Tábor eRkárov zo Sene sa konal v čase od 02.-08.08.2009 vo Vyšných Ružbachoch. Bolo nás spolu 22 z toho 17 detí a 5 vedúcich. Tábor mal názov radosť rozdávaním rastie. Naša tohoročná príprava na tábor sa začala už deň predtým. Keďže sme odchádzali v nedeľu a v čase prvo-piatkového týždňa svorne sme sa zišli na sobotnej sv. omši, ktorá bola s nedeľnou platnosťou a pred ňou sme šli na spoveď, aby sme sa s Ježiškom stretávali nielen cez pekný program ale aj počas sv. omše vo sviatosti oltárnej. Po sv. omši sme sa ešte dohodli na posledných veciach a netrpezlivo sme čakali na ráno. Zo Sene sme vyrazili o 9 hodine postupne sme cestou vyzbierali členov tábora a vydali sme sa na cestu. Ubehla nám veľmi rýchlo. Spríjemnili sme si ju erkárskymi pesničkami. Po troch hodinách sme dorazili na miesto. Rozdelili sme sa do izieb. Potom nás čakal obed. Po ňom sme sa rozdelili do skupín. Keď sme si trochu oddýchli vydali sme sa na cestu obhliadky po okolí Vyšných Ružbách. Aj okolie našej ubytovne bolo zaujímavé našli sme pingpongový stôl, tenisové kurty, basketbalové koše. Pred chatou sme mali hojdačky, šmýkačku a kolotoč.
Z Fotogalérie
Neskôr sme si vyrábali krajinu svojej skupinky jej vlajku a zvyky. Veď posúďte sami ako sa nám to podarilo:
Prvý tím RAKETA RADOSTI
Jedlo: pizza radosti, Zvyky: radi chodíme do kostola, radi pomáhame, radi robíme ľudí šťastnými, radi spoznávame okolie a nových ľudí, radi tancujeme a spievame, radi objavujeme krásy našej zeme, radi spolu cestujeme. Oblečenie: kroj s tromi písmenami R, skafander radosti Ako vyzerá: na našej rakete sú sami veselí smajlíci, eRko znaky, sú na nej deti, krásna príroda, obraz nášho nebeského Otca a Panny Márie. Jazyk: eRkárčina Šport: raketobal, galaktický futbal, radosť tenis,… Motto: Naša radosť rozdávaním rastie!!!!!!!!!
Druhy tím HAPPY LANDY – TOWN
Národné jedlo: happytiniki (koláč), Obyvatelia: happynikolletáci, Oblečenie: erkotričká, farebné kraťasi, značky Barbie, Zvyky: čítanie kníh (rozprávky tinky–rinky), futbal- team FC Rastifoci, bicyklovanie každý rok paťociklotúra, Kultúra: Národné divadlo Happy landy-town Nikoly Gunglovej uznávanej herečky. Po večeri sme si vyrobili naše táborové tablo. A nasledovala večerná modlitba o škriatkovi radostníčkovi a poďakovanie sa nebeskému Otcovi za tento deň a iné veci. Okolo sviece sme s papierikov vytvorili veľké Ď. A nasledoval odchod do spiša.
Pondelok
Tento deň mal názov Radosť je keď pomáham ale my sme si ho nazvali Dňom mamy. Trier nám nechal vo vreci ruku a názov dňa. Potom smi si prečítali meditáciu o rukách a zistili sme aké sú naše ruky dôležité, že bez nich by sme to mali veľmi ťažké. Keďže tie prvé a najdôležitejšie ruky, ktoré nás vedú, chránia úplne od malička sú ruky našich mám tak sme si vyskúšali niektoré ich situácie v ktorých sa nachádzajú a my si ich často krát ani neuvedomujeme. Keďže nás musí každé ráno vyťahovať s postele znázornili sme si to preťahovaním lana. Každé ráno nám balí desiatu a niekedy pritom musí byť presná rýchla, my sme si to skúsili v navliekaní a vyvliekaní kancelárskych spiniek. Často krát keď sme boli malí musela nás kŕmiť a nič nevyliať a tak sme prenášali pingpongovú loptičku . Často krát musí zdolávať rozličné prekážky, ale urobí všetko aby dosiahla svoj cieľ a my smi si to vyskúšali v skákaní vo vreci. Keď je dieťa choré alebo už nevládze tak svoje dieťa mama nosí na rukách a tak sme sa aj my prenášali na rukách. Často krát k nám musí trafiť aj po tme. Zistili sme, že to nie je veľmi jednoduché aj keď smi intenzívne plakali. Čakali nás rôzne hry. Po večeri sme sa boli prejsť a keď sme sa vrátili dotvárali sme naše tablo našimi rukami, ktoré sme si ráno po meditácii nakreslili na papier a vytrhali. Počas celého dňa sme si ich mohli dať podpísať osobami ktorým sme počas dňa pomohli. Poďakovali sme za dar rúk a ľudí ktorých máme okolo seba a na záver sme si zaspievali pieseň TEBE PATRÍ CHVÁLA.
Utorok
V utorok ráno nám Trier nechal vo vreci heslo dňa, ktoré znelo RADOSŤ JE KEĎ SPOZNÁVAM NOVÉ VECI a encyklopédiu. A tak sme sa vydali na to. Boli sme spoznávať krásy kúpeľov. Objavili sme tam prírodný kráter, krásny kvetinový košík, krásneho kvetinového páva dokonca aj vodopád. Potom nám Trier nechal list o stopovačke kde sme sa dozvedeli, že Duch Gusto mu ukradol kľúče od pokladu a tak sme sa dali do hľadania. Našou prvou úlohou bolo priniesť prírodný materiál a urobiť z neho tvár. Ďalšou našou úlohou bolo nájsť veci, ktoré nepatria do prírody neskôr sme sa započúvali do zvukov prírody, hľadali sme texty vo sv. písme a napokon sme si zaskákali. Pri splnení každej úlohy sme získali časť hesla, ktoré znelo: KTO NÁJDE DOBRÉHO PRIATEĽA NÁJDE POKLAD. Určite sa všetci zhodneme, že je to tak. Potom náš čakali ešte tajnička z ktorej sme sa dozvedeli, že poklad sa ukrýva v ohnisku. No získali sme ho až vtedy, keď sme spoločne povedali získané heslo. Večer sme si ešte zatancovali a šli smi si ľahnúť.
Streda
Dnešný deň bol trochu upršaný ale nám to ani trochu nevadilo. Trier nám aj dnes nechal vo vreci heslo dňa a jeden zvláštny ale o to krajší darček. Heslo znelo: RADOSŤ JE KEĎ DOKÁŽEM ROBIŤ RADOSŤ INÝM. A ten krásny dar sme boli my sami jeden pre druhého. A tak sa dnešný deň niesol v duchu BOYARDU- PO STOPÁCH SVATÝCH. A tak sme plnili rôzne úlohy. Keďže Dominik pomáhal svojim kamarátom žiarivým príkladom na ceste do neba tak sme si aj my keď sme chodili po schodoch zo zviazanými nohami do tvaru kocky. Ďalšou našou úlohou bolo napiť sa malinovky prejsť k šmýkačke spustiť sa po nej, potom dôjsť k lavičke a vypľuť vodu ktorá nám ešte zostala v ústach. Poznávali sme postavy z biblie ktoré sme mali podľa určitých kritérií zaradiť kam patria. Ďalej sme si povedali o kostole nanebovzatia Panny Márie. Našou úlohou bolo vydržať na hrázde päť minút visieť predtým si však prvý vytiahol písmeno na ktoré sme vymýšľali slová. Každý vymyslené slovo nám skracovalo dĺžku visenia o jednu sekundu. Keďže prorok Ezechiel mal oživiť kosti na vojsko. Aj my sme oživili písmenká ktoré sami o sebe nič neznamenali. Ďalšou úlohou bolo triafanie do kruhu. Pri každom zasiahnutí kruhu sme museli odpovedať na otázku, Za každú správnu odpoveď sme mali bod. Museli sme vedieť päť zo siedmich otázok minimálne. Sv. František písal listy a tak sme sa aj my spoločnou koordináciou svojho družstva pokúsili napísať slovo ERKOTÁBOR. Nebolo to krasopisne ale podarilo sa. Pri spoznávaní sv. Mikuláša sme si mali navzájom povyvliekať šnúrky a spojiť ich od jedného konca pinpongárne po druhý. Sv. Patrik bol vytrvalý v dosahovaní svojho cieľa a tak sme si to skúsili aj my. A to tak, že sj jeden ľahol na tri stoličky, prostredná sa vytiahla. Mal tam vydržať štyri minúty a ostatný popod neho podliezali. A poslednou našou úlohou aby sme mohli získať kľúč ktorým bolo slovo EUCHARISTIA bolo prenášať balóny naplnené vodou tak aby smi ich držali čelom ako pri jablkovom tanci. Kým sme nenaplnili vedro. Večer sme mali super opekačku , eRko tance.
Štvrtok
Heslo dňa bolo RADOSŤ JE KEĎ SOM PRIATEĽOM PRE VŠETKĆH. V dnešný deň sme sa hneď po raňajkách vybrali spoznávať krásy Ľubovnianskeho hradu. Vyzeralo to všelijako aj nám chvíľu pršalo ale neskôr nám vyšlo slniečko. Pozreli sme si aj skanzém. Neskôr sme išli na Dunajec. Vyzeralo to, že si dážď nosíme všade zo sebou. No detská sa rozhodli, že sa chcú splavovať aj tak. Keď sa trochu vyčasilo tak sme šli. Chvíľu bolo pekne dokonca aj slniečko nám svietilo. No asi v trištvrte hodine splavovania nám začalo liať a tak sme zmokli. Boli aj štyria hrdinovia ktorý si nevzali pršiplášť ani dáždnik a tak zmokli do nitky. Po príchode na breh sme sa s nimi podelili o trochu suchšie veci ako boli tie ich. Rýchlo sme sa ponáhľali na ubytovňu , tam nás už čakala teplá polievka. Ale sme si najprv povyzliekali a a dali si všetko preschnúť. Keďže neprestávalo pršať bolo to ťažké no na druhý deň sa ukázalo slniečko a tak sme to zvládli. Po večeri sme si vyrábali náramky priateľstva a nakoniec nás čakala pekná modlitba. Bola o našich hriechoch a o tom, že Pán Ježiš nám vždy odpustí. Vznikol s toho kríž zo srdiečkom a tŕňovou korunou uprostred.
Piatok
V tento deň sme si viac uvedomovali, že RADOSŤ JE KEĎ SME S JEŽIŚOM. Z vreca radosti sme vytiahli obraz Ježiša. Strávili sme tento deň vyrábaní náramkov, stolnotenisovým turnajom. Ježišovu blízkosť sme pocítili aj vo vyloženej oltárnej sviatosti pred sv. omšou. Stretli sme sa sním vo sv. prijímaní. Jeho blízkosť sme cítili počas celého dňa a tak by to malo byť stále nielen v tento deň lebo Pán je s nami aj keď si to my nie vždy uvedomujeme. Večer sme si prečítali poštu, zatancovali. Poďakovali sa za prítomnosť Ježiška v našich životoch. A keďže to bol posledný večer aj za pekný týždeň ktorý sme prežili spolu.
Sobota
Ráno sme sa spoločne pomodlili ako každé ráno. Potom sme šli na raňajky. Po nich nás čakalo spoločný vyhodnotenie tábora. Vyhodnotenie izieb. Posledné miesta jedli kyslé cukríky a tak sľúbili, že nabudúce budú viac upratovať. Vedúci nám odovzdali pamiatky na tábor. Dokončili sme ešte pingpongový turnaj. Pobalili sa. Ešte posila na cestu domov. Rozlúčili sme sa s tetami kuchárkami. Spoločná fotografia s vedúcim pred ubytovňou. A už len nakladanie vecí do autobusu. A hor sa na cestu domov. eRko.sk informovala: Reginka 🙂
