Pred pár rokmi tím z Fuller Youth Institute vydal knihu s názvom Growing Young: Šesť základných stratégií, ktoré pomôžu mladým ľuďom objaviť a milovať vašu cirkev. Tomuto kroku predchádzala veľká štúdia. Z nej, priam vedeckým spôsobom zistili, že zdravo prosperujúce farnosti/zbory mali jednu spoločnú vec: boli zamerané na “rast mladých”. Zo sledovania života farností, ktoré skutočne prosperujú, výskumníci identifikovali šesť “kľúčov”. Sú to schopnosti, vďaka ktorým je možné posilniť mladých ľudí aj v iných farnostiach. Kľúče poskytujú fyzický prístup do budovy. V prenesenom význame majú schopnosť ľudí pozvať dnu, alebo ich zamknúť niekde vonku. Príjmite teda pozvanie a nahliadnite do výsledkov, ktoré sú skvelou možnosťou inšpirovať sa a niečo sa naučiť aj do života našich farností. O Knihe Growing Young sme sa porozprávali aj s človekom priamo z Fullerovho inštitútu. Zach Ellis nám predstavil ich spôsob oživovania farností a porozprával mnoho podnetných myšlienok, s ktorými sa chceme podeliť aj s vami!
1. Líderstvo, ktoré posilňuje druhých
Každá farnosť má svoje vedúce osobnosti. Títo ľudia sú pre komunitu veľmi dôležití. Otázkou však je, ako naši lídri pracujú so zverenými “kľúčmi.” Či svoju autoritu upevňujú a viažu na seba, alebo dokážu posilňovať ďalších ľudí, aby tiež nachádzali “nové kľúče” a “nové dvere”. Darí sa našim farnostiam prejavovať dôveru mladým ľuďom, aby rástli?
Do praxe: Zhodnoť si svoju vlastnú službu- vieš aké konkrétne kľúče, od čoho, vo svojom líderstve aktuálne držíš? Prejdi si náplň svojej dobrovoľníckej služby a preskúmaj, v ktorých oblastiach by si vedel “odovzdať kľúče.”
2. Vcíťte sa do dnešných mladých ľudí
Mladí, snáď z každej generácie, zrejme zažili pocit, keď zostali nevypočutí, či nepochopení. Je to celkom bežné, pretože “tí starší” radi poukazujú na svoje skúsenosti a svoje rady rozdávaju aj bez to, že by ste si ich pýtali… Pomerne ľahko sa stane že je mládež kritizovaná, posudzovaná. Zmeniť tento prístup je zásadné a neznamená totiž len zmenu “systému”, ale zmenu kultúry farnosti.
Do praxe: Zabudni na predsudky. Nie, tínedžeri nie sú rebelmi. Radšej sa s mladým človekom porozprávaj, aby si lepšie pochopil dôvody jeho správania, ktorým nerozumieš. Neboj sa pýtať, najmä vtedy, ak uvidíš niečo nové, mätúce, možno dokonca až útočné.
3. Berte Ježišovo posolstvo vážne
Keď hovoríme o našej viere, stane sa, že hovoríme o kresťanstve len ako o súbore pravidiel – príkazov a zákazov. A pritom zabúdame na podstatný fakt, že nám z toho akosi vypadol Ježiš a život s ním. A ak hovoríme o nebi, hovoríme až príliš vzdialene, namiesto toho čo potrebujú mladí: aby sme hovorili o tom, čo prežívajú teraz.
Do praxe: Vyhýbaj sa zameraniu na formálne, abstraktné a všeobecné presvedčenia, ktorým by sme mali veriť. Viac zdieľaj svoje osobné svedectvo, svoj príbeh. Menej hovor o nebi “v budúcnosti”, viac o živote “teraz.” Pozývaj mladých ľudí do spôsobu života zameraného na osobu Ježiša. Posolstvo evanjelia sprostredkuj ako príbeh Ježiša a nie ako morálne zákony Katolíckej cirkvi.
4. Starať sa o “teplo vzťahov”
Veľmi pekné oslovenie nám všetkým adresuje kňaz počas liturgie: “bratia a sestry”. Stačí však, že vyjdeme z kostola a zistíme, že si s ostatnými farníkmi väčšinou nemáme čo povedať. Niektorých dokonca ani nepoznáme po mene, nie to, aby sme s nimi mali bližší vzťah. Bez ohľadu na to, aké veľkolepé programy vo farnosti tvoríme, aké “cool” sú naše sväté omše, chýbajú nám živé vzťahy a spojenia, v ktorých tkvie skutočná podstata ozajstnej komunity.
Do praxe: Zmeraj “teplotu” vo vašom spoločenstve, komunite, farnosti. K vlastnostiam vrúcnej komunity patrí autentickosť, pohostinnosť, starostlivosť, ústretovosť, prijatie a spolupatričnosť. Spýtaj sa mladých ľudí ako hodnotia srdečnosť vašej komunity na základe tejto definície.
5. Všade uprednostnite mladých ľudí (a ich rodiny)
Snáď nikto nebude odporovať myšlienke, že na mladých veľmi záleží. Tých, ktorí ich hmatateľne podporujú je oveľa menej. Hľadá tvoja farnosť kreatívne spôsoby, ako dať k dispozícii dostupné zdroje a zapojiť mladých do všetkých oblastí. Venuje sa v tvojej farnosti priestor deťom a ich rodičom?
Do praxe: Sprav jednoduchú kontrolu jednotlivých oblastí pastorácie vo vašej farnosti, spoločenstve, komunite… Pomocou farieb na semafore vyjadri, aká priorita sa mladým dáva v danej oblasti. Zelená znamená vysokú prioritu, oranžová strednú a červená nízku prioritu. Následne si to zosumarizuj a pouvažuj, ako by si mohol (príp. mohli spoločne) zmeniť červenú na oranžovú, príp. oranžovú na zelenú.
6. Buďte najlepšími susedmi
Každý z nás môže byť starostlivým susedom, hoci, je omnoho jednoduchšie uzavrieť sa pred svetom a starať sa len sám o seba. Sme v našej farnosti otvorení vzájomnej pomoci? S dobrým susedom je život ľahší, pestrejší, spokojnejší!
Do praxe: Dobrý sused sa zaujíma, nie je nevšímavý. Sprav si prechádzku po tvojej farnosti, tvojom meste, dedine. Buď pripravený na robenie poznámok. Pýtaj sa: Kto sú moji susedia? Čo je pre nich dôležité? Ako sa im naše cirkevné spoločenstvo môže viac priblížiť? Zároveň nezabudni, že dobrý sused aj rešpektuje a prijíma iný spôsob a vlastnú cestu.
Hoci sú všetky tieto princípy dôležité, nikdy nezabúdaj, že centrom každej komunity musí byť Kristus, bez ktorého opravdivý rast nie je možný! Zdajú sa ti tieto výzvy zaujímavé? Nenechaj si túto inšpiráciu len pre seba! Spolu s ďalšími ochotnými členmi vašej farnosti môžeš naštartovať novú éru rastu mladých. Venujte spoločne, či každý sám, 30 minút kreatívnemu uvažovaniu a vytvorte náčrt živého obrazu vašej farnosti. Myslite pri tom pozitívne, buďte odvážni a plní nádeje. Začnite jednoducho, touto vetou: „V roku 2028 bude život s mládežou v našej farnosti vyzerať takto:“ Váš živý obraz by mal byť ambiciózny a pozitívny. Môžete tiež skúsiť aj jeho zapísanie vo forme príbehu. Tento obraz má zachytávať to, v čo dúfate alebo o čom snívate.
