Čnosti, ktoré chýbajú v spoloČNOSTI
Stretká robíme kvôli tomu, aby sme dopĺňali rodinnú a školskú výchovu. Robíme to radostným štýlom blízkym deťom. Na prvý pohľad sa teda môže zdať, že sa len hráme, tancujeme alebo spolu len tak prežívame voľný čas. Kvalitné stretko však môže deti výrazne posilniť na ceste životom. V eRku sme pred niekoľkými rokmi dospeli k názoru, že dnešné deti potrebujú viac ako inokedy podnety k posilňovaniu vôle a budovaniu pevného charakteru.
Z čoho však pozostáva ľudský charakter? Práve z čností. Tento názor môže vyznieť staromódne, preto jeden príklad z praxe. Pred časom naše stredisko eRka navštívili zástupcovia medzinárodne uznávanej organizácie The Duke of Edinburgh’s Award. Táto organizácia oceňuje mladých ľudí a ich certifikát je pri žiadosti o zamestnanie vážený v najrôznejších firmách po celom svete. Povedali nám, že firmy majú dnes čoraz väčší problém získať mladých zamestnancov, ktorí dokážu dokončiť úlohy, vysporiadať sa s neočakávanými problémami, samostatne a proaktívne sa rozhodovať. Preto táto organizácia poskytuje mladým ľuďom programy zamerané na posilňovanie vôle, plnenia predsavzatí a osobnostný rozvoj.
Ako sa stať čnostným?
Keď sa pýtali sv. Tomáša Akvinského, ako nadobudnúť čnosti, odpovedal: opakovaním. Aj náš eRkoPROGRAM zažívame opakovane. Každý rok sa zapájame do Detského činu pomoci či Dobrej noviny… Aj medzi vami sú iste eRkári, ktorí už desaťkrát koledovali pre chudobných v Keni. Skúsenosť nás učí, že kto desaťkrát vedome pomohol Keňanom, stáva sa vnímavým aj voči problémom utečencov, citlivým na dôstojnosť chudobných a vylúčených… Prečo? Opakovaný zážitok Dobrej noviny sa v ňom zakorenil a prináša nové ovocie.
Ideál, námaha a priateľ
Na biblických stretkách a pri čítaní Biblie formujeme náš rozum, našu predstavivosť a zapaľujeme si srdce pre dokonalé vzory správania, pre Božie konanie, ktoré je pôvodom všetkej spravodlivosti, múdrosti a poznania. V Levoči, v Rajeckej Lesnej či Marianke sa putovaním učíme kráčať k cieľu. Zážitok púte je zážitkom námahy a prekonávania seba samého – to sú tiež kľúčové ingrediencie k nadobudnutiu čnosti. Počas táborov, ale i celý rok na stretkách žijeme vo vzťahoch priateľstva.
Čnosti sa nedajú naučiť memorovaním, je potrebné ich vidieť v praxi a zažiť v každodenných situáciách – keď sa naši rodičia a priatelia v týchto situáciách zachovajú čnostne. „Izolovaná osoba totiž nie je schopná nadobudnúť čnosť.“ (Alasdair MacIntyre)
Opakovanie čností je ako obliekanie šatstva
Opakovaním a silnými zážitkami vzniká dobrý návyk. Napr. opakovaním Dobrej noviny si navykáme na spravodlivé a solidárne konanie. Tento návyk sa nám dostáva do krvi, stáva sa nám prirodzeným. Čnosti sa niekedy nazývajú aj druhou prirodzenosťou. Prirovnávame ich k oblečeniu. Sv. Pavol v Liste Rimanom 13,14 dokonca hovorí „Oblečte si Krista”. (Ježiš dokonale zjavuje Otca, v ňom je plnosť čností.). Na inom mieste nás Pavol vyzýva, aby sme si obliekli výzbroj zo svetla. Neustále opakovanie čnostného zážitku je akoby skúšaním oblečenia. Skúšame si ho obliecť až dovtedy, kým nám sadne ako uliate a už ho nedáme zo seba dole – splynie s našou osobou, stane sa našou druhou prirodzenosťou.
Opakovanie nemusí byť nuda
Sv. Tomáš tiež odporúča, aby opakovaný zážitok cnosti bol intenzívnejší ako predošlý. Napr. zážitok 22. ročníka Dobrej noviny má byť intenzívnejší ako zážitok 21. ročníka a pod. Prečo? Ak je opakovaný zážitok intenzívnejší, aj daná čnosť má nové podnety pre rast. Nie je len nudným opakovaním, ale prehlbuje cnosť po špirále stále hlbšie a širšie. Záleží na tebe ako kvalitne pripravíš deťom zážitok jednotlivých kampaní.
Aké čnosti opakujeme v eRkoprograme?
- Cez Dobrú novinu vždy zažijeme skutok spravodlivosti.
- Vďaka Vypni telke, zapni seba! nás každý rok zasiahne výzva k miernosti.
- Počas Detského činu pomoci zapájame prezieravosť, keď sa rozhodujeme pre spoločný čin pomoci, ktorý by bol na osoh konkrétnym ľuďom okolo nás. A potom zapájame silu (statočnosť) pri jeho uskutočňovaní. Nenecháme sa odradiť, prekonávame prekážky.
Štyri kardinálne čnosti
1. spravodlivosť, 2. prezieravosť (múdrosť), 3. statočnosť (označuje sa aj ako odvaha či mravná sila) a 4. miernosť nazýva sv. Ambróz (4. storočie) kardinálnymi cnosťami. To znamená, že okrem vliatych Božských cností (viera, nádej, láska) sú práve tieto štyri ZÁKLADNÉ, ktoré určujú charakter človeka. To sa dočítame aj v katechizme (KKC 1805). Slovo kardinálne pochádza z latinského “cardinalis”, čo sa prekladá ako “hlavný, dôležitý”, no je to aj označenie pántov na dverách. Na týchto 4 pántoch teda visí charakter človeka. Oni sú tými cnosťami, ktoré naše pomyselné dvere duše zatvárajú pred pokušeniami a otvárajú milosti. Tým rastieme v svätosti a stávame sa dokonalými ako náš Nebeský Otec (Lk 6, 36).
Kresťanský pohľad na vec
„Morálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím.“ (KKC 1804) Aj neveriaci človek teda môže dosiahnuť spravodlivosť či odvahu hrdinského stupňa. Kresťania sa však nezaoberajú čnosťami kvôli tomu, aby sa stali morálne dokonalými ľuďmi. Vianoce nám pripomínajú, že Boh sa z lásky k nám stal človekom. Ježiš v ľudskej prirodzenosti, v Nazarete a počas verejného účinkovania žil naplnený život všetkými cnosťami (múdrosťou, trpezlivosťou, štedrosťou, odvahou… spomeň si na všetky situácie z evanjelia…). Vďaka Kristovi sú čnosti cestou späť k Otcovi. Je to cesta sebadarovania, cesta lásky. Ako poznamenáva katechizmus: „čnosti…uspôsobujú všetky schopnosti človeka, aby mal účasť na Božej láske.“ (1804). To nie je fráza. Božia láska je v skutočnosti oveľa náročnejšia, ako naše citové predstavy. Dôkazom sú všetci svätí, ktorí vynikali cnosťami vyvinutými na maximum. Ich životy otvorené Božej láske sú ikonami Božieho Syna. Prečítaj si o tom viac v katechizme 1691 – 1876 alebo v knihe Návrat ke cnostem od Petra Kreefta. Z duchovných autorov nájdeš veľa o cnostiach napr. u sv. Františka Saleského (Filotea), sv. J.M. Escrivu (Cesta) alebo sv. Gregora z Nyssy (Život Mojžiša).
Myšlienka na záver:
„Zastavenie sa na ceste k cnosti znamená začiatok na ceste k neresti.“ (Sv. Gregor z Nyssy v Život Mojžiša)
Pre LUSK 156 pripravil Juraj Králik.
