnosti sú. Berie ich takých, akí sú. Ľudia sú pre neho darom. Pokorný človek nie je v nebezpečenstve, že sa stane obeťou sebaľútosti. Nebude upadať do smútku, že sa mu nedarí stať sa tým, čím nemôže a nie je schopný byť. Pokorný človek vie, kým je. Pozná svoje povolanie, svoje silné a slabé stránky. Vďaka tomu nestráca pevnú pôdu pod nohami.
Humor
Ktosi povedal, že najlepším prostriedkom na to, aby sme sa udržali v pravde a žili v realite, je humor. Humor je ďalšie slovo, ktoré má ten istý slovný základ ako latinské slová humilitas a humus.
Človek
Určite nie je prekvapením, že i tretie slovo, ktoré má v jadre svojho slova zem je človek (humanus). Pokora ako predpoklad dokonalej radosti.
Raz sa svätý František opýtal brata Lea, jedného zo svojich spoločníkov: „Brat Leo, vieš, čo je to dokonalá radosť?“ Brat Leo sa pustil do premýšľania, a pretože vedel, že František má na mysli vždy niečo zvláštne, povedal: „Myslím, že by sme sa dokonale radovali, keby sme mohli hlásať evanjelium po celom svete a získali by sme pre Ježiša celý svet.“ František odpovedal: „To by bolo skutočne veľmi pekné, ale to by nám neprinieslo dokonalú radosť.“ Brat Leo sa nevzdával a uvažoval ďalej: „Dokonalá radosť by bola, keby sme poznali všetky jazyky, išli by sme do celého sveta a hlásali by sme Ježiša.“ „Ach, Leo, i to by bolo veľmi pekné, ale to nie je dokonalá radosť.“ Tak sa Leo obrátil na Františka a opýtal sa ho: „Tak mi povedz teda ty, František, čo je to dokonalá radosť.“ A František odpovedal: „Predstav si, že sme strávili celý deň v búrke a je nám veľká zima. Chvejúci sa od chladu, zaklopeme na dvere nášho kláštora. Predstavený sa nás zvnútra kláštora opýta: Kto je tam? My by sme povedali: Prosím ťa, rýchlo otvor dvere, tu sú dvaja bratia, ktorí umierajú zimou. A predstavený by odpovedal: Vy nie ste bratia, ale dvaja zlodeji. Potom by odišiel a my by sme mrzli ďalej. To by bola, Leo, dokonalá radosť.“ Slová svätého Františka dokresľuje aj výrok mystika a trapistického mnícha Thomasa Mertona: „Začiatok pokory je zároveň začiatkom požehnania a dovŕšenie pokory je dokonalosťou každej radosti.“
V eRku sa snažíme kráčať radostnou cestou svedectva viery. Je to cesta, počas ktorej zažijeme veľa radosti, ale i chvíle sklamania. Často prídu do nášho osobného života i do našej služby blížnym neočakávané komplikácie, s ktorými si musíme poradiť. Nepôjde to vždy ľahko, s pokorou však oveľa ľahšie. Máme však vzor v pravom hrdinovi, ktorý nenosil plášť, ale niesol kríž, Ježišovi Kristovi. On neváhal prísť na náš svet, aby uskutočnil Boží plán spásy. Povzbuďme sa jeho slovom: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Mt 11, 9)
Inšpirované knihou Čnosti od M. Bubáka a D. DeMarca. Pre Lusk 168 pripravil Vladimír Dutka.
