Tábor eRkárov z Pruského sa uskutočnil v Bolešove na chate Gilianka 6.-11.7.2009. V pondelok o 11.00 hod. sme sa všetci stretli na našej táborovej chate Gilianka, ktorá sa na týždeň stala našim domovom. Po rozdelení do izieb sme sa museli najskôr zoznámiť, k čomu nám poslúžili rôzne hry, piesne, či scénky. Vysvetlili sme si aj pravidlá tábora – naše Gilianďácke desatoro, ktoré sa každý účastník zaviazal dodržiavať. Svoj sľub a súhlas každý vyjadril pripnutím lupienku k pripravenému kvietku. Po chutnom obede a rozdelení sa do skupiniek nás čakala veľmi náročná úloha. Každá skupinka mala zmapovať terén okolia chaty a z tejto exkurzie priniesť nejakú zaujímavosť. A popri tom si museli tiež vymyslieť názov svojej skupinky. Všetci splnili úlohy bravúrne a aj názvy boli skutočne originálne: Maťko a Kubko, Hríbožienky, Indiáni, Chatári FC Miláno, Šípky a Smile.
Fotky
Pred večerou sme sa stíšili pri sv. omši, ktorá bola vyjadrením našej radosti a vďaky. Počas večerného programu sme sa oboznámili s táborovou poštou, pomocou ktorej sme mohli aj písaným slovom potešiť a rozveseliť našich kamarátov či animátorov. Poslednou úlohou prvého dňa pre každú skupinku detí bolo vymyslieť a nakresliť svoju vlajku, ktorá vystihuje jej názov. Po predstavení skupiniek a spoločnej modlitbe sme sa všetci odobrali načerpať nové sily do ďalšieho dňa… Po príjemnom budíčku a rannej rozcvičke sme sa opäť stretli v našej klubovni na modlitbe a raňajkách. Po nich sme dostali správu, že príde vzácna návšteva, na ktorú sa musí pripraviť každá izba – každý si mal upratať svoje veci, pretože naši hostia sa mali postarať o bodovanie poriadku na izbách. Návšteva bola skutočne nezvyčajná – prišli poslovia zo samotnej Olympie a priniesli nám Olympijský oheň… A v duchu tejto témy sa niesol aj celý nasledujúci deň. Celé dopoludnie deti behali, skákali, triafali do terčov, a tak sa snažili prekonať samých seba a dosiahnuť táborové či svoje osobné rekordy. Popoludní po sv. omši deti tiež nezaháľali. Museli navštíviť všetky kontinenty, aby získali potrebné víza, na základe ktorých sa mohli zúčastniť večerného futbalového turnaja a tiež sa povoziť na živých koníkoch. Večerný program bol v réžii detí. Každá izba si počas voľných chvíľ dňa pripravovala svoj príspevok do večerného galaprogramu. A ten bol naozaj excelentný… Mohli sme vidieť originálnu rozprávku o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch, dokonca sme sa na chvíľu stali porotcami v súťaži Let´s dance a hodnotili sme úchvatné tanečné kreácie skvelých profesionálnych tanečníkov a celebrít. V programe samozrejme nechýbali ani rôzne iné zábavné či súťažné relácie, počas ktorých sme sa super zabávali. A po večernom poďakovaní sme sa rozišli v očakávaní ďalšieho dňa a nových zážitkov… V stredu ráno nás milo prekvapila anjelská návšteva. Anjelici vystriedali poslov z Olympie a prevzali štafetu bodovania izieb. Aj táto návšteva naznačovala tému dňa. Celú stredu sme totiž hrali hru na tajných priateľov či dobrých anjelov. Ráno si každý vylosoval na lístočku meno svojho zverenca, o ktorého sa počas celého dňa tajne staral, pomáhal mu či posielal sladkosti alebo iné darčeky, ktoré sme vyrábali na tvorivých dielňach celé dopoludnie a pre veľký záujem detí aj pár hodín popoludní… Po olovrante sme sa pobrali na menšiu prechádzku. Kráčali sme do blízkej dedinky Bolešov, kde sme v miestnom kostole slávili sv. omšu a po nej sme navštívili cirkusové predstavenie, ktoré v nás tiež zanechalo úžasné spomienky na nezabudnuteľný zážitok. Tak ako v každom tábore, ani v tom našom nemohla chýbať pravá táborová opekačka, ktorú sme mali hneď po návrate z Bolešova. Vyhodnotili sme si aj našu celodennú hru a pre veľké nadšenie detí sme sľúbili, že túto hru si zahráme aj v nasledujúci deň… Ešte večerné poďakovanie, krížik na dobrú noc a konečne nastal zaslúžený odpočinok. Štvrtok bol pre nás ďalším skvelým dňom. Vybrali sme sa hľadať stratený poklad. Cestu nám ukazovali rôzne rozprávkové bytosti, ktorým deti pomohli vyriešiť ich problém. Stretli sme vodníka Bartolomeja, Babu Jagu, Piráta, babku Vševedku, Snehulienku a dobrú vílu a nakoniec sme našli poklad v jaskyni na Tlstej hore. Všetci šťastní a s pokladom v rukách sme sa ponáhľali späť na chatu, kde už nám tety kuchárky pripravili obed, na ktorom sme si veľmi pochutili. Popoludnie sa nieslo v duchu hier. Deti si mohli vybrať zo širokej palety hier, napr. volejbal, futbal, chodenie na chodúľoch, eRko tance a pre tých, ktorí si nevedeli vybrať, sme pripravili aj tvorivé dielne. Štvrtkový večer sme si spestrili tým, že sme k nám na slávenie sv. omše pozvali aj rodičov a príbuzných. Aj im sme nadelili kúsok z našej radosti a porozprávali sme im o svojich zážitkoch, radostiach a dojmoch. Už iba v krátkosti sme sa poďakovali za uplynulý deň a unavení sme odišli do svojich postelí. Piatkové ráno bolo príjemné. Už iba kvôli budíčku, ktorý sa oneskoril o celých 20 minút :-). Dopoludnie sa nieslo opäť v duchu tvorivých dielní. Deti tancovali eRko tance, riešili kvízy, skladali origami z papiera a nacvičovali scénky. Po obede sme nacvičené scénky predviedli aj ostatným. Deti si mohli vybrať hocakú udalosť zo Sv. Písma a tú pantomimicky zahrať. Výsledné scénky boli skutočne excelentné a mohli sme v nich vidieť udalosti ako svadba v Káne Galilejskej, prechod Izraelitov s Mojžišom cez Červené more, stvárnenie podobenstva o márnotratnom synovi a známy príbeh o Dávidovi a Goliášovi. Popoludnie bolo orientované tiež duchovným smerom. Každá skupinka si pripravila niekoľko zastavení krížovej cesty, ktorú sme sa neskôr spoločne modlili cestou v prírode. Všetky deti sa už veľmi tešili na večer. Bola totiž na pláne rozlúčková diskotéka. K víru zábavy prispeli aj animátori so scénkou o Popoluške. Diskotéka bola prerušená aj druhýkrát, keď k nám zavítala vzácna návšteva z Ameriky. Sám náčelník Veľký Bizón zavítal medzi nás, aby sme sa oboznámili s ich kultúrou a zvykmi počas jedla. Pozval nás aj na večeru, ktorá bola veľmi zaujímavá už len tým, že sa jedlo na zemi a v úplnej tme iba pri jedinej sviečke. Pred večerou sme však museli absolvovať rituálny očistný tanec a až po ňom sa pustiť do jedla. Aké bolo naše prekvapenie, keď indiánsky náčelník zasvietil a my všetci sme vyzerali, ako keby počas celého tábora netiekla voda! 🙂 Aj na tento zážitok budeme určite dlho spomínať. Sobota sa niesla v duchu rozlúčky. A tu sme si pripomenuli slová Všetko má svoj čas… Rozlúčka bola smutná, avšak všetci sme si sľúbili, že najneskôr o rok sa určite stretneme opäť… 🙂 eRkári z Pruského
