Veľkodušnosť
Sú chvíle, kedy kvôli vonkajším príčinám nevidíme svetlo na konci tunela. Vedie nás k smútku a uzavretosti. Prečo sa vôbec nad tým trápiť? Nedať si od všetkého pokoj? Lebo skúsenosť hovorí, že rezignácia nám trvalý pokoj neprinesie. Na prelomenie stavu rezignácie potrebujeme veľkú dávku veľkodušnosti. Latinský výraz magnanimitas (Magna-anima), znamená veľká duša. Je to pripomienka, že človek je povolaní žiť ako Boží obraz. Sv. Marek Askéta to vyjadril týmito slovami: „Vo svojej veľkej láske sa (Boh) stal podobný nám, aby sme sa my skrze všetky cnosti mohli stať podobným jemu.“ Podobné slová zaznievajú u sv. Ireneja, učiteľov Cirkvi a príhovoroch pápežov k Svetovým dňom mládeže. Čo nám tu kresťanská tradícia hovorí? Je jedno, či sa na to práve teraz cítiš. Pravda o tvojom povolaní, o tom, ako si bol stvorený je táto: Skrze Jeho milosť, spoločenstvo s Ním, skrze všetky cnosti, sme povolaní mať účasť na Božej veľkosti.
Veľkodušnosť je pilierom ľudí v službe vedenia. Líder musí byť veľkodušný, vedúci skupinky, animátor musí byť „magna anima“. Jeho služba pre mladých alebo deti spočíva aj v tom, aby povzbudil dobré sny, túžby a driemajúce schopnosti svojich priateľov.
Veľkodušnosťou pre viac pokoja
Deväť dní, ktoré zmenili svet. Takto opisujú niektorí historici návštevu Jána Pavla II. v Poľsku, krátko po jeho zvolení v júni 1979. V tom čase sa komunizmus javí ako nespochybniteľná sila, ktorá má v Európe stále miesto. Pápež však vie, že rezignácia sa dá prekonať poriadnou dávkou veľkodušnosti. Na námestí Varšavy, odkiaľ sa v tom čase šíril ateizmus do celej krajiny hovoril o viere. Hovoril o ľudských právach, keď vládla v štáte diktatúra. V ovzduší komunistickej strany, ktorá neúnavne vyučovala Poliakov, ako sa stať správnym súdruhom, Ján Pavol II. hovorí do mikrofónu pokojným a ráznym hlasom: „Človek nemôže pochopiť sám seba, svoju dôstojnosť a povolanie bez Krista.“ Keď sa človek vžije do situácie a sleduje archívne zábery kázne z Varšavy, nevyhne sa zimomriavkam. Ján Pavol II. ako unikátny líder dokázal prebudiť dobré sny a túžby svojich rodákov po slobode. Vďaka tejto návšteve sa dramaticky znásobil počet aktívnych stúpencov hnutia Solidárnosť, ktoré viedlo k postupnému víťazstvu nad režimom v Poľsku. Pápež nemá armádu, aby nastolil mier, no má neoblomnú túžbu po mieri. Jeho veľkodušné srdce vytrháva ľudí z rezignácie a zapaľuje ich pre nepredstaviteľné víťazstvo. Vrátil Poliakom ich identitu, osôb, stvorených na Boží obraz. Nasledovanie tejto vízie prinieslo taktiež námahu, utrpenie a obety, ale aj vnútorný pokoj, že konajú správnu vec a účinnú nenásilnú snahu v situácii, keď málokto videl svetlo na konci tunela.
Autor: Juraj Králik
