Ako eRkár si človek, ktorý vychováva. Môžeš pri tom používať viacero výchovných prostriedkov – pravidlá, pochvaly, ja-výroky a mnoho iných. Špeciálne sa stretávame s odmenami a trestami. Čo znamenajú?
Odmena je motivujúca, trest zastavujúci.
Odmena jednoducho motivuje deti byť lepšími. Neobmedzuje ich a dáva im možnosť hľadať nové originálne riešenia, či prekonávať svoje vlastné hranice. Trest im má zabraňovať konať niečo, čo nie je povolené. Ako animátor na stretku sprav všetko preto, aby si mal k deťom odmeňujúci prístup (rozvíjajúci ich osobnosť), namiesto trestajúceho (ktorý iba reaguje na nežiaduce správanie detí).
Čo je vlastne odmena?
Odmenou by sme nemali chápať len predmety, ktoré môžeme dieťaťu darovať. Dôležitý je celkový prístup. Ten vytvárajú jednak odmeny na fyziologickej úrovni – niečo, čo je fyzické, dá sa vidieť, chytiť alebo zjesť :). Patria tam aj tie, ktoré sa pohybujú na úrovni druhej – duševnej, teda psychologickej. Čiže niečo, čo pohladí a poteší dušu – napr. pochvala, uznanie. Ešte kúsok nad tým
stoja prejavy, do ktorých vkladáme celú našu osobnosť. Dalo by sa povedať, že sú až duchovného rozmeru – pozornosť, láska, súcit, odpustenie, vďačnosť.
Niekto si pod odmenou predstaví cukrík, iný si predstaví potľapkanie po pleci a ďalší slovné vyjadrenie, že to, čo som urobil, bolo dobré. Každé dieťa je iné a konkrétne odmeny u niektorých môžu fungovať, a u iných nie. Pre čo najlepší efekt je dobré deti poznať. Záleží predovšetkým od veku a temperamentu detí. Menšie deti môžu mať problém so slovným uznaním, no veľmi dobre pochopia význam nejakej malej sladkosti. Hyperaktívne dieťa bude brať úlohu upratať stretkáreň skôr ako odmenu, než trest. Okrem toho, že sa musíš pri odmeňujúcom prístupe zamýšľať nad aktuálnou vhodnosťou vzhľadom na vek a osobnosť dieťaťa, je dobré reagovať aj na emocionálne prežívanie. Čím viac rôznych spôsobov bude náš prístup obsahovať, tým lepšie.
Na čo si dať pozor?
Primeranosť odmien a trestov. Ak pri výchove používaš hraničné výchovné prostriedky, môžeš očakávať hraničné reakcie aj zo strany dieťaťa. Skús začať drobnosťami, a keď to bude vhodné alebo potrebné, môžeš zvoliť niečo, čo bude mať podľa teba na dieťa silnejší vplyv.
Odmeny, a hlavne tresty, by mali byť pre dieťa zrozumiteľné. Ak dieťa nechápe prečo bolo potrestané, môže to v ňom vyvolávať napätie. V tomto prípade by trest nepriniesol uvoľnenie a poučenie, ale podráždenie a nepochopenie.
Koho netrestáme? Zmysel trestu by mal byť vždy nápravný. Existujú situácie, kde by sa na prvý pohľad zdal trest vhodným riešením, ale pri hlbšom zamyslení by sme zistili, že nie je.
Netrestáme: keď je dieťa niekedy nesvoje, za poruchy reči alebo písania, za stupeň nadania (niekedy sa stáva že máme od detí príliš veľké očakávania, už pozorovaním sa dá zistiť, nakoľko sa dieťa snaží, alebo či cielene „fláka“ nejakú činnosť).
Som dôsledný. Ak si nedovolená činnosť zasluhuje trest, malo by to tak byť bez ohľadu na čas, či našu náladu. Je to veľmi náročné, ale naše konanie dáva váhu našim slovám. Dokazujeme tak dieťaťu, že to, čo hovoríme, myslíme vážne.
Celý blog od Mareka Wesserle sa dočítaš tu, alebo v Lusku 148.
Stiahni si vo formáte .pdf:
