V týždni okolo Medzinárodného dňa dobrovoľníctva (5.12.) vám chceme predstaviť 7 príbehov eRkárov – hrdinov. Príbeh Kristíny je o zmene života a o tom, čo s človekom urobí nečakaná situácia:
Písal sa rok 2007 a ja som nastúpila na prvé sväté prijímanie. Každú stredu sme mali prípravu, ktorá spočívala vo svätých omšiach. Jedného dňa si ku mne prisadla Luci a spýtala sa ma či by som nechcela chodiť na eRko stretká (netušila som to to je ale prišla som). Stala som sa tak prvým eRko dieťaťom v našej farnosti. Vtedy som ešte nečakal, že mi eRko zmení život. Animátorky to nikdy nemali ľahké. Moju účasť na detských stretkách ovplyvňovali tréningy a moje dospievanie nebola prechádzka ružovou záhradou (hlavne pre naše animátorky). Vždy som túžila byť raz vedúcou, ale nikdy som nebola to „perspektívne“ dieťa, nakoľko som bola vždy veľmi živá a vždy som na stretku rebelovala.
Zistila som, že ak chcem byť vedúca musím na sebe zamakať. Začala som duchovne rásť a po birmovke som absolvovala kurzy a začala viesť detské stretko. Bola to náročná cesta a myslela som si, že to najťažšie mám za sebou. Avšak v čase strednej školy prišli rôzne partie, ktoré ma lákali na iný spôsob života. Na jednej strane som bola eRko animátorka a zapájala sa vo farnosti a na tej druhej strane som viedla svetský život s kamarátmi, ktorí ma ťahali iným smerom.
Práve eRko, všetky územné rady a akcie ma držali pri viere a pri tom aby som zostala verná Bohu. eRko bolo niečo čo ma vrátilo na cestu späť. Vďaka eRku som zistila ako využívať na dobré veci moju cholerickú povahu. Práve deti a moje stretko ma vždy priviedlo späť k podstate a tak sme sa stali darom jeden pre druhého. Teraz 7. rok vediem detské stretko, som ZO za našu farnosť a členkou DN komisie. eRko mi pomohlo v mojom dospievaní a vďačím mu za to kým som dnes. Vďaka jednej animátorke, ktorá si ku mne sadla a pozvala ma na eRko stretko sa mi zmenil celý život. A tak dúfam, že Boh prostredníctvom mňa tiež zmení život iným deťom.
Kristína Kollerová, 22 rokov
