Už si niekedy rozmýšľal, aký rozdiel je medzi dnešnými deťmi a deťmi z tvojho detstva? Ja si myslím, že deti sa takmer nezmenili, no prostredie, v ktorom dnes žijú, je odlišné. Prostredie – a hlavne spoločnosť, je odrazom rodín, a v tých sa môže vyskytovať aj nepokoj a neistota. Na nasledujúcich riadkoch ti ponúkam pár tipov, ako pristupovať k stretku, v ktorom sa prejavuje neposednosť, nervozita a výbušnosť detí.
Aj dnešné deti majú veľa energie, aby mohli spoznávať a objavovať svet. Oproti minulosti je rozdiel v tom, že dnes už kvôli tomu nemusia opustiť pohodlie svojho gauča. Všetko je totiž na internete. Čo však so všetkou tou energiou? Niekde sa musí ventilovať. Môže sa prejaviť ako neposednosť, neposlušnosť, nízka schopnosť sústrediť sa. Podobná situácia môže byť spôsobená aj hromadením sa emócií alebo stresu. Ak dieťa nemá kde uvoľniť nahromadené emócie a stres, hrozí riziko „výbuchu“.
Zaradzuj preto do stretkového programu aj fyzicky náročnejšie aktivity napr. rôzne behačky, skákačky, naháňačky, prekážkové dráhy a súťaže. (Viď príručky Ideme sa hrať I-V). Keď už hovorím o hrách, chcel by som len pripomenúť, že hra je dobrá vtedy, ak sa hrajú všetci, ak nikoho nenudí, a ak pri nej nehrozí nebezpečenstvo. Predovšetkým nebezpečenstvo úrazu spôsobené kolíziou dvoch alebo viacerých detí. Hry, ktorých podstata spočíva v prelomení obrany brániacich hráčov útočníkom fyzickou silou, napríklad Kráľu, kráľu, daj vojačka, v eRku nepatria na stretko, na výlety, ani do táborov. Ide tu vlastne o to, že čím lepšie hrám túto hru, tým viac môžem druhému ublížiť. Energia sa tu síce uvoľní, ale je smerovaná na druhú osobu, na iné deti, a to je problém. Ako alternatívu ponúkam preťahovanie lanom (bez uväzovania sa k lanu, alebo natáčania si lana na ruku a pod.), pretláčanie chrbtami na lavičke, alebo dlaňami proti sebe. V týchto „silových“ hrách má ale každý hráč právo kedykoľvek povedať STOP, ak sa cíti ohrozený a druhý hráč musí prestať tlačiť). Ako „behačku“ odporúčam Červení/čierni, Kto sa bojí draka?, či Drak, princ, princezná.
Do stretkového programu zaradzuj aj aktivity, ktoré vyžadujú sústredenie a upokojenie. Pomôžu Ti napr. rôzne hry na trpezlivosť a vytrvalosť ako sú spájanie kancelárskych spiniek do reťaze jednou rukou (menšie deti oboma), chytanie papierových rybičiek na udicu, slovné hry vyžadujúce si sedenie v kruhu, rozprávanie príbehu po jednej vete a podobne. Pri odbúravaní agresivity môže pomôcť aj muzikoterapia, ktorá využíva upokojujúce účinky hudby. Individuálna reakcia je síce rôzna, ale na mnohých z nás hudba pôsobí veľmi dobre.
Na stretku sa dá využiť napr. tak, že deťom položíte na zem plagát (alebo každé dieťa dostane svoj vlastný papier), dáte im farebné ceruzky, alebo vodové farby, pustíte pozitívnu hudbu a poviete deťom, aby kreslili to, čo v nich hudba, ktorú počúvajú vyvoláva, alebo aby kreslili čo chcú. Deti by sa mali usilovať o stíšenie a venovaniu sa každý svojej kresbe a svojim pocitom. Potom sa o nakreslenom spolu porozprávajte. Pri muzikoterapii vhodne využijete i hudobné nástroje, spev detských či mládežníckych piesní, pohyb spojený s hudbou napr. eRkotance, ukazovačky atď…
Čo však s emóciami a stresom?
Domáce a školské povinnosti, vzťahy v rodine a kamarátmi, to všetko môže byť dôvodom pre rozrušenie, nervozitu a podráždenosť. Je viac spôsobov, ako sa s tým na stretku vysporiadať:
A) Empatický rozhovor
Vhodný skôr pre starších (viac v minulých číslach LUSKu a v stretkobloku na PG+ stránkach). V podstate ide o vytvorenie priestoru, v ktorom sa dieťa môže „vyžalovať“ zo svojich negatívnych emócií. Vedúci slúži ako hromozvod. Vhodné je rozhovor začať pomenovaním toho, čo vidíme – „Si nejaký smutný/ nahnevaný /sklamaný/ rozrušený. Stalo sa niečo? Chceš mi o tom niečo povedať?“ Následne treba pozorne počúvať, pritakávať, dávať tak najavo svoj záujem. S riešeniami situácie treba chvíľku počkať. Dieťa možno riešenia nepotrebuje, alebo ich nájde samo. Vyhýbajte sa zatvoreným otázkam, u ktorých sa očakáva krátka, často jednoslovná odpoveď, pretože tieto otázky smerujú rozhovor tam, kde ho chcete mať vy, a nie k tomu, čo skutočne trápi dieťa. Ak si to situácia vyžaduje, môžete spoločne hľadať nejaké riešenia.
B) Používaj predstavivosť
U detí ich starosti prenikajú aj do ich predstavivosti. Ideálne je preto použiť niektorú z názorných metód (účastníci ZK určite poznajú Félixa a Filoménku), alebo zaradiť narýchlo nejakú aktivitku s maskotom stretka. Deti pri nej pozývame, aby popisovali to, čo prežíva daný maskot, aké má starosti… Zvyčajne však deti podvedome hovoria o svojich vlastných emóciach. Môžeme sa ich aj pýtať, čo by danému maskotovi urobilo radosť, čo by ho potešilo, čo by mu pomohlo? Namiesto maskota sa môže použiť aj počasie. Každé dieťa môže nakresliť predpoveď počasia podľa svojej nálady. Takto sa dá ľahko zistiť atmosféra v skupinke, či a u koho práve hrozí búrka.
C) Môžeme vyskúšať aj jednoduchú pohybo vú aktivitu
Predstav si, že všetka tvoja zlá nálada je len voda, ktorú má psík na kožuchu. No a teraz sa pokúsime všetku túto zlú náladu z nás striasť. Začneme hlavou a prejdeme až po končeky prstov. Čím veselšie, to deťom predvedieme, tým väčší efekt môžeme očakávať.
Aj dnešné deti sa chcú niečo naučiť, mať nejaký vzor, na niekoho sa podobať… Lebo snívať o dospelosti a pripravovať sa na ňu, to je tiež prirodzenosť dieťaťa. Pozývam Ťa, aby si skúsil byť tým vzorom práve Ty. Nájdi si ten čas, aby si sa na stretko zodpovedne pripravil. Tento čas ubezpečí deti, že sú pre teba dôležité a tebe dá možnosť lepšie sa pripraviť a aspoň trochu si premyslieť stretko. Buď ich priateľom aj mimo stretka. Zaujímaj sa o ne aj počas týždňa, nielen v deň stretka. Modli sa za deti svojho stretka, veď „…čo by sme mali, čo by sme neboli dostali od Boha?“
Pre Lusk 152 pripravil Marek Wesserle a Ivka Kačurová.
