Nano bola hviezdou, ktorá v noci prichádzala k tým najchudobnejším, a tým, ktorí to najviac potrebovali. Pohľad na chudobných jej otvoril oči a rozhodla sa žiť inak. Nebola na to sama, mala okolo seba tých najbližších – brata a sestru. Tým, s ktorými sa stretla prinášala nádej a mnohí ju volali žena s lampášom.
Nano Nagle (celým menom: Honora Nagle) sa narodila do bohatej rodiny v Írsku. V roku 1718 ju rodičia poslali študovať do Francúzska, pretože prísne trestné zákony v Írsku zakazovali katolíckym deťom navštevovať školu.
V Paríži viedla Nano život plný luxusu, plesov, divadla a večierkov. Na jednom z plesov si so sestrou Anne všimli skupinu chudobných ľudí, ktorí sa tlačili vo dverách kostola a prosili o almužnu. Anne, zaskočená chudobou týchto Francúzov, si vyzliekla pekné šaty a šperky, a darovala ich týmto chudobným ľuďom. Nano a Anne boli čoskoro rozčarované zo svojho bohatého a privilegovaného života a začali túžiť po niečom hlbšom – po živote, ktorý by mal zmysel.
Po návrate do Dublinu Nano a Anne videli, že bieda nie je len vo Francúzsku, ale aj v ich rodnom Írsku. Táto skúsenosť priviedla Nano k rozhodnutiu vstúpiť do kláštora uršulínok v Paríži, kde chcela zasvätiť svoj život Bohu a službe druhým. Avšak na radu svojho duchovného vodcu sa vrátila do Írska, kde mohla lepšie odpovedať na potreby svojej komunity. Spolu so svojím bratom Josephom založila tajné školy pre katolícke deti. Katolícke vzdelávanie bolo v tom čase zakázané, preto Nano riskovala svoj život, aby ich učila katechizmus, čítanie, písanie a matematiku.
Obrázok: https://presentationsistersne.ie/nano-we-give-thanks/
Keď Nano trávila dni s deťmi, rozprávali jej o svojich chorých a trpiacich príbuzných. Nano aj so svojou sestrou Anne ich začala navštevovať. Nosili im jedlo, lieky a najmä nádej. Chodievali v noci, aby sa vyhli vládnym agentom, a to za každého počasia. Nano so sebou vždy niesla lampáš, ktorý sa stal jej symbolom – preto ju mnohí začali volať dáma s lampášom.
Nano pevne verila, že vzdelanie je kľúčom k zlepšeniu života najchudobnejších. Otvorila sedem škôl v Corku a v roku 1775 založila Kongregáciu sestier Obetovania Panny Márie, aby jej dielo pokračovalo aj po jej smrti. Na Slovensku tieto sestry môžeme nájsť v Spišskom Podhradí, kde sa starajú o rómske deti.
Nano zomrela 26. apríla 1784. Jej posledné slová – „Stále viac konajte dobro“ – vystihujú jej životné poslanie. Odkaz tejto odvážnej ženy inšpiruje ďalšie generácie. Jej kongregácia dnes pôsobí vo viac ako 20 krajinách sveta. V roku 2000 bola Nano vyhlásená za Irish Woman of the Millennium a v roku 2013 za ctihodnú, čím sa začal proces jej svätorečenia.
Nano Nagle bola hviezdou, ktorá prinášala svetlo a nádej tým, ktorí to najviac potrebovali. Jej odvaha a súcit nám pripomínajú, že aj jeden človek môže zmeniť svet. Bola pozorná na svoje okolie, s vďačnosťou za to, čo mala a aj za všetko stvorené, sa nebála vykročiť k druhým.
Podľa: Nano, we give thanks, Nano Nagle.
