Za hranicami očakávania i krajiny…
Tak by som zhrnul mojich 20 rokov v eRku. Za to, že som eRko spoznal vďačím o. Miroslavovi Pillárovi, ktorý v kňazskom seminári pred letnými prázdninami v roku 2000 na nástenke umiestnil malý oznam o konaní Základných kurzov. V tom čase som s Petrom Bujdošom mal stretko pre inak obdarované detí v Košiciach a táto ponuka nás zaujala a dostala.
V roku 2001 som pomáhal so šiestimi farskými tábormi na Zakarpatí na Ukrajine. Poštou mi z domu posielali MG kazetu s eRkotancami, aby sme radosť a dobro šírili aj za hranicami. Tu chcem len pripomenúť to, čo mnohí už viete, že eRko je oveľa širšie (motýľ) ako naše Slovensko. Paradoxne cez eRkopodujatia a priateľstva sa mi Slovensko zdá byť menšie, bližšie a osobnejšie.
eRko je pre mňa miesto zázrakov. Cez objavovanie duchovnej hĺbky (ryba) Božej Lásky, cez presvetlené (slnko) stretka a tábory detí, až po službu, dobrovoľníctvo a vzdelávanie (srdce) animátorov.
Spoločenstvo eRkárov ma chráni pred svojvôľou a tak mení môj život. Snažím sa, aby viera v Ježiša Krista tu na zemi bola medzi nami radostná a živá. Uvedomujem si, že bohatstvo nás ľudí je vo vzťahoch. Veď oni zväčšujú radosť a upokojujú búrky.
o. Marián Kašaj, farár v Jenkovciach
