Ako som sa stal opäť dieťaťom…
Počas svojich detských a stredoškolských rokov som bol v podstate vzdialený od kresťanskej mládeže, aj keď som od detstva až do skončenia vysokej školy miništroval. No počas vysokoškolského štúdia som bol pozvaný do malého spoločenstva rovesníkov, kde som začal hlbšie spoznávať Sväté písmo, život modlitby, i ďalších mladých kresťanov. Moje „stredkárčenie“ však naplno začalo keď ako 23 ročný som dostal vo farnosti na starosť partiu „pubíkov“. Moje skromné stretkozačiatky ktoré boli skôr komorného charakteru sa razom ocitli v úplne iných „vodách“. A tak som začal študovať a stretávať sa s ľuďmi ktorí mali podobný deficit ako ja. Začal som vymýšľať programy, aktivity , akcie, ktoré však neboli už iba pre mňa, ale predovšetkým pre stretko. Boli to časy pre mňa náročné, ale Pán mi vždy poslal do cesty vzácnych ľudí, ktorí mi pomohli a sprostredkovali Dary Svätého Ducha, tak to cítim ja, bez ktorých by som bol… Môj celý „apoštolský“ život je tak silno poznačený spoločenstvami mladých a to o jednu, dve či tri generácie mladších, že nebyť rodiny, práce či komunity, asi by som ani nevedel poriadne komunikovať s rovesníkmi. Ale neľutujem toho. Byť medzi deťmi a mladými je krásne. A byť takým veľkým Božím dieťaťom je ešte krásnejšie. No a k tomu mi určite dopomohli roky prežité medzi mladými.
Karol Jakubčík 1956, toho času pracujúci dôchodca – stredoškolský učiteľ
