Nedávno sa mi do rúk dostala knižka Po dobrom, alebo po zlom. Detský psychológ Zdeněk Matějček do nej vložil veľa zo svojej dlhoročnej praxe. Mne, ako eRkárovi – teda človeku, ktorý teraz pomáha pri výchove detí (a dúfam, že raz aj budúcemu otcovi), ponúkla veľa podnetných informácii. Skúsim sa s tebou o niektoré z nich podeliť.
Osobnosť dieťaťa sa formuje na základe jeho skúseností a zážitkov. Ovplyvňovať ho môže veľa faktorov: rodičia, učitelia, spolužiaci, priatelia, súrodenci, prostredie… a tiež aj animátor na stretkách. Každý jeden moment, kedy sa dieťa dostáva do kontaktu s niekým iným, mení jeho predstavu o svete, formuje jeho osobnosť a mení aj to, akým spôsobom bude reagovať na osoby a situácie v budúcnosti. Vývoj dieťaťa teda ovplyvňujú akékoľvek podnety z prostredia.
Ako však spomína autor – „výchovou“ sa v učebniciach pedagogiky chápe zámerné pôsobenie podnetov z prostredia tak, aby boli dosiahnuté určité, pomerne trvalé a žiaduce zmeny v správaní človeka. My, eRkári, s našou snahou viesť deti k žitiu čností a dobrého života podľa evanjelia, napĺňame túto definíciu. Ak vedieš deti k čnostiam – vychovávaš. Ak vedieš deti k Bohu – vychovávaš.
Môžeš pri tom používať viacero výchovných prostriedkov – pravidlá, pochvaly, ja-výroky a mnoho iných, o ktorých sme písali aj v Lusku. V nasledujúcich riadkoch sa konkrétne zameriam na dva z nich, ktoré už určite každý použil – na odmenu a trest.
Odmena je motivujúca, trest zastavujúci. Čo to znamená?
Odmena jednoducho motivuje deti byť lepšími. Neobmedzuje ich a dáva im možnosť hľadať nové originálne riešenia, či prekonávať svoje vlastné hranice. Narozdiel od toho, trest im má zabraňovať konať niečo, čo nie je povolené. Ako animátor na stretku sprav všetko preto, aby si mal k deťom odmeňujúci prístup (rozvíjajúci ich osobnosť), namiesto trestajúceho (ktorý iba reaguje na nežiaduce správanie detí).
Čo je vlastne odmena?
Odmenou by sme nemali chápať len predmety, ktoré môžeme dieťaťu darovať. Dôležitý je celkový prístup. Ten vytvárajú jednak odmeny na fyziologickej úrovni – niečo, čo je fyzické, dá sa vidieť, chytiť alebo zjesť :-D. Patria tam aj tie, ktoré sa pohybujú na úrovni druhej – duševnej, teda psychologickej. Čiže niečo, čo pohladí a poteší dušu – napr. pochvala, uznanie. Ešte kúsok nad tým stoja prejavy, do ktorých vkladáme celú našu osobnosť. Dalo by sa povedať, že sú až duchovného rozmeru – pozornosť, láska, súcit, odpustenie, vďačnosť. Niekto si pod odmenou predstaví cukrík, iný si predstaví potľapkanie po pleci a ďalší slovné vyjadrenie, že to, čo som urobil, bolo dobré. Ak si chystáš do zálohy nejaké výchovné odmeny, musíš sa zamyslieť nad tým, čo tieto odmeny dajú deťom na stretku. Každé dieťa je iné a konkrétne odmeny u niektorých môžu fungovať, a u iných nie. Pre čo najlepší efekt je dobré deti poznať. Záleží predovšetkým od veku a temperamentu detí. Menšie deti môžu mať problém so slovným uznaním, no veľmi dobre pochopia význam nejakej malej sladkosti. Hyperaktívne dieťa bude brať úlohu upratať stretkáreň skôr ako odmenu, než trest. Okrem toho, že sa musíš pri odmeňujúcom prístupe zamýšľať nad aktuálnou vhodnosťou vzhľadom na vek a osobnosť dieťaťa, je dobré reagovať aj na emocionálne prežívanie. Čím viac rôznych spôsobov bude náš prístup obsahovať, tým lepšie. Ak by sme sa obmädzili len na úzku skupinu výchovných prostriedkov, časom by stratili účinok. Preto pre inšpiráciu pridávam aj nasledujúci zoznam.
Čo pôsobí ako odmena?
- Dávať pomocné otázky
- Dodanie odvahy povzbudením
- Kladenie otázok, na ktoré je možno kladne odpovedať
- Mať pre druhého čas
- Ocenenie pred druhými
- Ocenenie snahy
- Odpustenie
- Počúvať, nechať vyhovoriť
- Pohladenie, privinutie
- Pochopenie chýb
- Pomoc pri zarazení sa v reči
- Pomoc pri znášaní neúspechu
- Poskytnutie pomoci
- Prejav radosti
- Prejav súcitu, zdieľanie ťažkostí
- Pri previnení ohraničiť trest
- Príležitosť k uplatneniu sa
- Úsmev, súhlas, prisviedčanie, očný kontakt
- V niektorých situáciách odstup
- Zabránenie verejnému zosmiešneniu
- Záujem o výsledky činnosti
- Zdieľanie zážitkov
Na čo si dať pozor?
- Primeranosť odmien a trestov. Ak pri výchove používaš hraničné výchovné prostriedky, môžeš očakávať hraničné reakcie aj zo strany dieťaťa. A taktiež istú necitlivosť čo sa týka odmien a trestov nižšej intenzity. Takže skús začať drobnosťami, a keď to bude vhodné alebo potrebné, môžeš zvoliť niečo, čo bude mať podľa teba na dieťa silnejší vplyv.
- Odmeny, a hlavne tresty, by mali byť pre dieťa zrozumiteľné. Ak dieťa nechápe prečo bolo potrestané, napríklad povedalo niečo, čo je „neslušné“, ale samo ani nevie prečo, môže to v ňom vyvolávať napätie. V tomto prípade by trest nepriniesol uvoľnenie a poučenie, ale podráždenie a nepochopenie. Taktiež aj pri odmene a povzbudení by malo byť dieťaťu jasné, za čo ju dostáva.
- Koho netrestáme? Zmysel trestu by mal byť vždy nápravný. Existujú situácie, kde by sa na prvý pohľad zdal trest vhodným riešením, ale pri hlbšom zamyslení by sme zistili, že trest by žiadaný efekt nepriniesol, a situáciu by ešte zhoršil. Napríklad netrestáme deti, ktoré majú problém s pohyblivosťou (je potrebné snažiť sa vždy hľadať také činnosti a úlohy, ktoré dieťa zvládne).Netrestáme: keď je dieťa niekedy nesvoje, za poruchy reči alebo písania, za stupeň nadania (niekedy sa stáva že máme od detí príliš veľké očakávania, už pozorovaním sa dá zistiť, nakoľko sa dieťa snaží, alebo či cielene „fláka“ nejakú činnosť).
- Som dôsledný. Ak si nedovolená činnosť zasluhuje trest, malo by to tak byť bez ohľadu na čas, či našu náladu. Je to veľmi náročné, ale naše konanie dáva váhu našim slovám. Dokazujeme tak dieťaťu, že to, čo hovoríme, myslíme vážne.
Veľmi si želám, aby si sa celým svojím „ja“ stal pravým vychovávateľom. Aby si vždy dbal na pozitívny „odmeňujúci“ prístup a takto zámerne spôsoboval rast detí, čo sa týka každodenného žitia čností a evanjelia a zároveň, aby sme sa zlepšovaním seba spoločne učili kráčať po ceste našej ročnej témy DOBROdružstva pokoJA.
Pripravil Marek Wesserle, skrátila Dada Poláčiková, územie Orava-Liptov
(Celý článok nájdete v LUSK-u 148.)
