Milí eRkári, prinášame správu o človeku, ktorý pre eRko veľa znamená. Silvester Krčméry stál pri začiatkoch laického apoštolátu pred viac ako 50 rokmi, z ktorého sa vyvinuli stretká a aktivity aj pre deti. Neskôr po páde komunizmu sa nazvali eRko. Prećítajte si správu o tomto veľkom človeku a vyzývame vás k eRkárskej modlitbe za jeho návrat do Nebeskej vlasti a za jeho blízkych.
Bratislava 11. septembra (TK KBS) Vo veku 89 rokov zomrel v utorok večer MUDr. Silvester Krčméry zo Spoločenstva Fatima (SF). Ide o jednu z popredných osobností tajnej Cirkvi na Slovensku, ktorá spolu zo zosnulým kňazom Vladimírom Juklom stáli pri zrode sekulárneho inštitútu SF i organizovaní stoviek evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov.
Životopis Silvestra Krčméryho:
Jukla i Krčméryho oceňujú veriaci, duchovní i ich priatelia a známi ako ľudí, ktorí sa celý život snažili o službu pravde, dobru a láske. Silvester Krčméry, čestný člen predsedníctva Fóra kresťanských inštitúcií, sa narodil 5. augusta 1924 v Trnave. Detstvo prežil v Banskej Bystrici, kde aj zmaturoval.
V roku 1943 sa zoznámil s legendárnym profesorom Stjepanom Tomislavom Kolakovičom – Poglajenom, ktorý ho veľmi ovplyvnil ako predchodca II. Vatikánskeho koncilu – svojimi novými revolučnými myšlienkami o mieste a význame laikov a malých spoločenstiev v Cirkvi i fatimským posolstvom o obrátení Ruska.
Štúdium na lekárskej fakulte začal v Bratislave, pokračoval v Paríži (s praxou aj v Maroku) a v Prahe, kde promoval roku 1948. Od roku 1949 pracoval ako dermatovenerológ v Košiciach. Organizoval evanjelizáciu študentov, hlavne medikov v Prahe, a robotníkov v českom pohraničí, hlavne v Litoměřickej diecéze. Pre túto aktivitu ho zatkli.
Tri roky bol vo vyšetrovacej väzbe a 24. júna 1954 pod titulom vlastizrady vojenským súdom v Trenčíne a po odvolaní Najvyšším vojenským súdom v Prahe odsúdený na 14 rokov väzenia. Tieto roky strávil vo väzniciach v Banskej Bystrici, Mírove a Ostrove nad Ohří, ako aj v koncentračných pracovných táboroch.
Po prepustení pôsobil 20 rokov ako lekár – rádiodiagnostik a internista v Bratislave. Od prepustenia roku 1964 pracoval spolu s Vladimírom Juklom v evanjelizácii vysokoškolákov, neskôr učňov a narkomanov, alkoholikov a väzňov. V roku 1974 spolu s V. Juklom a ďalšími založil Sekulárny inštitút Fatima.
V Spoločenstve Fatima sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry a organizovaní evanjelizačných spoločenstiev tzv. krúžkov. V osemdesiatych rokoch minulého storočia spolu s Vladimírom Juklom, ktorý zomrel minulý rok prvého mája, rozvinul činnosť Laického apoštolského hnutia.
To bolo základom pre neskoršie Hnutie kresťanských rodín na Slovensku, Hnutie kresťanských spoločenstiev mládeže (terajšie Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) a eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Od čias pôsobenia Svätého Otca Jána Pavla II. v Krakove ako arcibiskupa boli blízkymi priateľmi.
Je autorom kníh spomienok …to nás zachránilo s podtitulom Brainwashing – vymývanie mozgu, ku ktorej Ján Pavol II. vlastnou rukou dopísal: „MUDr. Silvestrovi Krčmérymu, ktorý vydal svedectvo Kristovi a Cirkvi s požehnaním Ján Pavol II. 11.IV.1995“ a Vo väzniciach a táboroch. Písal denníky, publikoval v lekárskych časopisoch.
Ján Pavol II. mu v roku 1991 udelil Rad sv. Silvestra. V roku 1998 ho ocenila Trnavská univerzita titulom doctor honoris causa. O dva roky na to získal Cenu Jána Langoša. Prvého januára 2013 dostal najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Ocenenie im udelil pri príležitosti 20. výročia vzniku SR prezident Ivan Gašparovič. Ocenenie získal za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských slobôd.
Verejnosť spoznala vlani v máji aj novú publikáciu s doteraz knižne nevydanými osobnými spomienkami na Silvestra Krčméryho. Krátko pred úmrtím žil v ústraní vo svojom byte v Bratislave, kde sa o neho starala opatrovateľka Milka Krajčovicová. Posledné dni bol hospitalizovaný v nemocnici v Bratislave. Zomrel v utorok 10. septembra 2013, v predvečer 10. výročia poslednej návštevy blahoslaveného Jána Pavla II. na Slovensku (v roku 2003).
Zdroj životopisu: Archív TK KBS / Daniel Bédi, SF
