Iniciatívu založili organizácie Človek v ohrození, eRko – hnutie kresťanských spoločenstiev detí, Green Foundation, Inštitút pre aktívne občianstvo, Nadácia Pontis, Nadácia Milana Šimečku, Nadácia otvorenej spoločnosti, Nadácia pre deti Slovenska, Partners for Democratic Change Slovakia, Platforma mimovládnych rozvojových organizácií, Rada mládeže Slovenska a Slovenská debatná asociácia.
Nižšie je text prehlásenia, ktorým sa budeme riadiť. V najbližších mesiacoch budeme oslovovať ďalšie organizácie a podnikneme prvé konkrétne kroky k efektívnejšiemu presadzovaniu občiankseho vzdelávania v školskom aj mimoškolskom prostredí. Ak máte otázky alebo záujem sa zapojiť, kontaktujte Maroša Čaučíka (maros@erko.sk).
Prečo zakladáme Iniciatívu za občianske vzdelávanie?
V 25. roku samostatnosti nemôžeme považovať za samozrejmé zásady demokracie, ľudských práv
a právneho štátu, z ktorých vychádza naša ústava. Mali by sme viac adresovať hodnotové konflikty a deti a mladých ľudí pripravovať na neustále sa meniaci svet a spoločnosť. Diskusia o úlohe vzdelávania sa v tejto súvislosti, žiaľ, redukuje, napríklad na počet hodín niektorých predmetov či potrebu „dovzdelať“ deti a mladých ľudí, napr. o minulosti. Spájame sa, aby sme uskutočnili konkrétne kroky k lepšej príprave detí a mladých ľudí na občiansky život, prispeli k verejnej diskusii aj strategickému prístupu k nemu, podobne ako v iných krajinách s nedemokratickou historickou skúsenosťou.
Čo je občianske vzdelávanie?
Občianskym vzdelávaním rozumieme široké spektrum aktivít, ktoré rozvíjajú zručnosti a postoje potrebné pre demokratickú účasť na živote spoločnosti. Medzi jej formy patria aj občianske iniciatívy vrátane iniciatív mladých ľudí v miestnej komunite, hlasovanie a kandidovanie vo voľbách, zapájanie sa do verejnej diskusie prostredníctvom zhromaždení, prehlásení a sociálnych sietí, činnosť záujmových skupín, úradov a politických strán.
Občianske vzdelávanie podporuje najmä:
- kritické myslenie a schopnosť pracovať s informáciami rôznej kvality,
- schopnosť viesť dialóg o kontroverzných témach, nájsť pochopenie pre hodnoty a rozmanitosť spoločnosti, spolupracovať a riešiť spory,
- informovanú a aktívnu účasť detí a mladých ľudí na živote a chode svojej školy, miestnej komunity a vo verejnom dianí,
- znalosť politického kontextu, národných, európskych a globálnych súvislostí, porozumenie vzťahu medzi občianskymi právami a povinnosťami,
- vysporiadanie sa s kontroverznými epizódami vlastných dejín.
Občianske vzdelávanie môže prebiehať v školskom prostredí aj mimo neho. Realizovať ho môžu učitelia, učiteľky a ďalší dospelí ako súčasť svojej profesie aj mladí ľudia bez formálneho pedagogického vzdelania. Pre štát by mala byť rozhodujúca kvalita občianskeho vzdelávania, a nie právna forma alebo metodika jeho poskytovateľa. Podporujeme pluralitu poskytovateľov a neočakávame, že tie isté metódy budú fungovať rovnako v rôznych podmienkach.
Akými princípmi by sa malo riadiť občianske vzdelávanie?
Podľa nemeckého vzoru považujeme za správne pomenovať tri podmienky, ktorými by sa mali riadiť všetci, ktorí chcú občianske vzdelávanie realizovať alebo podporovať:
- Zákaz indoktrinácie. Učiacich sa vedieme k tvorbe vlastného názoru na základe overených faktov.
- Priznanie kontroverzie. Podávame kontext sporne vnímaných tém a rôzne perspektívny na ne.
- Mladý človek v strede pozornosti. Podporujeme deti a mladých ľudí, vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, v pomenovaní a presadzovaní svojich práv a záujmov.
