Chcem sa s vami, milí eRkári podeliť o nádej a povzbudenie, ktorého sa mi dostalo na X. Medzinárodnom Fóre Mladých v Ríme, kde som vás vďaka sekcii pre mládež KBS mohol reprezentovať. Veľmi som tam na vás myslel. Na vaše stretká, vaše vzťahy, vaše rodiny. Chcem vám napísať niekoľko myšlienok a zážitkov, ktoré mi pomohli pozrieť sa na očakávané Veľkonočné dni trochu inak. Pozrieť sa na ne ako na príležitosť učiť sa pravej láske.
Myslel som na vás
V sídle Mondo Migliore na Rocca di Pappa pri Ríme sme sa stretli 300 mladých z 90 krajín zemegule. Slovensko sme zastupovali ja a Slávka Brigantová (riaditeľka ústredia Domky). Po chvíli v spleti všetkých farieb pleti, zaznievajúcich akcentov ázijských, juhoamerických, afrických a iných, sme pochopili, že toto bude zážitok na celý život. Okrem perfektného programu, sme stretli žiarivých, úžasných ľudí. Jeden z najsilnejśích rozhovorov, na ktoré budem dlho spomínať bol rozhovor s Henrym z Myamaru. Bola to posledná noc v Mondo Migliore. Prišiel ku mne a podáva mi nefritový krížik. Vysvetľuje mi, že na Myamare je veľké nerastné bohatstvo. Vybehol som na izbu, aby som sa mu oplatil eRko-kľučenkou. Henry otvára čiernu škatuľku a vyťahuje kľúčenku. „Vďaka, Juraj. I keď…“, usmieva sa Henry. Potom dodáva: „Ja nepoužívam kľúče. V mojej izbe nemám nič, čo by stálo za to. Poznáš ten príbeh o sv. Antonovi? Sv. Anton vraj hovorieval, že svoju izbu zamyká, keď je vnútri a necháva odomknutú, keď vychádza. To najcennejšie, čo môže v izbe zostať je človek, stvorený na Boží obraz.“. Neskôr mi Henry vysvetlil, že na Myamare vládne diktátorský režim. Víza na naše rímske stretnutie mu vydali vďaka farebnej pozvánke z Vatikánu. Smial sa a hovoril, že vojenskí úradníci tomu veľmi nerozumeli, ale farebná pečiatka zabrala a dostal víza na 11 dní. Henry si už 10 rokov nekúpil vlastné tričko. Ak mu dajú ľudia nejaké dary, naloží ich do auta a zavezie rodákom do džungle. Jeho rodina sa stretla s krížom pred 80 rokmi, keď do ich osady prišli francúzski misionári. Henry je zamestnaný ako pracovník s mládežou pre Myamarskú Cirkev, ktorá má okolo 6000 členov roztrúsených po nie malom území. Hrá na gitaru, klavesy a flaute, ale nikdy žiaden nástroj nevlastnil. Je to taký František z Assisi na Myamare. Chodí za mladými, prednáša, učí ich, organizuje workshopy… Prečo to robí? Lebo krížik, ktorý mi daroval nie je pre neho suvenír ani prívesok. Je to jeho úsmev, jeho láska, jeho život. Autentických ľudí, preniknutých silou kríža sme stretali každý deň. Dievčina z Ruska, rodinka z Rwandy, manželia z Francúzska, mladá mamina z USA, pani z Talianska, čo zachraňuje neplnoleté prostitútky na železničných staniciach… Tí všetci mali spoločné jedno – kríž je ich zdrojom sily, múdrosti, lásky, definície života. Nie nadarmo sa Mondo Migliore z taliančiny prekladá ako Lepší svet. V tejto atmosfére som myslel na vás, milí eRkári. Nájdite si čas hľadať v kríži tajomstvá odpustenia, vernosti, trpezlivosti, odvahy, slobodného rozhodovania a všetkého, čo je pre pravú lásku dôležité.
Myslel som na vaše vzťahy a rodiny
Okrem spoznávania ľudí ako je Henry z Myamaru sme sa dvakrát zúčastnili stretnutia so sv. otcom, počúvali sme prednášky, svedectvá, zúčastnili sa festivalu mládeže, mali sme súkromnú púť v bazilike sv. Petra a pri hroboch pápežov, sv. otec nám – účastníkom fóra dokonca zaslal osobitný list a prednášali nám vzácni teológovia ako napr. Carlo Caffara. To všetko s upriamením na tému „Učiť sa milovať.“ V angličtine, francúzštine a kmeňových jazykoch Nigérie a Ugandy sa hovorí „to fall in love“ (spadnúť do lásky). Z Ríma si odnášam poznanie, že len spadnúť do lásky nestačí. Láske sa musíme učiť a sami musíme prijať to, že sme milovaní, ak chceme lásku dávať. Je to také dôležité pre naše vzťahy a rodiny. Učme sa to od toho, kto Láska je. Deus Caritas est. Požehnané a srdcom-otvorené Veľkonočné sviatky vám želá Ďury Králik, predseda 🙂
